Kraj:	Prešovský
Okres:	Kežmarok
Geomorfologická jednotka:	Pieniny
Geologická jednotka:	bradlové pásmo
Chránené územie:	Pieninský národný park
Prístup:	bus Červený Kláštor, reštaurácia a pešo asi 0,6 km severným smerom po červenej turistickej značke
Východisko:	Červený Kláštor, vstup do prielomu Dunajca asi 0,4 km poniže kláštora
Trasa:	Červený Kláštor, vstup do prielomu Dunajca – Huta, rázcestie – ústie Lesnického potoka
Dĺžka, prevýšenie:	7,5 km, prevýšenie opačným smerom 25 m
Čas prechodu:	2,5 h
Počet zastávok:	11
Náročnosť:	nenáročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické, lesnícke

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Súbežný s červenou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 1966, 1990 obnova, 2014 generálna rekonštrukcia

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je; na stránke Pieninského národného parku sú voľne dostupné texty k jednotlivým zastávkam > .PDF

Kontakt: Správa Pieninského národného parku so sídlom v Spišskej Starej Vsi, ul. SNP 57, 061 01 Spišská Stará Ves, tel. 052 / 4181 071

Poznámky: (1) Trasa vedie po bezbariérovom chodníku. (2) Texty na paneloch sú aj v poľskom jazyku.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie alebo geovednú exkurziu. Odporúčame spojiť s návštevou expozície Múzea Červený Kláštor.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Červený Kláštor. Kúpeľná obec pri ústí Lipníka do Dunajca na rozhraní Pienin a Spišskej Magury pri slovensko-poľskej štátnej hranici severozápadne od Starej Ľubovne, ktorej história sa spája najmä s Červeným kláštorom (pozri heslo nižšie). V časti obce Červený Kláštor-kúpele sa nachádza liečivý minerálny prameň. V roku 2012 boli obnovené Kúpele Červený Kláštor-Smerdžonka na liečbu kožných chorôb a chorôb dýchacích ciest. Obcou po nábreží Dunajca vedie > Náučný chodník nábrežím Dunajca.

Národná kultúrna pamiatka Kláštor kartuziánov (Červený kláštor). Kláštorný areál v obci Červený Kláštor pri brehu Dunajca, ktorý v roku 1319 založil magister Kakaš Berzevici, dedič a v tom čase majiteľ takmer všetkých majetkov na severozápadnom Spiši. V období 1329 – 1563 bol kláštor sídlom kartuziánov. V 15. storočí bol jeho rozkvet prerušený vpádom husitských vojsk z Čiech a na čas zanikol. Do dnešnej podoby ho prebudovala rehoľa kamaldulov, ktorá v ňom pôsobila od roku 1711 do zrušenia kláštora Jozefom II. v roku 1782. V rokoch 1956 – 1966 bol kláštor rekonštruovaný a sprístupnený verejnosti. V roku 1963 boli jeho objekty vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Kláštor aj za hranicami Spiša preslávila lekáreň založená v roku 1754, pre ktorú tu kamaldulský mních Cyprián (1724 – 1775) pestoval liečivé byliny. Kópia jeho rozsiahleho herbára je spolu s barokovými plastikami z neďalekého kostola vystavená v rámci expozície celoročne prístupného Múzea Červený Kláštor v objekte kláštora, ktoré poskytuje aj ubytovacie a reštauračné služby.

Prielom Dunajca. Deväť km dlhý prielomový úsek doliny Dunajca v Pieninách poniže obce Červený Kláštor tvoriaci na 7 km slovensko-poľskú štátnu hranicu. Rieka na ňom prekonáva bradlové pásmo kaňonom so zaklesnutými (dolinnými) meandrami. Územie je bohaté na bizarné skalné scenérie, vytvorené vo zvrásnených jurských a kriedových vápencoch, napr. Tri koruny – dominanta krajiny a najvyšší vrch poľských Pienin –, skalné veže Siedmich mníchov a i. Väčšia časť svahov na slovenskej (pravej) strane kaňona je A zónou Pieninského národného parku s najprísnejším stupňom ochrany prírody a krajiny. Na svahoch Holice rastú lipové lesy s dominanciou lipy malolistej a výskytom borievky netatovej (Juniperus sabina), jediným na Slovensku. V území sa vyskytuje vzácna vydra riečna (Lutra lutra), indikujúca čistotu vody. Atrakciou je sezónne splavovanie prielomu Dunajca na drevených pltiach z Červeného Kláštora po ústie Lesnického potoka (z prístaviska Majere-Kvašné lúky v dĺžke 11 km a z prístaviska Červený Kláštor 9 km).

Pieninský národný park (PIENAP). Národný park zriadený v roku 1967 na území Pienin, najmenší na Slovensku, novelizovaný v roku 1997. Predchádzalo mu vyhlásenie Slovenskej prírodnej rezervácie v Pieninách v roku 1932; na poľskej strane v tom istom roku vznikol Park Narodowy w Pieninach a spolu vytvorili prvý medzinárodný prírodný park v Európe. V roku 2004 sa na území PIENAPu ustanovili podľa povahy prírodných hodnôt a stavu biotopov štyri zóny s rôzne prísnym stupňom ochrany prírody a krajiny (A, B, C a D). Týmto boli zrušené maloplošné chránené územia (NPR Prielom Dunajca, NPR Prielom Lesnického potoka, NPR Haligovské skaly, NPP Aksamitka, PR Kamienska tisina a CHA Pieninské lipy), pričom ich areály sa stali súčasťou najprísnejších zón A a B. Park zaberá členité územie Pienin – jediného nášho pohoria tvoreného bradlovým pásmom – s osobitým geomorfologickým vývojom a ojedinelým reliéfom bradiel, skalných stien a vežičiek, hlbokou prielomovou dolinou Dunajca, krasovým reliéfom Haligovských skál. V prevažne lesnatom území sú zachovalé jedľovo-bukové porasty a pôvodné boriny na skalách. V druhovo bohatej flóre sa uplatňujú teplomilné i vysokohorské prvky s výskytom endemitov (chryzantéma pieninská (Dendranthema zawadskii), nevädza Triumfettova (Centaurea triumfettii), kurička štetinatá pieninská (Minuartia setacea subsp. benatica)) a vzácnym glaciálnym reliktom, borievkou netatovou (Juniperus sabina). Zo zoogeografického hľadiska je zaujímavý stret areálov druhov chladnomilných a teplomilných, ako aj alpskokarpatských a západokarpatských s východokarpatskými. Postglaciálnymi reliktmi z vtákov sú pôtik kapcavý a tesár čierny, z ďalších vzácnejších druhov tu hniezdia: včelár obyčajný, výr skalný, kuvičok vrabčí, jariabok hôrny, skaliar pestrý a i. Stabilnou je populácia rysa, mačky divej a vydry. Na území PIENAPu boli v rámci celoslovenského mapovania pralesov z celkového počtu 123 pralesov identifikované dve lokality: prales Holica a prales Kláštornej hory. Prírodovedne najhodnotnejšou časťou parku je prielom Dunajca (pozri samostatné heslo). Územie parku čiastočne prekrýva územie európskeho významu Pieniny (súčasť sústavy Natura 2000).