---

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické

Typ chodníka: so sprievodcom, vodný (plavba motorovými plťami), letný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 2016

Kontakt: Malodunajské splavy OZ, Alba Regia 978/9, 930 21  Jahodná, tel. 0948  625 577, e-mail – rezervacie@odmlynakmlynu.sk

Textový sprievodca: leták Náučný chodník Od mlyna k mlynu

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Poznámky: (1) Čas odjazdov motorových pltí: 9.00 – 18.00 h. Jedna plť – min. 8, max. 12 osôb. (2) Termín je potrebné dohodnúť si vopred (fyzicky v teréne nik nie je) – kontakt pozri vyššie.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre menšie žiacke skupiny vzhľadom na kapacitu pltí. Informačné tabule sú v teréne umiestnené iba na začiatku a v závere náučného chodníka. Ostatné zastávky sú označené iba tabuľkou s číslom a relevantné informácie sú v textovom sprievodcovi.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Tomášikovo. Obec na Podunajskej rovine na severovýchod od Dunajskej Stredy medzi Starou Čiernou vodou a Malým Dunajom. Nachádza sa v nej barokovo-klasicistický komplex kaštieľa s hospodárskymi budovami, ktorý dali postaviť Eszterházyovci pravdepodobne podľa projektov architektov J. Thalherra a J. Fellnera v 60. rokoch 18. storočia.

Vodný mlyn Tomášikovo. Kolový mlyn na Malom Dunaji západne od Tomášikova v Podunajskej rovine. Je jedným z mála pôvodných zachovaných vodných mlynov na Slovensku so spodným náhonom. Postavil ho v roku 1893 mlynár János Maticza. Posledná väčšia oprava a modernizácia mlyna sa uskutočnila v roku 1940. V mlyne sa mlelo až do roku 1960. V roku 1982 bol mlyn obnovený a upravený. Má inštalovaný pôvodný interiér s pôvodným mlynárskym náradím. Je to expozíciou Vlastivedného múzea v Galante.

Vodný mlyn Jahodná. Kolový mlyn na Malom Dunaji, nachádza sa v časti obce Jahodná Alba Regia. Na konci 19. storočia ho dal postaviť Boldizsár Renczés. Po požiari v roku 1920 ho odkúpil panský lesník Štefan Nagy, ktorý ho v roku 1931 prerobil na vodnú pílu. Pomocou rezných zariadení vyrábal v mlyne elektrickú energiu, ktorá nielen urýchlila pílenie, ale aj umožnila osvetlenie verejných budov v obci. Po jeho smrti sa mlyn dostal do správy Žitnoostrovného múzea v Dunajskej Strede. Dnes patrí Západoslovenským energetickým závodom, ktorý mlyn v roku 1999 zrekonštruovali. V súčasnosti je sprístupnený verejnosti.

Malý Dunaj. Rameno Dunaja, ktoré s dolným tokom Váhu vytvára v Podunajskej rovine Žitný ostrov, najväčší riečny ostrov v Európe, dlhý 84 km, široký 15 – 30 km, jednu z najväčších zásobární pitnej vody v strednej Európe. Od hlavného toku Dunaja sa oddeľuje za stavidlami pri Slovnafte v Bratislave a pri Kolárove sa vlieva do Váhu. Malý Dunaj aj s okolitou krajinou predstavuje z prírodovedného hľadiska jedinečné územie. Koryto Malého Dunaja silne meandruje – vytvára meandre. Meander je odchýlka vodného toku od priameho smeru vo forme oblúka. Tento názov je odvodený z pomenovania rieky Maiandros (dnes Menderes) v Turecku. Meandre Malého Dunaja sú voľné meandre, kedy oblúky tvorí iba koryto rieky na vlastných náplavoch, do ktorých sa rieka nezarezáva, keďže územie tektonicky poklesáva. Lužné lesy sú oázou ticha a domovom mnohých vzácnych a chránených živočíšnych a rastlinných druhov. Žijú tu líšky, srnce, jelene, nespočetné množstvo hmyzu, ale aj cicavce ako vydra riečna či ondatra pižmová. Z obojživelníkov je to skokan rapotavý a skokan zelený, vtáky sú zastúpené labuťou veľkou, volavkou popolavou, bocianom bielym, kačicou divou a lyskou čiernou a i. Na brehoch v jarnom období kvitne chránený kosatec žltý. Pri brehu a na plytčinách vytvárajú rozsiahle porasty trsť obyčajná, pálka veľká či vysoké ostrice. V pomaly tečúcich častiach toku rieky je možné v letnom období obdivovať okrúhle plávajúce listy a žlté kvety vzácnej leknice žltej. Staré vŕby vyskytujúce sa miestami na brehoch Malého Dunaja majú charakteristický habitus. Ich pomenovanie – hlavové vŕby – je odvodené od tvaru kmeňa, ktorý je v hornej časti rozšírený s početnými konármi, čo je dôsledkom dlhoročného orezávania v zimnom období. Biotop Malého Dunaja je chránený ako územie európskeho významu Malý Dunaj (súčasť sústavy Natura 2000).

Podunajská rovina. Rozsiahly geomorfologický celok na juhozápade Slovenska pozdĺž Dunaja medzi Bratislavou, Patincami, Novými Zámkami, Sereďou, Sencom a Pezinkom zaberajúci nivu Dunaja a jeho prítokov s časťou ich terás. Na krátkom úseku na severozápade susedí s Malými Karpatmi, inde len s Podunajskou pahorkatinou. Za Dunajom, ktorý tvorí slov.-maď. štátnu hranicu, rovina zväčša pokračuje s výnimkou dvíhajúcej sa pahorkatiny východne od ústia Mošonského Dunaja (južne od Číčova). Toto rovinné územie s lokálnymi plytkými depresiami či drobnými nevysokými terénnymi vlnami v nadmorských výškach 106 – 164 m budujú holocénne nivné alebo pleistocénne terasové riečne naplaveniny (hlinité, ílovité, piesčité a štrkovité sedimenty) miestami prikryté ostrovčekmi viatych pieskov (napr. Senec, Sereď, Vozokany, Veľké Kosihy) či spraší (napr. Hurbanovo). Juhozápadná polovica Podunajskej roviny medzi Dunajom, Malým Dunajom a dolným tokom Váhu predstavuje Žitný ostrov, ktorý je mohutným starým agradačným valom Dunaja. Z jeho centrálnej, najvyššej, časti sa kedysi Dunaj skĺzol do susedného nižšie položeného územia a tá – ako najsuchšia v zamočiarenom okolí – bola využitá pre osídlenie a dopravné línie. Po svojom presune Dunaj pokračoval v tvorbe nového agradačného valu, ktorý je osou svojrázneho územia so sústavou dunajských riečnych ramien a akumulačných depresií medzi nimi. Pre tvarovú i vývojovú podobnosť s normálnymi riečnymi deltami sa táto podunajská oblasť nazýva vnútrozemskou deltou. Vyvinula sa ešte pred zásahmi človeka do prirodzeného hydrologického režimu Dunaja pod miestom jeho prerezania sa cez Karpaty a jeho vstupom do tektonicky poklesávajúcej severozápadnej časti Malej dunajskej kotliny, v ktorej rieka pre spomalenie svojho toku sedimentovala veľké množstvo štrkov a štrkopieskov prinášaných najmä počas povodní zo svojho horného toku. Akumulácia dunajských štrkopieskov v oblasti tejto „delty“ dosahuje hrúbku od niekoľkých m pri Bratislave až do cca 600 m v gabčíkovskej depresii a tvorí obrovskú prírodnú zásobáreň pitnej vody, žiaľ, ohrozovanú v dôsledku priepustnosti sedimentov kontamináciou nebezpečných látok z priemyslu a poľnohospodárstva. Podnebie je teplé a suché, zrážky dosahujú 500 – 600 mm za rok, z pôdnych typov najhojnejšie sú fluvizeme, čiernice a černozeme, v území tečie Dunaj, Malý Dunaj, Čierna voda, Dudváh, dolné toky Váhu, Nitry a Žitavy. Prirodzené hydrogeografické pomery boli od polovice 19. storočie človekom silno ovplyvňované za účelom maximalizácie poľnohospodárskej produkcie získavaním ornej pôdy na úkor zamokrených lúk ako aj ochrany pred povodňami, čo dokumentujú početné antropogénne formy reliéfu, napr. kanály (odvodňovacie, zavlažovacie), hrádze, stavidlá, prečerpávacie stanice. Veľmi cenné pre zachovanie biodiverziy v prevažne poľnohospodárskej krajine sú fragmentárne zachované lesy (lužné lesy a teplomilné panónske dúbravy), mokrade, druhovo bohaté nivné lúky a vodné biotopy.

 

Názvy informačných panelov

1. Vodný mlyn Tomášikovo a hlavové vŕby
2. Malý Dunaj
3. Lužné lesy
4. Meandre Malého Dunaja
5. Rastlinstvo
6. Živočíšstvo
7. Vodný mlyn Jahodná
8. Žitný ostrov