---

Zameranie chodníka: prírodovedné

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Chodník vedie súbežne s modrou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2015

Aktuálny stav: Informačné panely sú v poškodené (2019).

Textový sprievodca: leták Náučný chodník Klokočovské skálie (vyd. Čadca: Mária Ščuryová – Magma, 2015)

Kontakt: Občianske združenie Klokočovské skálie, Hlavice 512, 023 22  Klokočov; Obec Klokočov, Klokočov 962, 023 22  Klokočov, tel. 041/ 43 58 110

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Klokočov. Kopaničiarska obec na severovýchodnom okraji Slovenska pri slovensko-českej štátnej hranici západne od Čadce s početnými osadami rozptýlenými v Turzovskej vrchovine a slovenskej časti Moravsko-sliezskych Beskýd v pramenných oblastiach Predmieranky a čiastočne i Olešnianky, ľavostranných prítokov Kysuce. Vznikla v roku 1954 ako jedna zo štyroch obcí pri rozčlenení Turzovky, najväčšej obce vtedajšieho Československa a jednej z najstarších obcí horných Kysúc (1598). V rokoch 1918 –1928 bol v dnešnom Ústredí vybudovaný trojloďový secesný rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho s neogotickými prvkami a barokovou drevenou polychrómovanou plastikou Krista na kríži z 18. storočia v interiéri. Osady, tiahnuce sa až do výšok okolo 700 m n. m. pozdĺž vodných tokov a na plochejších častiach až hornatinného reliéfu, tvoria tieto časti: Klokočov-ústredie, Rybáre, Kornica, Klin, Vrchpredmier, Hlavice, Javorová, Podjavorová, Riečky a Hrubý Buk. Osada Do Kršle vo svahu po ľavej strane hlavnej cesty smerom do Česka s kultúrnymi pamiatkami ľudovej architektúry (obytné zrubové domy a hospodárske objekty) bola vyhlásená za vidiecku pamiatkovú zónu. Predmetom ochrany je jej urbanistická štruktúra z čias osídľovania podhorských oblastí Kysúc od 16. storočia počas valašskej kolonizácie. V území sa vyskytujú početné drobné sakrálne stavby, napr. pri zvoničke u Pantokov z roku 1937, v ktorej sa v minulosti zvonievalo trikrát denne, sa vždy v poslednú augustovú nedeľu slúži sv. omša.

Prírodná rezervácia Klokočovské skálie. Chránené územie pri severnom okraji strednej časti Turzovskej vrchoviny medzi osadami Klokočova Hlavice a Hrubý Buk vyhlásené v roku 1973 na ochranu výraznej skalnej steny paleógénnych stredno- až hrubozrnných zlepencových pieskovcov a zlepencov ako ojedinelého javu flyšového pásma s unikátnym výskytom guľovitej odlučnosti v lesnom prostredí s bohatým výskytom chránených druhov rastlín. V pieskovcovej stene, vysokej až 20 m a dlhej 300 m, vidno poslednú zachovanú kamennú guľu a misovité dutiny ako zvyšky po ďalších guliach. Mnohé gule sú roztratené po okolí (napr. použité aj ako pomník).

Prírodná rezervácia Polková. Chránené územie na severnom okraji strednej časti Turzovskej vrchoviny v osade Klokočova Hlavice vyhlásené v roku 1993 na ochranu zriedkavého biotopu oligotrofných rašelinných lúk s výskytom chránených a ohrozených druhov rastlín. Ich vznik podmienil geologický podklad – paleogénne bridličnaté ílovce flyšového pásma –, chladné a vlhké klimatické pomery a iné biotické a abiotické faktory zamokrenej terénnej depresie prameniska. Rezervácia je jedným z viacerých blízkych izolovaných areálov územia európskeho významu Klokočovské rašeliniská (súčasť sústavy Natura 2000; viac v brožúre ŠOP SR > .PDF). (V neďalekej pramennej oblasti Olešnianky s podobnými prírodnými podmienkami sa vyskytujú obdobné početné lokality tvoriace územie európskeho významu Olešnianske rašeliniská, súčasť sústavy Natura 2000).

Národná prírodná rezervácia Malý Polom. Chránené územie pri slovensko-českej štátnej hranici na sever od Klokočova v slovenskej časti Moravsko-sliezskych Beskýd vyhlásené v roku 1981 na svahoch jej najvyšších vrchov Malý Polom (1 061 m n. m.) a Čuboňov (1 014 m n. m.) na ochranu zachovalých prirodzených pre vyššie polohy Západných Beskýd typických lesných spoločenstiev – jedľových bučín s prímesou smreka – miestami s pieskovcovými skalnými útvarmi a terénnymi depresiami s vlhkomilnými spoločenstvami. Rezervácia je jedným z troch blízkych izolovaných areálov rovnomenného územia európskeho významu (súčasť sústavy Natura 2000).

Turzovská vrchovina. Horský geomorfologický celok bez ústredného chrbta na severozápade Slovenska siahajúci na sever od rieky Kysuce medzi Čadcou a Makovom po štátnu hranicu s Českom, odkiaľ tu čiastočne presahujú na Slovensko Moravsko-sliezske Beskydy a Jablunkovské medzihorie. Na východe susedí s Kysuckými Beskydami a na juhu s Javorníkmi. Geologicky územie budujú paleogénne flyšové súvrstvia zastúpené ílovcami, pieskovcami a zlepencami. Pomerne hladký vertikálne členitý vrchovinový reliéf je rozčlenený dolinami potokov (Kelčov, Kornianka, Predmieranka, Olešnianka, Trstená) na sieť samostatných chrbtov na relatívne odolnejších pieskovcových sériách s najvyšším vrchom Beskydok/Beskydek (953 m n. m.) na slovensko-českej štátnej hranici v najzápadnejšom cípe pohoria. Územie pokrývajú hlavne sekundárne smrekové lesy, odlesnené časti zaberajú lúky, pasienky a polia v okolí rozptýlených kopaničiarskych sídiel. Početné zosuvy.

 

Názvy informačných panelov

1. Príroda Klokočova
2. Prírodná rezervácia Klokočovské skálie
3. Flóra a fauna
4. Kamenné gule na Kysuciach a vo svete