Kraj:	Banskobystrický
Okres:	Brezno
Geomorfologické jednotky:	Veporské vrchy
Geologická jednotka:	veporské pásmo
Chránené územie:	žiadne
Prístup:	bus a vlak Čierny Balog
Východisko:	Čierny Balog, centrum obce – Pošta, oproti železničnej stanici
Trasa:	Čierny Balog, pošta – Pamätník SNP – štôlňa a povrchová baňa Adolf – Jergov – Čierny Balog, pošta
Dĺžka, prevýšenie:	3,6 km, prevýšenie 144 m
Čas prechodu:	2,5 h
Počet zastávok:	8
Náročnosť:	nenáročná trasa

Zameranie chodníka: historické, banícke

Typ chodníka: samoobslužný, obojsmerný, okružný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 2021

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2022).

Textový sprievodca: nie je; informačné panely sú na webovej stránke obce; súborne v pdf

Kontakt: Obecný úrad Čierny Balog, Závodie 2/2, 97652 Čierny Balog, tel. 048/6304310, mail: info@ciernybalog.sk

Poznámka: Náučný chodník je mimo asfaltovej cesty zle značený a chodník sa často stráca, prípadne je zarastený. Na časti chodníka prebieha ťažba dreva (2022).

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na terénne vyučovanie v obmedzenej miere. Odporúčame skôr návštevuu Lesníckeho skanzenu vo Vydrove a využiť Čiernohronskú železnicu na návrat do Čierneho Balogu.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Čierny Balog. Obec južne od Brezna vo Veporských vrchoch na riečke Čierny Hron. Osídľovanie územia vo väčšom rozsahu nastalo v 15. storočí, kedy do oblasti Horehronia prišli valašskí pastieri. O storočie neskôr sa tu začali usadzovať drevorubači, ktorí tu už okolo roku 1550 ťažili drevo pre potreby baní a hút. Okrem ťažby dreva a jeho splavovania sa obyvatelia venovali i poľnohospodárstvu a chovu dobytka a oviec. Postupne začali vznikať nové pasienky a časom aj osady, ktoré využívali novovzniknuté plochy na vznik obydlí, bližšie pri zdrojoch dreva a železnej rudy. Čierny Balog tvorí 13 pôvodných osád. Medzi najvýznamnejšie pamiatky v obci patrí Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej v osade Čierny Balog, jednoloďová klasicistická stavba z roku 1804. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1753. V osade Dobroč je Rímskokatolícky kostol premenenia Pána, jednoduchá jednoloďová stavba s vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1936. V obci sa zachovali domy pôvodnej ľudovej architektúry. V súčasnosti je obec významným centrom turistického ruchu.

Lesnícky skanzen Vydrovo. Jedinečné lesnícke múzeumpri Čiernom Balogu. Skanzen bol založený v roku 2002 a zriaďovateľom bol štátny podnik Lesy SR. Popri cca 4 km dlhom náučnom chodníku sa nachádza 75 zastávok, prezentujúcich históriu, pestovanie, ochranu a význam lesa, jeho životadárne funkcie a krásy, ale i prácu lesníkov.

Čiernohronská železnica. Úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm pre potreby zvážania drevnej hmoty z povodia Čierneho Hrona, ktorej výstavba začala v roku 1908. S maximálnou dĺžkou takmer 132 km siahali jej vetvy hlboko do Slovenského rudohoria. V 80-tych rokoch bola ČHŽ určená na likvidáciu. Nebyť nadšených dobrovoľníkov, postihol by ju rovnaký osud ako desiatky ďalších úzkokoľajok na Slovensku, ktoré boli zrušené a rozobraté. Oživená premávka na kúsku trate sa začala 1. 5. 1992. Rovnako aj tento rok začína železnička hlavnú turistickú sezónu 1. mája. Každoročne s týmto dátumom spúšťa svoju prevádzku na trati Chvatimech (časť Podbrezovej) – Hronec – Čierny Balog – Skanzen Vydrovo a späť. Aktuálny cestovný poriadok a cestovné ČHŽ nájdete na webovej stránke železničky www.chz.sk.

Múzeum Čiernohronskej železnice. V stanici Čierny Balog je celoročne otvorené múzeum lesných železníc, s exponátmi z výstavby i prevádzky lesných železníc na Slovensku i v celom Karpatskom oblúku. Súčasťou múzea je i živý model zachovanej trate ČHŽ v modelovej mierke H0, ktorý si môžu tlačidlom samé spúšťať deti, množstvo historických fotografií i trojrozmerných exponátov, napr. ručná drevená traťmajstrovská drezina, rozchodky, výkoľajky, vŕtačky a píly na koľajnice, ale i staničná váha – decimálka, pasca na medvede, či vyše storočný hodinový stroj z kostola v Čiernom Balogu s ručne vyrábanými ozubenými kolieskami. Na väčšinu exponátov si môžu návštevníci aj siahnuť a vyskúšať si napríklad odrezať kus koľajničky. Vo vonkajšej expozícii sú na staničných koľajach celoročne vystavené rôzne druhy motorových i parných rušňov, nákladných i osobných vozňov. Na požiadanie pre skupiny a školské výlety poskytnúť odborného sprievodcu.

Dobročský prales. Národná prírodná rezervácia Dobročský prales sa nachádza v chotári obce Čierny Balog, šesť kilometrov južne od osady Dobroč, v závere doliny Brôtovo, v lokalite Pod Geraukou a je jedným z najstarších chránených území na Slovensku – od roku 1913. Dôvodom ochrany je zachovanie posledných zvyškov pôvodných lesov, ktoré sa vyvíjali na našom území tisícročia. Prales sa nachádza vo Veporských vrchoch, v jedľovo-bukovom vegetačnom pásme, v nadmorskej výške 700-1000 m n.m. Hlavnými drevinami pralesa sú jedľa, smrek, buk, menej javor horský, jaseň štíhly a brest horský. Jedľa sa prirodzene dožíva 450, smrek 350, a buk 250 rokov. V súčasnosti najväčšie stromy v pralese odumierajú. V Dobročskom pralese koncom novembra 1964 víchor zlomil legendárnu „Dobročskú jedľu“, ktorú ešte v roku 1935 podrobne zmeral Ing. Anton Hatiar (výška 56 m, priemer kmeňa 193 cm, objem dreva 54,9 m³, váha 38 ton, vek asi 500 rokov). Patrila medzi najmohutnejšie v Európe. Napriek tomu tu ešte stále rastie 170 stromov hrubších ako 100 cm a 13 stromov hrubších ako 130 cm. Vývoj Dobročského pralesa prebieha ako cyklus, v ktorom sú zastúpené všetky vývojové štádiá (dorastanie, optimum a rozpad) a fázy (obnova a dožívanie), ktoré sa vzájomne prelínajú. Celý vývojový cyklus pralesa trvá 400 rokov. Dobročský prales je v zmysle zákona o ochrane prírody pre verejnosť úplne uzatvorený: Vstup do pralesa je možný len pre odborné exkurzie so sprievodcom z OZ Lesy SR š.p. Čierny Balog.