Kraj: | Košický |
Okres: | Košice-okolie |
Geomorfologická jednotka: | Košická kotlina |
Geologická jednotka: | neogénna panva |
Chránené územie: | žiadne |
Prístup: | bus Vyšný Klátov, č. d. 2 |
Východisko: | Vyšný Klátov, okraj obce na príjazdovej komunikácii od Košíc |
Trasa: | Vyšný Klátov: v obci a jej okolí |
Dĺžka, prevýšenie: | 3,5 km, prevýšenie 85 m |
Čas prechodu: | 1,5 h |
Počet zastávok: | 8 |
Náročnosť: | nenáročná trasa |
Zameranie chodníka: astronomické
Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočné prepojenie na modrú a žltú turistickú značku.
Rok otvorenia: 2015
Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2022).
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Obecný úrad Vyšný Klátov, Vyšný Klátov 131, 044 12 Vyšný Klátov
Poznámka: Väčšina informačných panelov je obojstranná.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný pre tematickú vychádzku.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Vyšný Klátov. Neveľká obec západne od Košíc na západnom okraji Košickej kotliny na jej kontakte s Volovskými vrchmi. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1317. Kolonizátormi a dlho aj jedinými obyvateľmi boli Nemci. Zaoberali sa ťažbou železnej rudy, neskôr aj výrobou železa. Od 16. storočia prichádzajúci Slováci boli v menšine až do 18. storočia. Prvým známym feudálnym vlastníkom bol Hannus, po ňom zemania z Bašky a od roku 1382 mesto Košice, ktorého poddanským majetkom zostala až do 19. storočia. V centre obce stojí rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová neoklasicistická stavba s predstavanou vežou z roku 1869 a historizujúcimi oltármi s prvkami secesie zo začiatku 20. storočia.
Klátovský meteorit – meteorit Košice. Meteorit, ktorý spadol krátko pred polnocou 28. 2. 2010 neďaleko obce Vyšný Klátov západne od Košíc, a to po 115 rokoch od posledného pozorovaného pádu meteoritu na území Slovenska a ako šiesty nájdený na Slovensku vôbec. Je to jediný slovenský meteorit s rodokmeňom, čo znamená, že má známu dráhu príletu a astronómovia tak môžu určiť, z ktorej časti slnečnej sústavy pochádza. V čase jeho dopadu bolo vo svete známych približne 40 000 meteoritov, ale len štrnásť z nich malo rodokmeň. Meteorit, neskôr oficiálne pomenovaný Košice, priletel z pásu asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Jeho materiál sa sformoval pred 4,5 miliardami rokov, teda v čase, keď vznikala aj naša slnečná sústava. Ide o najbežnejší typ kamenných meteoritov, tzv. obyčajný chondrit, pozostávajúci prevažne z kremičitanov. Z komerčného hľadiska majú tieto malú cenu, ale z vedeckého hľadiska ide o veľmi výnimočný prípad. Vesmírne teleso, s hmotnosťou až 3,5 t a priemerom asi 1,5 m, explodovalo podľa astronómov asi 35 km nad zemských povrchom. Necelé tri týždne od pádu odborníci objavili prvých 64 úlomkov meteoritu. Celkovo sa ich na ploche 5 × 3 km medzi Vyšným Klátovom a Kavečanmi našlo 218 s úhrnnou hmotnosťou 11,3 kg, čo predstavuje odhadom 0,32 % pôvodnej masy meteoritu. Najväčší z fragmentov má takmer 12 cm a váži 2,2 kg, najmenší 0,8 cm a 0,5 g. Čierny povlak na povrchu – úplný alebo čiastočný – získali úlomky meteoritu až ich horením pri páde v zemskej atmosfére. Najväčší meteorit je vystavený v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, niektoré ďalšie po analýzach putovali do iných múzeí (Košice) aj v Česku (Praha) a Maďarsku (Budapešť), ktorých odborníci sa podieľali na nálezoch a výskume.
Košická kotlina.
Názvy informačných panelov
- Slnečná sústava
- Asteroidy
- Blízkozemské asteroidy
- Z vesmíru na Zem
- Slovenské meteority
- Pozorovanie bolidu Košice
- Nálezy meteoritov
- Pôvod a zloženie meteoritov