Kraj: | Prešovský |
Okres: | Prešov |
Geomorfologická jednotka: | Slanské vrchy |
Geologická jednotka: | sopečné pohorie |
Chránené územie: | chránený areál Dubnícke bane |
Prístup: | bus Červenica, nám. a pešo k severu po modrej turistickej značke 2,7 km (s prevýšením 160 m) (pozri aj poznámku nižšie) |
Východisko: | Červenica, Dubník, turistické rázcestie Slovenské opálové bane 586 m (M), resp. parkovisko pri návštevníckom centre Slovenských opálových baní |
Trasa: | Červenica, Dubník: v rámci areálu opálových baní, resp. chráneného areálu Dubnícke bane |
Dĺžka, prevýšenie: | 1,8 km, prevýšenie 110 m |
Čas prechodu: | 1 h |
Počet zastávok: | 14 |
Náročnosť: | nenáročná trasa |
Zameranie chodníka: banícke, geovedné, historické, prírodovedné
Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: nie je
Rok otvorenia: 2023
Aktuálny stav: Náučný chodník je v dobrom stave.
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Slovenské opálové bane, s. r. o., Športová 2/7193, 080 01 Prešov, tel. 0850 030 850 (pre volania zo zahraničia 0904 223 300)
Poznámky: (1) Možnosť parkovania vo východisku v areáli návštevníckeho centra Slovenských opálových baní. (2) V blízkosti sa nachádza krátky Náučný chodník kutiskom Dubník s obdobným zameraním (z východiska dostupný po modro značenom turistickom chodníku 700 m s prevýšením 75 m).
Upozornenie: Na trase náučného chodníka a v okolí sa vyskytujú staré banské diela. Vstup do nich je nebezpečný a zakázaný!
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie v spojení s prehliadkou banského podzemia v jeho východisku. Návštevu podzemia pre školské zájazdy odporúčame rezervovať vopred – tel. 0850 030 850 (viac informácií v hesle Dubnícke opálové bane nižšie a na stránke Slovenských opálových baní).
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Červenica. Obec juhovýchodne od Prešova v severnej časti Slanských vrchov v rámci zväčša odlesnenej Lúčinskej kotliny v hornej časti povodí Lúčinského potoka, Červenice a Jedľovca. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1427. V jej katastrálnom území v južných svahoch masívu vrchu Dubník sa nachádza bývalá banícka osada Dubník pri baniach na drahý opál, najstarších na svete.
Opál. Amorfný minerál, chemicky hydratovaný oxid kremičitý, vypĺňajúci vo forme hniezd a žiliek trhliny v materskej hornine, ktorými v rámci záverečnej fázy vulkanickej činnosti prenikajú roztoky bohaté na SiO2. Môže byť celistvý, hroznovitý, obličkovitý, kvapľovitý, guľovitý, hľuzovitý či tvorí konkrécie. Drahý opál je mliečnobiely alebo čierny a opalizuje – hrá dúhovými farbami –; ohnivý opál je žltý alebo červenkastý a môže, ale nemusí opalizovať; obyčajný opál je sivý, čierny alebo zelený a neopalizuje. Názov opál pochádza zo slova upala v sanskrite znamenajúceho drahokam. Opál sa využíva v zlatníctve a klenotníctve. Na Slovensku je hojný v neovulkanitoch (andezitoch, tufoch, tufitoch, limnokvarcitoch) v Herľanoch, Ponickej Hute, Svätom Antone, Krupine, Šášovskom Podhradí a v Dubníku pri Červenici (viac pozri v samostatnom hesle Dubnícke opálové bane). Opál z ložísk v okolí Červenice v Slanských vrchoch – mineralogicky najcennejší typ opálu a jediný drahý opál, ktorý sa vyskytuje na území Európy a Ázie – bol v roku 2016 certifikovaný pod zemepisným označením Slovenský opál. Vyskytuje ako mliečny (biely priehľadný a polopriehľadný) alebo krištáľový (krištáľovo priehľadný a polopriehľadný) s hrou farieb viditeľnou na povrchu i vo vnútri. Na Dubníku je materská hornina andezit čiastočne presýtená opalizujúcou opálovou hmotou vo forme plôšok, vrstvičiek a žiliek.
Dubnícke opálové bane. Bane na drahý opál severne od obce Červenica v území jej osady Dubník v severnej časti Slanských vrchov, jediné vo svete až do objavenia nálezísk v Mexiku a Austrálii v 19. storočí. Prvá písomná zmienka o drahom opále na našom území je v povolení ťažby, vydanom cisárom Rudolfom II. v roku 1597. Nie je vylúčené, že sa na území Slovenska opál ťažil už v rímskej dobe. Kutacia a ťažobná činnosť prebiehala vo väčšej miere od polovice 18. do polovice 20. storočia s rozmachom najmä po roku 1845, keď si bane prenajal viedenský klenotník Salomon Johann Nepomuk Goldschmidt. Sláva ešte vzrástla po prezentácii dubníckych opálov a šperkov jeho synom Adolfom Goldschmidtom na svetovej výstave vo Viedni v roku 1873, na základe čoho mu panovník ako nešľachticovi udelil titul rytier a získal i pre potomkov dedičný predikát Libanka podľa tunajšej lokality ťažby. Po prvej svetovej vojne upadajúcu ťažbu na Libanke i ostatných banských poliach v roku 1922 ukončili. Najväčší, tu v koryte potoka v Červenici v roku 1775 nájdený opál zvaný Harlekýn (594 g) je uložený v Prírodnohistorickom múzeu vo Viedni. Tunajšie opály obľubovali členovia rodiny cisára Napoleona – cisárovná Jozefína nosila opál Trójsky oheň. Banské chodby dosahujú v 17 horizontoch – z ktorých je päť zatopených – dĺžku asi 24 km. Ťažbu opálu v oblasti Dubníka nanovo otvorili v roku 2012. Od roku 2015 prezentuje v štôlni Jozef spoločnosť Slovenské opálové bane verejnosti časť starých banských chodieb s expozíciami vzoriek opálov a iných minerálov a historických banských svietidiel, nástrojov a vozíkov, a to celoročne v otváracích hodinách za vstupné prehliadkovou trasou v dĺžke 1,2 km (45 – 60 min).
Chránený areál Dubnícke bane. Chránené územie vyhlásené severne od obce Červenica v Slanských vrchoch v roku 1964 na ochranu mimoriadne veľkého a vedecky významného sídliska viacerých druhov netopierov v priestoroch opustených podzemných diel opálových baní v lokalite Dubník. Tu bola opísaná prvá zimujúca kolónia netopiera dvojfarebného v rámci Československa. Areál je súčasťou rozsiahlejšieho rovnomenného územia európskeho významu, chrániaceho aj lesné porasty (súčasť sústavy Natura 2000).
Národná prírodná rezervácia Šimonka > Náučný chodník kutiskom Dubník
Slanské vrchy. Mohutné, prevažne zalesnené pohorie na východnom Slovensku s pretiahnutým pôdorysom severo-južného smeru, dlhé asi 50 km s max. šírkou okolo 15 km, zužujúce sa na dvoch miestach – v oblasti Dargovského priesmyku a Slanského sedla – len na 1 – 2 km. Zaberá územie medzi Vyšnou Šebastovou, Herľanmi, Skárošom, Kazimírom, Zámutovom a Okružnou. Južné, asi 28 km dlhé ohraničenie pohoria (medzi Skárošom a Kazimírom) tvorí slovensko-maďarská štátna hranica, za ktorou pokračuje ešte v dĺžke zhruba 10 km ako Szalánci-hegység. Pohorie s hrasťovou štruktúrou, vyzdvihnuté pozdĺž severo-južných okrajových zlomov, budujú v prevažnej miere neogénne andezity a ich pyroklastiká, len ojedinele v južnej časti dacity. Priečne zlomy pohorie členia na nerovnako vyzdvihnuté časti – podcelky –, z ktorých najvyšším je Šimonka (1 092 m n. m.) na severe pohoria. V strednej časti sú na niekoľkých miestach obnažené intrúzie dioritového porfyritu. Odrazom stratovulkanickej a mladšej hrasťovej stavby je silno členitý hornatinový reliéf so skalnými hrebeňmi a bralami na vyvetrávajúcich lávových prúdoch a s odlesnenými kotlinkami (Zlatobanská, Lúčinská, Banská) a brázdami (Salašská) s hladko modelovaným reliéfom na komplexoch relatívne menej odolných tufov. Pre uvedené horninové kombinácie a členitý reliéf je typický výskyt zosuvov. V najužších častiach na juhu pohorie križujú dopravné komunikácie medzinárodného významu – Dargovským priesmykom (473 m n. m.) vedie cesta I. triedy 19 z Košíc na slovensko-ukrajinskú hranicu vo Vyšnom Nemeckom a Slanským sedlom (312 m n. m.) prechádza viackoľajná železničná trať 190 Košice – Čierna nad Tisou.
Názvy informačných panelov
- Náučný chodník Opálové bane (obsahuje aj upozornenia pre návštevníkov chodníka)
- Opálové bane (plán náučného chodníka so znázornením banských diel)
- Vznik opálu na Dubníku
- Centrálna jama Fedö
- Charakteristika opálu
- Baňa Ľudovít
- Vegetácia Slanských vrchov
- Vegetácia Slanských vrchov (dva panely)
- Prehistória a veľká povrchová dobývka
- Zoológia chráneného areálu Dubnícke bane, územia európskeho významu Dubnícke bane a chráneného vtáčieho územia Slanské vrchy
- Horný Jozef a bučiny
- Geológia Slanských vrchov
- Netopiere na Libanke
- Banský revír Libanka (rok 1905) | Osada Dubník (rok 1905) (dva panely)