---

Zameranie chodníka: banícke, prírodovedné, geovedné, historické

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 2023

Aktuálny stav: Náučný chodník je nový (2023).

Textový sprievodca: nie je;

Kontakt: Slovenské opálové bane, s.r.o., Športová 2/7193, 08001 Prešov, E-mail: info@opalovebane.com, Telefón: +421 850 030 850

Poznámka: (1) Na trase náučného chodníka sú staré banské diela. Vstup do podzemia je nebezpečný a zakázaný! (2) Je možné spojiť s návštevou náučného chodníka kutiskom Dubník

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie v spojení s prehliadkou podzemia. Pre školské zájazdy je vhodné návštevu rezervovať na tel. +421 850 030 850, prípadne slovakiaopal@slovakiaopal.com. Viac informácií na webovej stránke www.slovenskeopalovebane.sk/.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Dubnícke opálové bane. Prvá písomná zmienka o obci Červenica v súvislosti s drahým opálom je z roku 1409. Bane boli známe po celom svete už od konca 16. storočia a je možné, že tu bol opál ťažený už počas rímskej doby. Slovenský opál si zvlášť obľúbili členovia rodiny cisára Napoleona. Najväčší opál pomenovaný Harlekýn s váhou 594 g bol objavený v roku 1775. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni. Slovenské opálové bane až do objavenia nálezísk opálu v Mexiku a Austrálii v 19. storočí boli jedinou ťaženou lokalitou na svete. Najslávnejšie obdobie zažili opálové bane za rodiny viedenského klenotníka Salomona Johanna Nepomuka Goldschmidta. Hlavným sídlom Salomona Johanna Nepomuka Goldschmidta bola osada Dubnik. Z dôvodu povojnových rokov a zlej ekonomickej situácie bola ťažba v roku 1922 na Libanke a ostatných banských poliach ukončená a banské diela boli uzavreté. Areál postupom rokov pustol. Až v roku 2012 bola ťažba znovu spustená a v lete roku 2015 bola baňa –  štôlňa Jozef – otvorená pre verejnosť. Banské chodby dosahujú dĺžku cca 24 km a tvoria 17 horizontov z ktorých je 5 zaplavených. Momentálne je sprístupnených 1,2 km starých banských chodieb a prehliadková trasa trvá cca. 45 – 60 min. Návštevníci majú možnosť vidieť vzorky opálov, rozličných minerálov, banské svietidlá, vozíky a nástroje používané baníkmi pred 100 rokmi.

Slovenský opál. Slovenský opál je zemepisné označenie drahého opálu, ktorý pochádza z ložísk v Slanských vrchoch. Slovenský opál je prírodný amorfný oxid kremičitý s premenlivým obsahom vody (SiO2. nH2O) charakteristický svojou hrou farieb a vysokou estetickou hodnotou.Slovenský opál sa vyskytuje v troch varietach: mliečny – základ tvorí biely priehľadný a polopriehľadný opál, mliečny s hrou farieb viditeľnou na povrchu i vnútri opálu, krištáľový – základ tvorí krištáľovopriehľadný a polopriehľadný opál s hrou farieb viditeľnou na povrchu i vnútri opálu. Na Dubníku je materskou horninou andezit, čiastočne presýtený opálovou hmotou vytváraajúcou plôšky, vrstvičky, prípadne žilky opálu s hrou farieb.

Chránený areál Dubnícke bane. Chránené územie vyhlásené v roku 1964 na rozlohe 241 ha za účelom ochrany starých banských diel, ktoré sú významným miestom zimovania 16 druhov netopierov. Predmetom ochrany je sú aj lesné biotopy na povrchu.

Národná prírodná rezervácia Šimonka. Chránené územie v severovýchodnej časti Slanských vrchov juhovýchodne od Hermanoviec nad Topľou vyhlásené v roku 1950 na ochranu zvyškov pralesa na vrcholových a podvrcholových svahoch Šimonky (1 092 m n. m.). Rastú tu klimaxové bučiny, jedľové bučiny a na balvanitých a sutinových svahoch i bučiny s javorom horským a jaseňom štíhlym. Vzácnym je výskyt plamienka alpínskeho (Clematis alpina). Na turisticky prístupnom vrchole Šimonky je malá bezlesná plocha s vystupujúcou skalkou (andezit), odkiaľ je vynikajúci výhľad. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Šimonka a chráneného vtáčieho územia Slanské vrchy (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000).

Bývalý plavebný vodný kanál a bývalá úzkokoľajná lesná železnica v doline Delne. Delniansky potok (Delňa) – ľavý prítok Torysy – a jeho prítoky v severnej časti Slanských vrchov sa v minulosti využívali na dopravu dreva pre soľný závod v Solivare pri Prešove. Umožnil to v roku 1691 smerovou a výškovou úpravou koryta potoka a výstavbou plavebného kanála od obce Dulová Ves lesmajster Štefan Jordán. Zvrat v spracúvaní soli spôsobila katastrofa v roku 1752, keď príval vody zaplavil ťažnú jamu Leopold. Soľ sa odvtedy začala získavať výlučne varením, čím sa zvýšila spotreba dreva. To viedlo v rokoch 1819 – 1821 k výstavbe dreveného plavebného kanála (s dĺžkou 18,9 km, prevýšením 515 m a profilom 82 × 45 × 60 cm) a priehrady v Zlatej Bani na hornom toku Delne. Kanál viedol od Zlatej Bane pozdĺž potoka Delňa do Kokošoviec, kde sa stáčal k Solivaru. V roku 1917 plavebný kanál nahradila novovybudovaná úzkokoľajná lesná železnica pre zvoz dreva. Na výstavbu bolo pridelených 200 ruských vojenských zajatcov. V roku 1926 bola trasa dobudovaná až na Pusté pole. V roku 1928 sa uvádza dĺžka koľají 25,8 km. V rokoch 1954 – 1955 bola trať zrušená ako nerentabilná po tom, čo bola postavená cesta z Kokošoviec do Zlatej Bane a drevo sa začalo zvážať nákladnými autami.

 

Názvy informačných panelov

1. Úvodný panel, upozornenie pre návštevníkov chodníka
2. Mapa chodníka
3. Vznik opálu na Dubníku
4. Centrálna jama Fedö
5. Charakteristika opálu
6. Baňa Ľudovít
7. Vegetácia Slanskych vrchov
8. Vegetácia Slanskych vrchov (dva panely 8a a 8b)
9. Prehistória a veľká povrchová dobývka
10. Zoológia chráneného areálu Dubnícke bane, Územia európskeho významu Dubnícke bane a chráneného vtáčieho územia Slanské vrchy
11. Horný Jozef a bučiny
12. Geológia Slanských vrchov
13. Netopiere na Libanke
14. Banský revír Libánka (rok 1905) / Osada Dubník (rok 1905) (dva panely 14a a 14b)