Slovenské stredohorieBanskobystrický krajhistorickýkultúrnyochranárskyprírodovednýpešítrasa líniovávhodný pre bicyklevhodný pre školy obmedzene
Kraj: Banskobystrický
Okres: Krupina
Geomorfologická jednotka: Krupinská planina
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územie: národná prírodná rezervácia Čabraď
Prístup: bus, vlak Krupina; prípadne je možný nástup v jednotlivých obciach, ktorými trasa náučného chodníka prechádza
Východisko: Krupina, mestský úrad, Svätotrojičné námestie
Trasa: Krupina, námestie – Vartovka – Uňatín – Horný Badín – Čabradský Vrbovok – hrad Čabraď
Dĺžka, prevýšenie: 23,2 km, celkové prevýšenie dole 390 m, hore 430 m
Čas prechodu: 6 až 7 h celá trasa; úsek Čabradský Vrbovok – Čabraď 1,5 h
Počet zastávok: 19 + 1 mimo trasy náučného chodníka
Náročnosť: stredne náročná (nenáročná v úseku Čabradský Vrbovok – hrad Čabraď)

Zameranie chodníka: prírodovedné, kultúrno-historické

Typ chodníka: samoobslužný, obojsmerný, peší, celoročný, na väčšine úsekov vhodný aj pre bicykle

Nadväznosť na turistickú značku: Súbežný s modrou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2003 až 2009, chodník budovaný v troch etapách, pravidelne obnovovaný

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: informačný leták

Kontakt: Občianskej združenie „Nádej v Uňatíne“, Mária Behanovská, 962 41 Uňatín č. 81

Poznámka: (1) Náučný chodník bol budovaný v niekoľkých etapách a preto sa líšia názvy chodníka na jednotlivých informačných paneloch. Z tohoto dôvodu je aj číslovanie duplicitné.  (2) Informačný panel náučného chodníka je umiestnený aj v obci Bzovík, avšak mimo vyznačenej trasy náučného chodníka.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na terénne vyučovanie v úseku Čabradský Vrbovok – hrad Čabraď. Odporúčame spojiť s návštevou opevneného kláštora v Brzovíku a tiež strážnej veže Vartovka.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Krupina. Okresné mesto na rieke Krupinica v severozápadnej časti Krupinskej planiny a predpolí Štiavnických vrchov. Územie mesta bolo osídlené už v dobe kamennej. Rozvoj mesta sa spája najmä s príchodom baníkov zo Saska v 12. storočí a ťažbou nerastov. Už v roku 1238 získala Krupina mestské práva, čím patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku. Po vyťažení baní význam mesta postupne upadal a opäť vzrástol až v 16. storočí, keď sa stalo významnou protitureckou pevnosťou. Priemyselný rozvoj mesta súvisel v prvej polovici 20. storočia s vybudovaním železnice. Medzi najvýznamnejšie pamiatky v meste patrí Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, pôvodne románska bazilika zo začiatku 13. storočia prešla gotickou i barokovou prestavbou. Súčasná podoba kostola pochádza z prestavby zo začiatku 20. storočia. Na Svätotrojičnom námestí sa nachádza evanjelický kostol z konca 18. storočia, mestské domy a tiež novorenesančná budova radnice z roku 1901. V meste sa zachovali aj časti pôvodného mestského protitureckého opevnenia z rokov  1551 až 1564 tvorené múrmi a bastiónmi. V rodnom dome Andreja Sládkoviča bolo zriadené múzeum s expozíciou o dejinách mesta a osobnostiach, ktoré sa spájajú s Krupinou.

Vartovka v Krupine. Kamenná strážna veža štvorcového pôdorysu s dreveným ochozom,  vysoká cca 13 m. Postavili ju okolo roku 1564 a jej hlavnou úlohou bolo, spolu s ďalšími vartovkami na okolí, informovať o blížiacom sa nebezpečenstve (Turci, cisárske vojská a i.). Dnes Vartovka slúži ako rozhľadňa na široké okolie Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny.

Uňatín. Obec na Krupinskej planine v plytkej dolinke Čekovca, prítoku Krupinice. Západná časť chotára zaberá hlbokú meandrovitú dolinu Krupinice, východná časť je na plochých chrbtoch medzi dolinami Krupinice, Čekovca a Jelšovíka. Podložie tvoria andezitické tufity z obdobia mladších treťohôr. Obec sa spomína už v roku 1311. Vznikla na majetkoch Huntovcov, neskoršie patrila panstvu Bzovík, po roku 1526 Balassovcom a Fánchyovcom. O dôležitosti obce svedčí prvý mlyn, ktorý bol postavený na rieke Krupinici a majetkovo patril k Premoštrátskemu kláštoru v Bzovíku. Po roku 1918 sa obyvatelia popri poľnohospodárstve zaoberali výrobou dreveného náradia, košíkov a výšiviek. Ešte v 1. polovici 20. storočia bolo rozšírené vyšívanie a paličkovanie čipiek tzv. hontianskeho typu, ako aj ozdobovanie kraslíc batikovou trubičkou. Uňatín je rodiskom rímskokatolíckeho biskupa Pavla Hnilicu (1921-2006). Za návštevu stojí aj Ľudový dom – zrekonštruovaný starý dom s pôvodnou hlinenou pecou a hlinenou podlahou, ktorý je zariadený pôvodným inventárom dokladujúcim život miestnych obyvateľov v minulosti. Pri dome je zrekonštruovaná stará studňa a od roku 2009 aj pec na pečenie chleba akú používali v minulosti.

Uňatínsky mlyn. Bývalý mlyn sa nachádza asi 2 km severozápadne od obce Uňatín. Dnes je to súkromný rekreačný dom. V jeho dvore je prameň minerálnej vody zachytený kopanou studňou. Proti znečisteniu je chránený betónovou platňou, na ktorej je osadená ručná pumpa. Prameň využívajú domáci obyvatelia a i náhodní turisti.

Čabraď.  Impozantná zrúcanina hradu nachádzajúca sa juhovýchodne od obce Čabradský Vrbovok uprostred Krupinskej planiny. Stojí na výraznom skalnom ostrohu až obtočníku v doline silne meandrujúcej riečky Litava. Pôvodne sa hrad nazýval Litava a jeho história sa spája s pôvodným hradom zaniknutým v polovici 12. storočia, ktorého názov i funkciu prevzal. Jeho funkciou bola ochrana významnej obchodnej cesty zo Šiah do oblasti stredoslovenských banských miest a v polovici 16. storočia sa stal dôležitou protitureckou pevnosťou, ktorú sa turecké vojská snažili niekoľkokrát márne dobyť. Hrad vystriedal viacero majiteľov, pričom poslednými majiteľmi boli Koháriovci. Keď v polovici 18. storočia vybudovali honosné pánske sídlo vo Svätom Antone, hrad opustili a ten stratil na význame. V roku 1812 ho jeho majiteľ nechal podpáliť, čím urýchlil jeho zánik. O záchranu zvyškov hradu a jeho sprístupnenie sa už viac ako 30 rokov snažia dobrovoľníci z občianskeho združenia Rondel. Rozsiahly areál sa skladá zo stredovekého jadra (horný hrad) s ústrednou vežou chránenou štyrmi baštami a z hradného paláca, ktorý stál nad dobre kontrolovaným zalomeným vstupom do horného nádvoria. Areál dolného hradu je obohnaný vysokými múrmi s baštami a tiež sa tu nachádza ruina sýpky vybudovanej v 19. storočí. V podhradí sa až do polovice 20. storočia nachádzala obec, z ktorej sa zachoval kostol a niekoľko kamenných budov.

Národná prírodná rezervácia Čabraď. Chránené územie vyhlásené v roku 1967 na ploche cca 141 ha zamerané na ochranu vzácnych teplo- a suchomilných biotopov s významným zastúpením chránených druhov plazov a obojživelníkov. Rezervácia zaberá územie hradného vrchu a časti nivy Litavy. Po zániku obce v podhradí sa zmenil manažment územia a pôvodne obhospodarované voľné plochy začali postupne zarastať. To spôsobilo postupný ústup chránených druhov. Preto sa v súčasnosti vykonáva pravidelné odstraňovanie náletových drevín a kosenie lúk, čím sa vytvárajú vhodné podmienky pre život plazov. Z plazov sa tu hojne vyskytuje užovka obojková, užovka hladká, užovka stromová, tiež jašterica zelená a múrová i slepúch obyčajný.

Bzovík. V obci sa nachádza sprístupnená zrúcanina pevnosti, ktorá vznikla prestavbou pôvodne benediktínskeho (neskôr premonštrántskeho) románskeho kláštora z 12. storočia na renesančnú pevnosť potom, ako v roku 1530 Židgmund Balaša rehoľníkov vyhnal. Následne dal vystavať mohutné opevnenie s vysokými múrmi, z vnútornej strany obydlia pre vojakov a hospodárske budovy. Celý areál chránili široké vodné priekopy a mohutné nárožné bašty. Po mohutnom požiari v 17. storočí sa tu vystriedalo niekoľko majiteľov a od začiatku 19. storočia areál postupne pustol. Za druhej svetovej vojny bol ťažko poškodený. V súčasnosti sa o záchranu vzácnej pamiatky snažia dobrovoľníci a obec.

Krupinská planina. Zvyšok vulkanickej tabule, ktorú tvoria vrstvy tufov, tufitov, sopečných pieskovcov a brekcií. Uložili sa na podnoží stratovulkánov Javoria a Štiavnických vrchov približne do horizontálnych vrstiev. Tabuľa sa zachovala vďaka tomu, že pri zlomovom rozčleňovaní zaujala nižšiu polohu ako kryhy Ipeľskej kotliny, kde takéto vrstvy erózia dávno zničila a zatlačila strmé južné okraje tabule na sever po líniu Šahy a Modrý Kameň. Strmý južný okraj erózia stále rozrušuje, miestami tu vznikli vrchy tvaru tabuľových svedkov. Potoky sa na povrchu tabule lúčovito rozbiehajú a prerezávajú tabuľu rôzne hlbokým úzkymi, miestami až kaňonovitými dolinami na široké ploché chrbty. Strmé stráne týchto dolín sa so širokými náhornými plošinami či planinami stretávajú v ostrých hranách. Tabuľové formy pomáha zachovávať dobrá priepustnosť tufov, sopečných aglomerátov a brekcií.

 

 

 

Názvy informačných panelov

  1. Krupina mesto
  2. Rieka Krupinica
  3. Strážna veža Vartovka
  4. Dolina Briačskeho potoka
  5. Strelnica
  6. Bzovík (informačný panel mimo vyznačenej trasy náučného chodníka)
  1. Úvodná tabuľa k druhej etape
  2. Stará vozová cesta
  3. Príroda druhej etapy
  4. Uňatínsky močiar
  5. História a kultúra Uňatína
  1. Úvodná tabuľa k tretej etape
  2. Hostečná studnička
  3. Močidla
  4. História a kultúra Horného Badína
  5. Svätý Janko
  6. Príroda tretej etapy
  7. História a kultúra Čabradského Vrbovka
  8. Konské
  9. História hradu Čabraď

 

 

 

Exportovať do PDF