Kraj:	Prešovský
Okres:	Prešov
Geomorfologické jednotky:	Košická kotlina a Čierna hora
Geologické jednotky:	neogénna panva a gemerské pásmo
Chránené územie:	žiadne
Prístup:	bus Lemešany, Chabžany a pešo k juhozápadu spevnenou poľnou cestou na jej koniec 1,4 km (s prevýšením 90 m)
Východisko:	Lemešany, Chabžany, turistické rázcestie na lúke na konci spevnenej cesty – lúčnymi a lesnými cestami podľa smeroviek pahorkatinou medzi obcami Lemešany a Trebejov
Trasa:	červený okruh: strelnica – močiar – Ujházyho hrob – kameňolom Trebejov – za Kolovou – židovský cintorín – Dva duby modrý okruh: strelnica – za Kolovou – židovský cintorín – Dva duby zelený okruh: strelnica – močiar – Ujházyho hrob – kameňolom Trebejov žltý okruh: strelnica – močiar
Dĺžka, prevýšenie:	červený okruh: 8,7 km, prevýšenie 225 m modrý okruh: 6,1 km, prevýšenie 160 m zelený okruh: 5,2 km, prevýšenie 125 m žltý okruh: 3,9 km, prevýšenie 95 m
Čas prechodu:	1,5 – 3 h
Počet zastávok:	8
Náročnosť:	nenáročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 2020

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2023).

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Občianske združenie Záhrada pohybu, Lemešany 537, 082 03 Lemešany; Obecný úrad Lemešany, Lemešany 186, 082 03 Lemešany, tel. 051 / 7931 241

Poznámky: (1) Chodník vedie po lúčnych a lesných nespevnených cestách a chodníkoch a sú pri ňom altánky a ohniská. (2) Chodník je možno prejsť – podľa info na úvodnom paneli – pešo, bicyklom a na koni.

Jazykové okienko: V súlade s pravidlami slovenského pravopisu by názov náučného chodníka mal znieť Lemešianska špacírka :).

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie a geografickú vychádzku.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Lemešany. Obec na východnom Slovensku medzi Prešovom a Košicami na kontakte Košickej kotliny a Čiernej hory vo svahu nad nivou Torysy, ktorou v blízkosti obce prechádza diaľnica D1. Od roku 1961 je jej súčasťou aj pôvodne samostatná obec Chabžany. Nález avarsko-slovanského hrobu z roku 1866, obsahujúci časti výstroja jazdca, dokladá osídlenie územia slovanským obyvateľstvom v 8. storočí. Obec sa vyvinula na významnej stredovekej obchodnej ceste. Prvá písomná zmienka o Lemešanoch pochádza z roku 1289 a o Chabžanoch z roku 1330. Lemešany vlastnili viaceré zemepanské rody (Abovci, Muldaiovci, Pacotovci, Segnyeyovci, Semseyovci, Füzyovci). V prvej polovici 19. storočia sa tu usadilo pomerne veľké spoločenstvo židov, v roku 1850 tu bol zriadený rabinát. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom. Okrem niekoľkých kúrií sú pozoruhodnými stavbami rímskokatolícke kostoly. V centre Lemešian sú dva, oba zasvätené sv. Martinovi – jeden historický, neskororenesančný z roku 1635 a druhý zo začiatku 21. storočia –, a v časti Chabžany stojí kostol sv. Štefana Uhorského.

Košická kotlina. Rozsiahla oblúkovito severo-južným smerom pretiahnutá tektonická zníženina na juhovýchodnom Slovensku zhruba medzi Medzevom, Hosťovcami, Seňou, slovensko-maďarskou štátnou hranicou, Skárošom, Košickým Klečenovom, Finticami, Košicami, Vyšným Klátovom a Malou Idou. Od susedných horských území, ktorými sú na západe Šarišská vrchovina, Čierna hora, Volovské vrchy a Slovenský kras, na juhu úzky pásik Bodvianskej pahorkatiny – za štátnou hranicou prechádzajúcej do pahorkatiny Cserehát (Cserehát dombvidék) –, na východe Slanské vrchy a Beskydské predhorie a na severe Spišsko-šarišské medzihorie, je sčasti (na západnej strane) oddelená zlomami. Je vyplnená neogénnymi morskými a jazernými a pod Slanskými vrchmi aj vulkanogénnymi sedimentmi, miestami prikrytými proluviálnym materiálom náplavových kužeľov (rozsiahle sú najmä pri prítokoch Bodvy), v závetrí Volovských vrchov sprašami a pozdĺž významných tokov akumuláciami riečnych terás a nív. Plošne prevažuje pahorkatinný, miestami až silno členitý reliéf, výnimkou sú tiahle rovinné územia široké pozdĺž väčších vodných tokov (Hornád, Torysa, Oľšava, Bodva) a úzke aj pozdĺž ich prítokov. Najväčšie nadmorské výšky dosahuje plochými chrbtami severovýchodne (Diaľna 384 m, Osláš 356 m) alebo juhozápadne (Kodydom 362 m) od Košíc. Územie je odlesnené s poľnohospodárskym využitím, len vyššie široké ploché chrbty na štrkovom podloží v členitejších častiach územia až podvrchovinného rázu pokrývajú ostrovy teplomilných dubových a nepôvodných agátových lesov.

Čierna hora. Neveľké, prevažne zalesnené pohorie na východnom Slovensku, najvýchodnejší geomorfologický celok Slovenského rudohoria, zhruba medzi Jaklovcami, Košicami, Drienovskou Novou Vsou a Hrabkovom. Na juhozápade susedí s Volovskými vrchmi, na východe s Košickou kotlinou, na severovýchode so Šarišskou vrchovinou a na západe má krátke hranice s Braniskom a Hornádskou kotlinou. Budujú ho prevažne kryštalické horniny (pararuly, svory, granitoidy), na ktorých je monotónny hladko modelovaný reliéf. Na kremencoch, vápencoch a dolomitoch v južnej a severnej časti pohoria je reliéf akcentovanejší, pričom najmä pozdĺž Hornádu, ktorý ho preteká naprieč hlbokým údolím, sa vyskytujú výrazné vrchy so skalnatými útvarmi a pestrými biocenózami (Sivec, Holica). Lokálne sa vyskytujú aj paleogénne zlepence a brekcie. Prevažuje silno členitý hornatinový reliéf s výskytom širokých chrbtov až plošín, najvyšším je vrch Roháčka (1 029 m n. m.) na severozápadnom konci pohoria severne od Margecian, pri ktorých do Hornádu – v mieste jeho vzdutia priehradou v rámci sústavy vodných diel Ružín I a Ružín II – ústi Hnilec. Súbežne s Hornádom pohorie križuje dvojkoľajná železničná trať Žilina – Košice.