Juhoslovenská kotlina a Cerová vrchovinaSlovenské rudohorieKošický krajgeovednýprírodovednýpešítrasa okružnávhodný pre školy
Kraj: Košický kraj
Okres: Rožňava
Geomorfologické jednotky: Slovenský kras a Juhoslovenská (Rimavská) kotlina
Geologické jednotky: gemerské pásmo a neogénna panva
Chránené územie: Národný park Slovenský kras
Prístup: vlak Gemerská Hôrka, bus Gemerská Hôrka, závod
Východisko: Gemerská Hôrka, penzión Skalná ruža
Trasa: Gemerská Hôrka – Hôrka – sedlo Hôrky a Koniara – Skalica – Gemerská Hôrka
Dĺžka, prevýšenie: 8,8 km, prevýšenie 100 m
Čas prechodu: 3,5 h
Počet zastávok: 10
Náročnosť: nenáročná až stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedný s dôrazom na krasové javy

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Záver trasy (od cintorína) je súbežný so žltou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2011

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Slovenský cykloklub Slovenský kras, Gemerská Hôrka 104, 049 12  Gemerská Hôrka

Poznámka: Návštevníkom je k dispozícii kniha návštev, do ktorej môžu zapísať svoje postrehy a zážitky, a po absolvovaní túry v penzióne Skalná ruža požiadať o účastnícky list s pečiatkou.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Na relatívne malom území ponúka širokú paletu učebnicových príkladov krasových javov.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Gemerská Hôrka. Obec ležiaca na východnom okraji Rimavskej kotliny na kontakte so Slovenským krasom severne od Tornale. Patrí medzi najstaršie sídla v Gemeri. Jej počiatky sa spájajú so samostatnou hospodárskou osadou, ktorá vznikla na území dnes už zaniknutej obce Malach doloženej v roku 1243. Prvá písomná zmienka o Gemerskej Hôrke (v tom čase len Hôrke) je z roku 1413. Vyvíjala sa ako zemianska obec. Kostol evanjelickej reformovanej cirkvi bol postavený v roku 1786 v klasicistickom slohu, rekonštruovaný koncom 19. storočia a v roku 2003, s drevenou kazateľnicou s vyrezávanými ornamentmi na kazetách pochádzajúcou z roku stavby kostola. Oddávna (1883) je obec známa priemyselným závodom papiera a celulózy.

Koniarska planina. Najzápadnejšia a rozlohou najmenšia planina Slovenského krasu medzi obcami Gemerská Hôrka, Gemerské Teplice, Rozložná a Pašková. Najvyšším vrchom, vyčnievajúcim nad jej zvlnený povrch, je Veterník (610 m n. m.). Na východe ju voči susednej Plešivskej planine ohraničuje kaňon Štítnika. Planina je takmer úplne zalesnená, povrchové krasové javy sú zriedkavejšie než na iných planinách Slovenského krasu. Nachádzajú sa tu aj podzemné krasové formy – jaskyne, priepasti a ponory. Aj ich početnosť je nižšia. Koniarska planina (i Skalica) je náleziskom skamenených morských živočíchov.

Hôrka (359 m n. m.) a Skalica (284 m n. m.). Najjužnejší drobný výbežok Koniarskej planiny severne a západne od obce Gemerská Hôrka s typickými znakmi krasovej krajiny, prístupný náučným chodníkom. Je tu škrapové pole, početné závrty, viaceré výdatné krasové vyvieračky (Pivničná diera, Studnička, Prameň, Dedinská studňa), ponor (Ponor pri Kamennom moste na západnom úpätí Hôrky), na Skalici Skalická jaskyňa. Územie Hôrky, ako časti Koniarskej planiny, je súčasťou chráneného vtáčieho územia Slovenský kras (súčasť sústavy Natura 2000), Národného parku Slovenský kras, Biosférickej rezervácie Slovenský kras a lokality svetového dedičstva UNESCO Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu.

 

Názvy informačných panelov

Informačné panely nemajú názvy a nie sú číslované.

 

Exportovať do PDF