Kraj:	Prešovský kraj
Okres:	Bardejov
Geomorfologická jednotka:	Busov
Geologická jednotka:	flyšové pásmo
Chránené územie:	národná prírodná rezervácia Regetovské rašelinisko
Prístup:	bus Regetovka a pešo smerom do sedla Regetovská Voda po žltej turistickej značke 0,8 km
Východisko:	Regetovka, bývalé Stredisko environmentálnej výchovy SAŽP (horný koniec obce)
Trasa:	Regetovka, bývalé Stredisko environmentálnej výchovy SAŽP (SEV) – Regetovské rašelinisko – Nebeské jazero – Regetovka, SEV
Dĺžka, prevýšenie:	3,5 km, prevýšenie 70 m
Čas prechodu:	1,5 h
Počet zastávok:	13
Náročnosť:	nenáročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Neďaleko východiska náučného chodníka prechádza žltá turistická značka.

Rok otvorenia: 2004

Aktuálny stav: Viaceré informačné panely sú schátralé, resp. niektoré chýbajú (2021).

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: ŠOP SR – Regionálne centrum ochrany prírody Prešov, Švábska 4, 080 05 Prešov, tel. 051 / 7732 713

Poznámky: (1) Náučný chodník je zrejme po zrušení Strediska environmentálnej výchovy SAŽP v Regetovke v roku 2011 neudržiavaný a jeho absolvovanie je náročné na orientáciu. (2) K národnej prírodnej rezervácii Regetovské rašelinisko vedie aj chodník od bus zastávky na rázcestí pri kostole v Regetovke po žltej pásovej značke (mostíkom cez potok, po poľnej ceste 0,4 km do svahu so zamokrenými lúkami).

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je na terénne vyučovanie vhodný obmedzene – pozri poznámku 1 vyššie.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Regetovka. Maličká horská obec na sever od Bardejova na severovýchodnom okraji pohoria Busov, založená na prelome 16. a 17. storočia valaskou kolonizáciou na panstve Makovica (Zborov) v doline Regetovskej vody na slovensko-poľskom pohraničí. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1597. Obyvateľstvo sa živilo prácou v lese, chovom oviec, pálením drevného uhlia, výrobou šindľov, neskôr aj výrobou plátna. Časom prevahu nadobudlo prichádzajúce rusínske obyvateľstvo. V obci je gréckokatolícky chrám sv. Demetra veľkomučeníka z roku 1893. V rokoch 1970 – 1992 bola obec pričlenená k susednej Chmeľovej. V súčasnosti v obci prevažuje rekreačná funkcia – v 80. rokoch 20. storočia začala výstavba lyžiarskych technických zariadení, popri chalupárčení pribudli ubytovacie možnosti pre verejnosť.

Národná prírodná rezervácia Regetovské rašelinisko. Chránené územie severovýchodne od Regetovky vyhlásené v roku 1979 v zamokrenej zníženine v rámci zosuvného územia vo svahu Paledovky, výbežku vrchu Javorina, v severovýchodnej časti Busova na ochranu ojedinelých zachovalých rašeliniskových spoločenstiev s výskytom viacerých zriedkavých a vzácnych druhov rastlín. Veľmi vzácny diablik močiarny (Calla palustris) tu má jediné nálezisko na východnom Slovensku. V skupinách krovín dominuje jelša lepkavá a vŕby. Podľa stupňa zamokrenia sa tu vyvinulo niekoľko typov spoločenstiev, časť z nich bola v minulosti kosená, čím vznikli podmienky na výskyt veľmi vzácnych rastlinných druhov. Lúčnym spoločenstvám dominujú ostrice, významný je – okrem diablika močiarneho – výskyt vachty trojlistej, rosičky mäsožravej, paprade hrebenistej, vstavača májového a súvislé porasty rašeliníka a machov. Podobné spoločenstvá nemajú na východnom Slovensku obdobu a sú floristickou lokalitou s celoslovenským významom. Rezervácia je zároveň územím európskeho významu Regetovské rašelinisko (súčasť sústavy Natura 2000).

Prameň Cigeľka. Žriedlo slanej minerálnej vody s teplotu 9 – 11 °C v obci Cigeľka, ktorá leží neďaleko slovensko-poľskej štátnej hranice severozápadne od Bardejova v pohorí Busov v závere doliny Oľchovca. Obsahuje jód, horčík, sodík, vápnik a hydrogénuhličitany a je charakteristická prirodzeným obsahom oxidu uhličitého. Jej liečivé účinky sa propagovali už v 30. rokoch 19. storočia. Vyrástli tu kúpeľné objekty, založili plniareň a turistickú chatu. Obec mala v minulosti štatút kúpeľného miesta na liečbu žalúdočných chorôb, chorôb horných dýchacích ciest, srdca a ciev a kožných chorôb. Pacienti sa v rámci týždňových i dlhších pobytov liečili formou vaňových kúpeľov, využívajúc i bahno. V súčasnosti sa minerálna voda Cigeľka stáča na plniarenské účely, fľaškovaná sa exportuje i do zahraničia. Prebytok minerálnej vody z vrtu je voľne prístupný. V území sa vyskytujú ďalšie minerálne pramene charakteru kyseliek.

Zborov. Obec na sever od Bardejova na severozápade Ondavskej vrchoviny v údolí Kamenca. Prvá písomná zmienka z roku 1355. Počas prvej svetovej vojny bola svedkom najťažších bojov na území Slovenska. Južne nad obcou sú ruiny hradu Zborov (aj Makovica) z prvej polovice 14. storočia, postaveného na ochranu uhorského pohraničia a obchodnej cesty do Poľska. Prvá písomná správa o ňom pochádza z roku 1347. Patril rôznym šľachtickým rodinám, naposledy Rákociovcom, ktorí ho kúpili v roku 1601. V období stavovských povstaní ho napadlo cisárske vojsko a v roku 1684 ho zbúralo. Počas prvej svetovej vojny ho poškodili boje medzi Rusmi a Rakúšanmi. Hrad stojí na výraznej krajinnej dominante so zachovalou typickou vegetáciou jedľových bučín, ktorá je od roku 1926 chránená – prírodná rezervácia Zborovský hradný vrch. Hrad je voľne prístupný.

Busov. Rozlohou maličký horský geomorfologický celok na severe východného Slovenska pri poľskej hranici na sever od Bardejova akoby vyčlenený z Ondavskej vrchoviny. Na poľskej strane naň nadväzujú Góry Hańczowskie. Tvoria ho výrazné masívy budované synklinálne uloženými pieskovcami (inverzia reliéfu), napr. Busov 1 002 m n. m., Lacková / Lackowa 997 m n. m., Stebnícka Magura 900 m n. m., ktoré sú vypreparované z menej odolných hornín flyša. Pre túto vrchovinu je typická radiálna riečna sieť – hlboké doliny tu prameniacich tokov povodia Tople (a Białej a Ropy v Poľsku) smerujú do všetkých strán. Z veľkej časti je pohorie zalesnené, na dne hlbokých dolín väčších tokov (Oľchovec, Sveržovka, Rosucká voda) sú neveľké sídla obkolesené poľnohospodársky využívanou pôdou. V oblasti vyviera viacero minerálnych prameňov (Cigeľka).