---

Zameranie chodníka: prírodovedný s dôrazom na krasové javy

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Záver trasy (od cintorína) je súbežný so žltou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2011

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Slovenský cykloklub Slovenský kras, Gemerská Hôrka 104, 049 12  Gemerská Hôrka

Poznámka: Návštevníkom je k dispozícii kniha návštev, do ktorej môžu zapísať svoje postrehy a zážitky, a po absolvovaní túry v penzióne Skalná ruža požiadať o účastnícky list s pečiatkou.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Na relatívne malom území ponúka širokú paletu učebnicových príkladov krasových javov.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Gemerská Hôrka. Obec ležiaca na východnom okraji Rimavskej kotliny na kontakte so Slovenským krasom severne od Tornale. Patrí medzi najstaršie sídla v Gemeri. Jej počiatky sa spájajú so samostatnou hospodárskou osadou, ktorá vznikla na území dnes už zaniknutej obce Malach doloženej v roku 1243. Prvá písomná zmienka o Gemerskej Hôrke (v tom čase len Hôrke) je z roku 1413. Vyvíjala sa ako zemianska obec. Kostol evanjelickej reformovanej cirkvi bol postavený v roku 1786 v klasicistickom slohu, rekonštruovaný koncom 19. storočia a v roku 2003, s drevenou kazateľnicou s vyrezávanými ornamentmi na kazetách pochádzajúcou z roku stavby kostola. Oddávna (1883) je obec známa priemyselným závodom papiera a celulózy.

Koniarska planina. Najzápadnejšia a rozlohou najmenšia planina Slovenského krasu medzi obcami Gemerská Hôrka, Gemerské Teplice, Rozložná a Pašková. Najvyšším vrchom, vyčnievajúcim nad jej zvlnený povrch, je Veterník (610 m n. m.). Na východe ju voči susednej Plešivskej planine ohraničuje kaňon Štítnika. Planina je takmer úplne zalesnená, povrchové krasové javy sú zriedkavejšie než na iných planinách Slovenského krasu. Nachádzajú sa tu aj podzemné krasové formy – jaskyne, priepasti a ponory. Aj ich početnosť je nižšia. Koniarska planina (i Skalica) je náleziskom skamenených morských živočíchov.

Hôrka (359 m n. m.) a Skalica (284 m n. m.). Najjužnejší drobný výbežok Koniarskej planiny severne a západne od obce Gemerská Hôrka s typickými znakmi krasovej krajiny, prístupný náučným chodníkom. Je tu škrapové pole, početné závrty, viaceré výdatné krasové vyvieračky (Pivničná diera, Studnička, Prameň, Dedinská studňa), ponor (Ponor pri Kamennom moste na západnom úpätí Hôrky), na Skalici Skalická jaskyňa. Územie Hôrky, ako časti Koniarskej planiny, je súčasťou chráneného vtáčieho územia Slovenský kras (súčasť sústavy Natura 2000), Národného parku Slovenský kras, biosférickej rezervácie Slovenský kras a lokality Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu zapísanej na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Slovenský kras.

Juhoslovenská kotlina. Úzke nížinné územie na južnom Slovensku pri slovensko-maďarskej štátnej hranici pretiahnuté v rovnobežkovom smere medzi Šahami na západe a Plešivcom na východe dlhé asi 120 km s charakterom brázdy okolo riek Ipeľ, Rimava a Slaná. Na západe sa kratučkým, 1,5 km dlhým úsekom dotýka Podunajskej pahorkatiny, na severe susedí s Krupinskou planinou, Ostrôžkami, Revúckou vrchovinou a Slovenským krasom, na východe Bodvianskou pahorkatinou. Na juhu pri hranici s Maďarskom do nej od juhu presahuje severná časť vulkanického pohoria Cserhát – Cerová vrchovina. Je tektonicko-erózneho pôvodu – vznikla v neogéne mohutným prehybom zemskej kôry. Budovaná je paleogénnymi a neogénnymi morskými a jazernými sedimentmi, lokálne i vulkanoklastikami, zväčša prekrytými kvartérnymi riečnymi štrkmi a pieskami na severe s pokrovom spraší a sprašových hlín. Prevažne pahorkatinový povrch je rozčlenený riečnou sieťou do plytkých dolín so širokými nivami a riečnymi terasami Ipľa, Rimavy, Slanej a ich prítokov a plochými chrbtami medzi nimi. Delí sa na tri vzájomne slabo oddelené kotliny – od západu Ipeľskú, Lučenskú a Rimavskú. Pre svoju nízku nadmorskú výšku (do 400 m n. m.) a otvorenosť k juhu patrí k najteplejším a najsuchším kotlinám na Slovensku. Vyviera tu mnoho minerálnych a termálnych prameňov, pri ktorých vznikli kúpele (Číž), termálne kúpaliská (Dolná Strehová, Tornaľa) alebo plniarne minerálnych vôd (Tornaľa). Kotlina je zväčša odlesnená, zachované sú zvyšky teplomilných dubín, dubo-hrabín, pozdĺž tokov lužné lesy. Mierne klimatické podmienky s najmenšou veternosťou na Slovensku umožnili intenzívny rozvoj poľnohospodárskej výroby.

 

Názvy informačných panelov

Informačné panely nemajú názvy a nie sú číslované.