---

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa je na začiatku a konci okruhu súbežná s červenou (Cesta Márie Széchy), zelenou a modrou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2023

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2024).

Textový sprievodca: nie je; informačné panely (poskytol Mestský úrad Rimavská Sobota) > .PDF

Kontakt: Mesto Rimavská Sobota, Svätoplukova 389/9, 979 01 Rimavská Sobota, tel. 047 / 5631 139, 047 / 5631 140, 047 / 5631 070, 047 / 5621 566; Štátna ochrana prírody SR, Správa CHKO Cerová vrchovina, Železničná 31, 979 01  Rimavská Sobota, tel. 047 / 5634 948

Poznámky: (1) Trasa náučného chodníka sa dá asi o 1 km skrátiť – za zastávkou 8 možno obísť prírodnú rezerváciu Kurinecká dubina od juhu a vrátiť sa k zastávke 5. (2) Texty informačných panelov sú aj v anglickom a maďarskom jazyku. (3) Vo východisku trasy sú dobré parkovacie možnosti. (4) Kontakt pre prípadný záujem o sprevádzanú exkurziu – ŠOP SR, CHKO Cerová vrchovina, tel. 0904 316 309.

Upozornenia: (1) Na náučný chodník je vstup možný len v denných hodinách takto: v období apríl – september v čase 4 – 21 h a v období október – marec v čase 6 – 19 h. (2) Vstup na náučný chodník je zakázaný v čase akýchkoľvek nepriaznivých poveternostných podmienok. Vedie územím s veľkým výskytom starých stromov s rizikom pádu konárov počas búrok či pri silnom vetre.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie, vlastivednú vychádzku alebo geografickú exkurziu. Pozri poznámku a upozornenia vyššie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Rimavská Sobota. Okresné mesto na juhu stredného Slovenska na západe Rimavskej kotliny, najvýchodnejšieho podcelku Juhoslovenskej kotliny, na terasách a nive rieky Rimavy. Územie bolo osídlené už v bronzovej dobe. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1268, kedy tu sídlila správa tunajších majetkov kaločského arcibiskupa. V roku 1278 jej udelili mestské výsady, vyvíjala sa na obchodné poddanské mesto. Kráľ ho v roku 1334 daroval sedmohradskému vojvodovi Tomášovi zo Solnoku. Po veľkom požiari v roku 1506 bol založený šachovnicový pôdorys mesta a opevnenie vodnou priekopou. Po dvoch osmansko-tureckých okupáciách v 16. storočí sa mesto stalo kráľovským majetkom. V rozvíjajúcom sa obchodno-priemyselnom meste, kde k vzdelanosti prispievalo lýceum, knižnica, spevokol i produkcia miestnej tlačiarne, založili v roku 1792 vedeckú spoločnosť vzdelancov z celej rakúskej monarchie. V roku 1938 sa mesto stalo do konca druhej svetovej vojny súčasťou Maďarska. Po vojne tu vznikol potravinársky kombinát (cukrovar, pivovar, sladovňa), jeden z najmodernejších v Európe. Asi tretina obyvateľov je maďarskej národnosti. K pamiatkam patria: rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1792, tolerančný evanjelický a. v. kostol z roku 1790, tolerančný reformovaný kostol z roku 1784, župný dom z 18. storočia, radnica, reduta. V meste sa nachádza Gemersko-malohontské múzeum a hvezdáreň (súčasť Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom), založená v roku 1975. Severným okrajom mesta prechádza cesta I/16 (Zvolen – Košice), ktorú križuje I/72 na Brezno a II/531 na Jesenské. Mesto pozdĺž Rimavy križuje jednokoľajná regionálna železničná trať Brezno – Jesenské, vybudovaná v roku 1896.

Vodná nádrž Kurinec. Akumulačná vodná nádrž južne od Rimavskej Soboty v Rimavskej kotline na potoku Ľukava, pravostrannom prítoku Rimavy, v osade Kurinec, súčasti Rimavskej Soboty. Využíva sa ako rybník a na rekreačné účely. Pri jej severnom brehu sa rozvinul športovo-oddychový areál Kurinec – Zelená voda (chatová osada, športoviská, pláž, kemp, kúpalisko (aj s termálnou vodou), značkované turistické trasy, náučný chodník).

Prírodná rezervácia Kurinecká dubina. Neveľké chránené územie vo východnej časti Juhoslovenskej kotliny (v Rimavskej kotline) južne od Rimavskej Soboty vyhlásené v pravom svahu doliny Ľukavy už v roku 1952 na ochranu hniezdísk krakle belasej (Coracias garrulus). Predmet ochrany bol rozšírený na porast starých dubov ako hniezdisko viacerých chránených druhov vtáctva a biotop hmyzu, netopierov a i. drobných druhov cicavcov. Mohutné exempláre duba letného (Quercus robur) s obvodom kmeňa až 5 m a vekom cez 200 rokov sú pozostatkom rozvoľneného pasienkového lesa. Súčasný porast vznikol postupným zarastaním po ukončení pastvy. (V strednej Európe najrozsiahlejší komplex zachovaného riedkeho pasienkového dubového lesa sa udržuje v chránenom areáli Gavurky, sprístupnenom Náučným chodníkom obcou Dobrá Niva.)

Pád bombardéra na Kurinci. Počas druhej svetovej vojny neďaleko Rimavskej Soboty, ktorej územie v rámci južného Slovenska bolo v tom čase súčasťou Maďarska, sa v lese medzi osadami Kurinec a Dúžava 20. augusta 1944 zrútil americký bombardér B-17G-60-BO 42-102908 ‚Silver Streak‘. Patril k skupine 28 ťažkých bombardérov – lietajúcich pevností – z leteckej základne Amendola v južnom Taliansku, do roku 1945 jednej z najväčších bombardovacích základní vojenského letectva USA v Európe, ktorých cieľom v ten deň boli továrne na výrobu syntetických olejov a valivých ložísk v priemyselnej oblasti pri Osvienčime. ‚Silver Streak‘ ako jediný bol nad cieľom zasiahnutý protilietadlovým delostrelectvom a následne nemeckými stíhačkami vážne poškodený. Desaťčlenná posádka padajúce lietadlo opustila na padákoch a po dopade neďaleko Balassagyarmatu na dnešných slovensko-maďarských hraniciach sa dostala do maďarského a následne nemeckého zajatia, kde všetci jej členovia prežili do konca vojny. Opustený bombardér po dopade pri Kurinci čiastočne zhorel.

Evanjelický a. v. kostol v Dúžave. Jednoduchá jednopriestorová neveľká zrubová ľudová stavba s hladkou fasádou s hlinito-vápennou omietkou na cintoríne v Dúžave, mestskej časti Rimavskej Soboty. Kostol bol postavený ako tolerančný v roku 1786 v obci Selce pri Poltári, kde po čase prestal kapacitne vyhovovať, a tak ho v roku 1807 predali za 450 zlatých do Dúžavy. Nachádza sa v ňom hodnotný iluzívny maľovaný drevený kazetový strop, pôvodne vyrobený pre kostol v Klenovci, dvojstranná empora a sekundárne použitý renesančno-barokový oltár z roku 1681. Národná kultúrna pamiatka.

Cesta Márie Széchy  > pozri Náučný chodník po Ceste Márie Széchy

Juhoslovenská kotlina. Úzke nížinné územie na južnom Slovensku pri slovensko-maďarskej štátnej hranici pretiahnuté v rovnobežkovom smere medzi Šahami na západe a Plešivcom na východe dlhé asi 120 km s charakterom brázdy okolo riek Ipeľ, Rimava a Slaná. Na západe sa kratučkým, 1,5 km dlhým úsekom dotýka Podunajskej pahorkatiny, na severe susedí s Krupinskou planinou, Ostrôžkami, Revúckou vrchovinou a Slovenským krasom, na východe Bodvianskou pahorkatinou. Na juhu pri hranici s Maďarskom do nej od juhu presahuje severná časť vulkanického pohoria Cserhát – Cerová vrchovina. Je tektonicko-erózneho pôvodu – vznikla v neogéne mohutným prehybom zemskej kôry. Budovaná je paleogénnymi a neogénnymi morskými a jazernými sedimentmi, lokálne i vulkanoklastikami, zväčša prekrytými kvartérnymi riečnymi štrkmi a pieskami na severe s pokrovom spraší a sprašových hlín. Prevažne pahorkatinový povrch je rozčlenený riečnou sieťou do plytkých dolín so širokými nivami a riečnymi terasami Ipľa, Rimavy, Slanej a ich prítokov a plochými chrbtami medzi nimi. Delí sa na tri vzájomne slabo oddelené kotliny – od západu Ipeľskú, Lučenskú a Rimavskú. Pre svoju nízku nadmorskú výšku (do 400 m n. m.) a otvorenosť k juhu patrí k najteplejším a najsuchším kotlinám na Slovensku. Vyviera tu mnoho minerálnych a termálnych prameňov, pri ktorých vznikli kúpele (Číž), termálne kúpaliská (Dolná Strehová, Tornaľa) alebo plniarne minerálnych vôd (Tornaľa). Kotlina je zväčša odlesnená, zachované sú zvyšky teplomilných dubín, dubo-hrabín, pozdĺž tokov lužné lesy. Mierne klimatické podmienky s najmenšou veternosťou na Slovensku umožnili intenzívny rozvoj poľnohospodárskej výroby.

 

Názvy informačných panelov

1. Mestské lesy Rimavská Sobota. Rekreačná oblasť Zelená voda Kurinec (dva panely)
2. Mapa náučného chodníka. Návštevný poriadok (dva panely)
3. Lúky
4. Prírodná rezervácia Kurinecká dubina. Brehové porasty (dva panely)
5. Lesné rastliny (flóra)
6. Pasienkové lesy
7. Živočíchy (fauna)
8. Lesné dreviny
9. Pád bombardéra na Kurinci
10. Klimatická kríza a invázne rastliny. Panoráma (dva panely)