Kraj:	Banskobystrický
Okres:	Banská Štiavnica
Geomorfologická jednotka:	Štiavnické vrchy
Geologická jednotka:	sopečné pohorie
Chránené územie:	Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy, chránený areál Arborétum Kysihýbeľ
Prístup:	bus Banská Štiavnica, zastávka Banský Studenec Arborétum; vlak Banský Studenec
Východisko:	areál Arboréta pri ceste z Banskej Štiavnice do Banského Studenca
Trasa:	Arborétum Kysihýbel – Kysihýbel – bývalý podzemný kameňolom – rieka Jasenica – Arborétum Kysihýbel
Dĺžka, prevýšenie:	6 km, prevýšenie 150 m
Čas prechodu:	3 až 3,5 h
Počet zastávok:	14
Náročnosť:	nenáročná

Zameranie chodníka: prírodovedné, lesnícke, historické

Typ chodníka: okružný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočné prepojenie na červenú a žltú turistickú značku.

Rok otvorenia: 1994, obnova 2019

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je, informačné panely v pdf

Kontakt: Stredná odborná škola lesnícka Banská Štiavnica, Akademická 16, 969 01 Banská Štiavnica, tel. +421 45 691 1131, mail: soslbs1@gmail.com

Poznámka: Vstup do arboréta je možný len so sprievodcom po dohode s poverenými pracovníkmi Národného lesníckeho centra. Záujem o návštevu treba ohlásiť minimálne 3 dni vopred. Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Odbor pestovania a produkcie lesa, T. G. Masaryka 22, 960 92 Zvolen, Tel.: +421 (0) 45/5320316

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Obsah informačných panelov je dobre využiteľný. Vzhľadom na dĺžku chodníka, odporúčame pre starších žiakov.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Banský Studenec. Obec východne od Banskej Štiavnice .Prvýkrát sa obec spomína roku 1266. (Historické názvy: roku 1266 Kulpah, 1773 Kolpachy, 1948 Banský Studenec.) Roku 1352 patrila mestu Banská Štiavnica, neskoršie komore a lesnému eráru. Od roku 1730 sú v obci dve vodné nádrže. Roku 1715 mala obec 18 domácností, 1828 tu bolo 66 domov a 398 obyvateľov. Zaoberali sa prevažne hutníctvom. Medzi významné pamiatky patrí Rímskokatolícky kostol Premenenia Pána, jednoloďová pôvodne baroková stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a predstavanou drevenou vežou z rokov 1743-1745. Stavba má hladké fasády, okná lode sú v tvare horizontálnych elíps. Drevená zvonica s štvorcovým pôdorysom stojaca pri kostole pochádza z polovice 19. storočia. V obci ležiace Veľké Kolpašské (Studenské) jazero je druhým najväčším tajchom a obľúbeným letným rekreačným strediskom turistov, cyklistov a chatárov. Od roku 2014 je tajch strediskom Štiavnického kros triatlonu, ktorý je zároveň majstrovstvami Slovenska v tomto športe. Kros triatlon je šport zahŕňajúci tri disciplíny: plávanie, cyklistiku a beh a to 1 km plávanie (v tajchu), 25 km jazda na bicykli v horskom teréne a 8 km beh v členitom teréne.

Arborétum Kysihýbel. Arborétum pri Banskej Štiavnici patrí medzi najstaršie a najhodnotnejšie aklimatizačné objekty. Bolo založené v roku 1900 na výskum introdukcie a pestovania cudzokrajných lesných drevín asistentom na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici J. Tužoňom. Rozprestiera sa na výmere 7,78 hektára a v nadmorskej výške od 530 do 563 metrov. Arborétum je rozdelené do štyroch oddelení, v rámci ktorých sú jednotlivé dreviny vysadené na štvorcoch s rozmermi 15 × 15 metrov.

Kysihýbel. Osada Kysihýbel je časťou obce Banský Studenec. Pôvodne bola majerom patriacim Banskej Štiavnici. Dnes je to školský majetok Baníckej a lesníckej akadémie a vjazd do osady autom je zakázaný.V súčasnosti sa v Kysihýbli nachádza 6 rybníčkov o celkovej rozlohe 1,3 ha. V komplexe rybníkov sa vyskytujú i chránené druhy obojživelníkov a plazov.

Barlangy. Podzemný kameňolom v miestnej časti Kysihýbel, prezývaný aj Diery. Z vonkajšej strany vyzerá ako previsnutá skalná stena otvorená v šírke 50 metrov, na výšku má 5 až 10 metrov. Vydobytý podzemný priestor má dĺžku 50 metrov, na jeho konci je malé jazierko. Dobývanou horninou bol hruboporfyrický andezit s výrastlicami plagioklasu a amfibolu, ktorý vykazuje znaky autoklastickej brekciácie. V strede komory je ponechaný symbolický ochranný pilier, v ktorom sú vytesané letopočty 1783 a 1768. Stavebný kameň sa v tejto lokalite ťažil údajne už od 14. storočia až do konca 19. storočia. Na stenách vidieť stopy po ručnom vylamovaní kameňa. Je sfarbený dočervena a dočierna minerálmi železa a mangánu.

Červený kameňolom. Je vzácna a zriedkavá lokalita ťažby červeného ryolitu. Vznikol v rokoch 1943 – 1949 na ťažbu kameňa pre stavbu železničnej Trate mládeže Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica. Jeho plocha sa dnes rekultivuje.

Banská Štiavnica. Historické banské, dnes okresné, mesto v centre Štiavnických vrchov so zvlášť bohatou minulosťou, známe ťažbou drahých a farebných kovov (najmä striebra), významnou banskou legislatívou, samosprávou a akademickou tradíciou s množstvom európskych a svetových prvenstiev z rôznych oblastí ľudskej činnosti. Prvá písomná zmienka o meste je už z roku 1156. Pre svoj mimoriadny charakter bola v roku 1950 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu a ako „historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia“ sa stala v roku 1993 súčasťou zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. K pamiatkam či objektom hodným návštevy patria okrem kostolov, kalvárie nad mestom a synagógy napr. tiež: Starý zámok, Nový zámok, Klopačka, Kammerhof, štôlňa Glanzenberg, Berggericht, Galéria Jozefa Kollára. Sprístupnené sú celoročne ako súčasti Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Galéria Jozefa Kollára prezentuje okrem cenných diel starých majstrov aj dielo svojich rodákov maliarov Edmunda Gwerka a Jozefa Kollára.