Košická kotlina a Slanské vrchyPrešovský krajbanícky / ťažobnýgeovednýhistorickýprírodovednýpešítrasa okružnávhodný pre školy
Kraj: Prešovský
Okres: Prešov
Geomorfologická jednotka: Slanské vrchy
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územie: chránený areál Dubnícke bane
Prístup: bus Červenica, nám. a pešo k severu po modrej turistickej značke 2,7 km (s prevýšením 160 m) (pozri aj poznámku nižšie)
Východisko: Červenica, Dubník, turistické rázcestie Slovenské opálové bane 586 m (M), resp. parkovisko pri návštevníckom centre Slovenských opálových baní
Trasa: Červenica, Dubník: v rámci areálu opálových baní, resp. chráneného areálu Dubnícke bane
Dĺžka, prevýšenie: 1,8 km, prevýšenie 110 m
Čas prechodu: 1 h
Počet zastávok: 14
Náročnosť: nenáročná trasa

Zameranie chodníka: banícke, geovedné, historické, prírodovedné

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 2023

Aktuálny stav: Náučný chodník je v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Slovenské opálové bane, s. r. o., Športová 2/7193, 080 01  Prešov, tel. 0850  030 850 (pre volania zo zahraničia 0904  223 300)

Poznámky: (1) Možnosť parkovania vo východisku v areáli návštevníckeho centra Slovenských opálových baní. (2) V blízkosti sa nachádza krátky Náučný chodník kutiskom Dubník s obdobným zameraním (z východiska dostupný po modro značenom turistickom chodníku 700 m s prevýšením 75 m).

Upozornenie: Na trase náučného chodníka a v okolí sa vyskytujú staré banské diela. Vstup do nich je nebezpečný a zakázaný!

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie v spojení s prehliadkou banského podzemia v jeho východisku. Návštevu podzemia pre školské zájazdy odporúčame rezervovať vopred – tel. 0850  030 850 (viac informácií v hesle Dubnícke opálové bane nižšie a na stránke Slovenských opálových baní).

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Červenica. Obec juhovýchodne od Prešova v severnej časti Slanských vrchov v rámci zväčša odlesnenej Lúčinskej kotliny v hornej časti povodí Lúčinského potoka, Červenice a Jedľovca. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1427. V jej katastrálnom území v južných svahoch masívu vrchu Dubník sa nachádza bývalá banícka osada Dubník pri baniach na drahý opál, najstarších na svete.

Opál. Amorfný minerál, chemicky hydratovaný oxid kremičitý, vypĺňajúci vo forme hniezd a žiliek trhliny v materskej hornine, ktorými v rámci záverečnej fázy vulkanickej činnosti prenikajú roztoky bohaté na SiO2. Môže byť celistvý, hroznovitý, obličkovitý, kvapľovitý, guľovitý, hľuzovitý či tvorí konkrécie. Drahý opál je mliečnobiely alebo čierny a opalizuje – hrá dúhovými farbami –; ohnivý opál je žltý alebo červenkastý a môže, ale nemusí opalizovať; obyčajný opál je sivý, čierny alebo zelený a neopalizuje. Názov opál pochádza zo slova upala v sanskrite znamenajúceho drahokam. Opál sa využíva v zlatníctve a klenotníctve. Na Slovensku je hojný v neovulkanitoch (andezitoch, tufoch, tufitoch, limnokvarcitoch) v Herľanoch, Ponickej Hute, Svätom Antone, Krupine, Šášovskom Podhradí a v Dubníku pri Červenici (viac pozri v samostatnom hesle Dubnícke opálové bane). Opál z ložísk v okolí Červenice v Slanských vrchoch – mineralogicky najcennejší typ opálu a jediný drahý opál, ktorý sa vyskytuje na území Európy a Ázie – bol v roku 2016 certifikovaný pod zemepisným označením Slovenský opál. Vyskytuje ako mliečny (biely priehľadný a polopriehľadný) alebo krištáľový (krištáľovo priehľadný a polopriehľadný) s hrou farieb viditeľnou na povrchu i vo vnútri. Na Dubníku je materská hornina andezit čiastočne presýtená opalizujúcou opálovou hmotou vo forme plôšok, vrstvičiek a žiliek.

Dubnícke opálové bane. Bane na drahý opál severne od obce Červenica v území jej osady Dubník v severnej časti Slanských vrchov, jediné vo svete až do objavenia nálezísk v Mexiku a Austrálii v 19. storočí. Prvá písomná zmienka o drahom opále na našom území je v povolení ťažby, vydanom cisárom Rudolfom II. v roku 1597. Nie je vylúčené, že sa na území Slovenska opál ťažil už v rímskej dobe. Kutacia a ťažobná činnosť prebiehala vo väčšej miere od polovice 18. do polovice 20. storočia s rozmachom najmä po roku 1845, keď si bane prenajal viedenský klenotník Salomon Johann Nepomuk Goldschmidt. Sláva ešte vzrástla po prezentácii dubníckych opálov a šperkov jeho synom Adolfom Goldschmidtom na svetovej výstave vo Viedni v roku 1873, na základe čoho mu panovník ako nešľachticovi udelil titul rytier a získal i pre potomkov dedičný predikát Libanka podľa tunajšej lokality ťažby. Po prvej svetovej vojne upadajúcu ťažbu na Libanke i ostatných banských poliach v roku 1922 ukončili. Najväčší, tu v koryte potoka v Červenici v roku 1775 nájdený opál zvaný Harlekýn (594 g) je uložený v Prírodnohistorickom múzeu vo Viedni. Tunajšie opály obľubovali členovia rodiny cisára Napoleona – cisárovná Jozefína nosila opál Trójsky oheň. Banské chodby dosahujú v 17 horizontoch – z ktorých je päť zatopených – dĺžku asi 24 km. Ťažbu opálu v oblasti Dubníka nanovo otvorili v roku 2012. Od roku 2015 prezentuje v štôlni Jozef spoločnosť Slovenské opálové bane verejnosti časť starých banských chodieb s expozíciami vzoriek opálov a iných minerálov a historických banských svietidiel, nástrojov a vozíkov, a to celoročne v otváracích hodinách za vstupné prehliadkovou trasou v dĺžke 1,2 km (45 – 60 min).

Chránený areál Dubnícke bane. Chránené územie vyhlásené severne od obce Červenica v Slanských vrchoch v roku 1964 na ochranu mimoriadne veľkého a vedecky významného sídliska viacerých druhov netopierov v priestoroch opustených podzemných diel opálových baní v lokalite Dubník. Tu bola opísaná prvá zimujúca kolónia netopiera dvojfarebného v rámci Československa. Areál je súčasťou rozsiahlejšieho rovnomenného územia európskeho významu, chrániaceho aj lesné porasty (súčasť sústavy Natura 2000).

Národná prírodná rezervácia Šimonka  > Náučný chodník kutiskom Dubník

Slanské vrchy. Mohutné, prevažne zalesnené pohorie na východnom Slovensku s pretiahnutým pôdorysom severo-južného smeru, dlhé asi 50 km s max. šírkou okolo 15 km, zužujúce sa na dvoch miestach – v oblasti Dargovského priesmyku a Slanského sedla – len na 1 – 2 km. Zaberá územie medzi Vyšnou Šebastovou, Herľanmi, Skárošom, Kazimírom, Zámutovom a Okružnou. Južné, asi 28 km dlhé ohraničenie pohoria (medzi Skárošom a Kazimírom) tvorí slovensko-maďarská štátna hranica, za ktorou pokračuje ešte v dĺžke zhruba 10 km ako Szalánci-hegység. Pohorie s hrasťovou štruktúrou, vyzdvihnuté pozdĺž severo-južných okrajových zlomov, budujú v prevažnej miere neogénne andezity a ich pyroklastiká, len ojedinele v južnej časti dacity. Priečne zlomy pohorie členia na nerovnako vyzdvihnuté časti – podcelky –, z ktorých najvyšším je Šimonka (1 092 m n. m.) na severe pohoria. V strednej časti sú na niekoľkých miestach obnažené intrúzie dioritového porfyritu. Odrazom stratovulkanickej a mladšej hrasťovej stavby je silno členitý hornatinový reliéf so skalnými hrebeňmi a bralami na vyvetrávajúcich lávových prúdoch a s odlesnenými kotlinkami (Zlatobanská, Lúčinská, Banská) a brázdami (Salašská) s hladko modelovaným reliéfom na komplexoch relatívne menej odolných tufov. Pre uvedené horninové kombinácie a členitý reliéf je typický výskyt zosuvov. V najužších častiach na juhu pohorie križujú dopravné komunikácie medzinárodného významu – Dargovským priesmykom (473 m n. m.) vedie cesta I. triedy 19 z Košíc na slovensko-ukrajinskú hranicu vo Vyšnom Nemeckom a Slanským sedlom (312 m n. m.) prechádza viackoľajná železničná trať 190 Košice – Čierna nad Tisou.

 

Názvy informačných panelov

  1. Náučný chodník Opálové bane (obsahuje aj upozornenia pre návštevníkov chodníka)
  2. Opálové bane (plán náučného chodníka so znázornením banských diel)
  3. Vznik opálu na Dubníku
  4. Centrálna jama Fedö
  5. Charakteristika opálu
  6. Baňa Ľudovít
  7. Vegetácia Slanských vrchov
  8. Vegetácia Slanských vrchov (dva panely)
  9. Prehistória a veľká povrchová dobývka
  10. Zoológia chráneného areálu Dubnícke bane, územia európskeho významu Dubnícke bane a chráneného vtáčieho územia Slanské vrchy
  11. Horný Jozef a bučiny
  12. Geológia Slanských vrchov
  13. Netopiere na Libanke
  14. Banský revír Libanka (rok 1905) | Osada Dubník (rok 1905) (dva panely)

 

Exportovať do PDF