Kraj: | Banskobystrický |
Okres: | Banská Štiavnica |
Geomorfologická jednotka: | Štiavnické vrchy |
Geologická jednotka: | sopečné pohorie |
Chránené územie: | Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy |
Prístup: | bus Banská Štiavnica, Červená studňa |
Východisko: | Banská Štiavnica, sedlo Červená studňa |
Trasa: | Banská Štiavnica, sedlo Červená studňa – Ottergrundské jazero – lesom východným svahom Tanádu – odbočka ponad areál banského múzea v prírode a späť – nad jazero Klinger – Banská Štiavnica, Koncová ul. – sedlo Červená studňa |
Dĺžka, prevýšenie: | 6,1 km, prevýšenie 150 m |
Čas prechodu: | 2,5 h |
Počet zastávok: | 16+ |
Náročnosť: | nenáročná trasa |
Zameranie chodníka: historické, banícke, geovedné, lesnícke
Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: Trasa je súbežná na začiatku krátko s červenou a v druhej polovici s modrou turistickou značkou.
Rok otvorenia: 1985; 1995 premenovaný, 2006 a 2021? obnova
Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Región Banská Štiavnica, Kammerhofská 1, 969 01 Banská Štiavnica, tel. 0918 638 675; Informačné centrum Banská Štiavnica, Nám. sv. Trojice 6, 969 01 Banská Štiavnica, tel. 045 / 6949 653, 045 / 6920 535
Poznámky: (1) Náučný chodník bol v roku 1995 pomenovaný po Ing. Milanovi Kapustovi, CSc., prvom riaditeľovi Správy CHKO Štiavnické vrchy (viac v hesle nižšie). (2) Na chodníku sú panoramatické stanovištia s výhľadom na Banskú Štiavnicu a okolité pohoria.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je veľmi vhodný pre terénne vyučovanie, odporúčame ho na geovednú vychádzku.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Banská Štiavnica. Historické banské, dnes okresné, mesto v centre Štiavnických vrchov so zvlášť bohatou minulosťou, známe ťažbou drahých a farebných kovov (najmä striebra), významnou banskou legislatívou, samosprávou a akademickou tradíciou s množstvom európskych a svetových prvenstiev z rôznych oblastí ľudskej činnosti. Prvá písomná zmienka o meste je už z roku 1156. Pre svoj mimoriadny charakter bola v roku 1950 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu a ako „historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia“ sa stala v roku 1993 súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. K pamiatkam či objektom hodným návštevy patria okrem kostolov, kalvárie nad mestom a synagógy napr. tiež: Starý zámok, Nový zámok, Klopačka, Kammerhof, štôlňa Glanzenberg, Berggericht, Galéria Jozefa Kollára. Sprístupnené sú celoročne ako súčasti Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Galéria Jozefa Kollára prezentuje okrem cenných diel starých majstrov aj dielo svojich rodákov maliarov Edmunda Gwerka a Jozefa Kollára.
Červená studňa (791 m n. m.). Lúčno-lesnaté sedlo v centre Štiavnických vrchov medzi vrchmi Paradajs a Šobov a dolinami Vyhnianskeho potoka (v povodí Hrona) a bezmenného ľavostranného prítoku potoka Štiavnice (v povodí Ipľa) 1,4 km severne a 200 m nad Banskou Štiavnicou s významnou križovatkou ciest spájajúcich ju s Pohroním (Žarnovica, Bzenica). Je východiskom atraktívnych turistických značených ciest a viacerých náučných chodníkov.
Červená studňa. Rybník v Štiavnických vrchoch severne nad Banskou Štiavnicou v nadmorskej výške 787 m n. m. v rovnomennom sedle (heslo vyššie). Bol vybudovaný ako tajch v roku 1759 podľa návrhu vynálezcu Jozefa Karola Hella, aby náhonový jarok z neho privádzal vodu k šachte Amália na pohon vodostĺpcového čerpacieho stroja ako aj k iným banským dielam. Dĺžka jeho hrádze je 117 m. Je posledným postaveným a doteraz zachovaným štiavnickým tajchom – šesť rokov po jeho výstavbe James Watt objavil parný stroj.
Ing. Milan Kapusta, CSc., (Tovarníky 1945 – Yellowstonský národný park, USA, 1995). Vedec, lesný inžinier, fotograf, významný slovenský ochranca prírody a krajiny na Slovensku i v zahraničí. Bol členom vrcholných orgánov Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, neúnavným propagátorom myšlienky ochrany prírody medzi mládežou, organizátorom podujatí a súťaží v tejto oblasti. Je spoluzakladateľom Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy a prvým riaditeľom jej správy. Z jeho iniciatívy na jej území vznikli početné náučné chodníky. Zaslúžil sa o obnovu lesa v lokalite Predných Rosniarok, ktorú začiatkom 90. rokov 20. storočia zasiahla kalamita. Bol predstaviteľom programu šírenia a ochrany zelene na zmiernenie klimatických zmien Global Releaf pre Slovensko. Z podnetu amerického ochranárskeho združenia Ecologia sa začal v roku 1996 na jeho počesť pri trase po ňom v roku 1995 pomenovaného náučného chodníka po žile Terézia v Štiavnických vrchoch vysádzať pamätný les.
Žila Terézia. Zlato-strieborná žila, najzápadnejšia z hlavných štiavnických rudných žíl. Je dlhá asi 5 km – jej juhozápad-severovýchodný priebeh možno sledovať od Vindšachty v Štiavnických Baniach po Banskú Belú. Bola pravdepodobne prvou dobývanou žilou v Banskej Štiavnici, a to v podzemí i povrchovo, keďže na východných svahoch Tanádu a Paradajsa miestami vychádza na povrch. Vyvinula sa v hrúbke 1 – 1,5 m prevažne v propylitizovaných andezitoch, menej v kremito-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v predvulkanickom podloží či intrúziách granodioritu. Žilnú výplň tvorí najmä kremeň. V 20. storočí bola žila prístupná a ťažená na šachte Maximilián a v severnej časti v štôlni Ferdinand. Oblasť jej ťažby v teréne dokumentuje hojnosť povrchových foriem reliéfu – haldy, pingy, prepadliská – pri šachte Terézia, viditeľné pri náučnom chodníku.
Ottergrundské jazero (Tajch Ottergrund). Jeden z malých tajchov banskoštiavnickej vodohospodárskej sústavy (> ŠB-08 Piargsky vodohospodársky chodník) severozápadne nad centrom Banskej Štiavnice v západnom svahu vrchu Paradajs. Svojou nadmorskou výškou 801 m je najvyššie položeným štiavnickým tajchom. Vybudovaný bol v roku 1746 spolu s tajchom Červená studňa ako zdroj pohonnej vody pre baňu štôlne Schmidtenrinn v údolí pod jeho hrádzou a pre šachtu Weiden a Amália nad jazerom Klinger. Slúžil aj ako zdroj vody pre sídlo banskej komory a hlavného komorskogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici s prípadným využitím aj ako požiarna nádrž. Po hrádzi vedie náučný chodník.
Chránená krajinná oblasť (CHKO) Štiavnické vrchy. Chránené územie vyhlásené v roku 1979 na takmer celom území Štiavnických vrchov s výnimkou niekoľkých ich okrajových častí. Pohorie, budované vulkanitmi a andezitovým vrcholom Sitna dosahujúce výšku 1 009 m n. m., leží na rozhraní dvoch klimatických typov a prenikajú doň od juhu teplomilné a od severu karpatské horské prvky flóry a fauny. Fytogeograficky územie patrí do obvodu predkarpatskej flóry. Severnú hranicu svojho rozšírenia tu dosahuje napr. dub cerový a javor tatársky, na výslnných lokalitách s plytkou skeletovitou pôdou rastú xerotermy, ako kostrava valeská, kavyľ vláskatý či kukučka vencová. Veľkú časť územia CHKO zaberajú lesy (65 %), ktoré sú druhovým zložením najmä v centrálnej časti vplyvom stáročnej banskej a hutníckej činnosti po totálnom odlesnení nepôvodné, tvorené smrekovými monokultúrami. Lokálne sú vo vyšších polohách bučiny s jedľou a umelo vysadzovaným smrekom a na skeletnatých pôdach lipovo-javorovo-jaseňové sutinové lesy. Na karbonátové podložie v okolí Sklených Teplíc sa viaže výskyt tisu. Zo živočíšstva sú zastúpené o. i.: orol krikľavý, myšiak hôrny, rys, mačka divá, medveď hnedý, vydra riečna, vidlochvost feniklový a ovocný, žije tu tiež vzácna modlivka zelená, roháč obyčajný a fúzač alpský. V opustených banských dielach sa vyskytuje niekoľko druhov netopierov (podkovár veľký, p. malý, netopier obyčajný…). Lokálnymi zvláštnosťami lesov sú hojné prímesi cudzokrajných drevín, súvisiace s pôsobením lesníckej katedry od roku 1807 – súčasti Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. K svojrázu územia CHKO významne prispievajú historické banské diela, a to najmä vodné nádrže – tajchy –, budované v minulých storočiach ako zdroj energie i úžitkovej vody pre banícke účely, ktoré spolu s napájacími a náhonovými jarkami a ďalšími zariadeniami tvoria unikátny vodohospodársky systém. V hraniciach CHKO leží viacero území európskeho významu (súčasti sústavy Natura 2000), z ktorých najrozsiahlejšími sú Hodrušská hornatina, Suť a Skalka.
Názvy informačných panelov
- Sedlo Červená studňa?
- Rastlinstvo a živočíšstvo?
- Veľká vodárenská nádrž / Žila Terézia?
- Glanzenberg?
- Tajch Ottergrund
- (A) Lesy na kopcoch v okolí Banskej Štiavnice; (B) Pamätný les Milana Kapustu
- Revolúcia v rýchlosti ťažby
- Banskoštiavnické banské právo
- (A) Netradičné dreviny v okolí rudnej žily; (B) Prepadlisko po ťažbe zlata
- Banské múzeum v prírode a šachta Terézia
- Problém obnovy lesov?
- Stratovulkán (panoramatický výhľad)?
- Banská Štiavnica?
- Choroby baníkov?
- Povrchové miesta ťažby?
- Štôlne?
Pozn. Názvy panelov tu označené „?“ sú ponechané podľa predchádzajúcej verzie náučného chodníka. Po ich overení v teréne ich opravíme. Pomoc je vítaná.