Nízke Tatry, Starohorské vrchy a PohronieSlovenské stredohorieBanskobystrický krajochranárskyprírodovednýpešívhodný pre bicyklevhodný pre školy
Kraj: Banskobystrický
Okres: Banská Bystrica
Geomorfologické jednotky: Starohorské vrchy a Zvolenská kotlina
Geologické jednotky: jadrové pohorie a neogénna panva
Chránené územie: žiadne
Prístup: bus Špania Dolina a pešo po modrej značke asi 1,6 km s prevýšením 245 m
Východisko: Špania Dolina, sedlo Šachtička (lyžiarske stredisko Šachtičky)
Trasa: Špania Dolina, Šachtička – Hrádok – Bučičie – Banská Bystrica-Sásová, ZŠ Magurská
Dĺžka, prevýšenie: 5,5 km, prevýšenie 60 m (opačným smerom 600 m)
Čas prechodu: 2,5 h
Počet zastávok: 7
Náročnosť: nenáročná až stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske, ekovýchovné

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa vedie čiastočne súbežne s modrou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 1998; 2004 oprava, 2016 obnova

Aktuálny stav: Náučný chodník je v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: ŠOP SR, Správa Národného parku Nízke Tatry, Partizánska cesta 69, 974 01  Banská Bystrica, tel. 048 / 4130 888

Poznámka: Náučný chodník nadväzuje – aj číslovaním informačných panelov – na skôr vybudovaný náučný chodník Donovaly – Šachtička

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na terénne vyučovanie. Tematické zameranie náučného chodníka na lúčne a lesné ekosystémy je vhodné pre školskú mládež a na ekovýchovné aktivity v prírode, ktorým je venovaná zastávka Poďme sa hrať. Podobne posledná zastávka, ktorá je v Banskej Bystrici-Sásovej v areáli ZŠ Magurská, panelom Kamarátka záhradka motivuje zábavnou formou deti i miestnych občanov k starostlivosti o liečivé a okrasné rastliny miestnych druhov, rastúce pozdĺž náučného chodníka.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Špania Dolina. Starobylá banícka obec v centre Starohorských vrchov v hornej časti hlbokej doliny Banského potoka s bohatou históriou, ktorej začiatky súviseli so vznikom banskej činnosti od doby bronzovej (2000 – 1700 pred n. l.). Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1254. Náleziská medenej rudy, obsahujúcej aj striebro, a jej intenzívna ťažba zhruba od 11. – 12. storočia ju preslávili po celej Európe, a to najmä v 15. a 16. storočí, keď bola jedným z hlavných centier thurzovsko-fuggerovskej mediarskej spoločnosti so sídlom v Banskej Bystrici. Rentabilita ťažby začala klesať na prelome 16. a 17. storočia. Obyvateľstvo si začalo privyrábať ťažbou a spracovaním dreva, ženy aj paličkovaním čipiek – v roku 1883 tu založili školu paličkovania. V roku 1888 bane zatvorili. Obec preslávili aj po domácky vyrábané špaňodolinské medené poháre, opradené tajuplnou premenou železa za meď. Počas Slovenského národného povstania bola v obecnej škole veľká nemocnica. V 60. rokoch 20. storočia sa tu spracúvala medená ruda zo starých haldových materiálov. Dominantou obce je národná kultúrna pamiatka rímskokatolícky kostol Premenenia Pána, vysvätený v roku 1254 a v roku 1593 goticky prestavaný zo staršej románskej stavby. V jeho interiéri sa zachovali maľby od Jozefa Hanulu. Viac pozri v textoch banského náučného okruhu v Španej Doline.

Šachtička (946 m n. m.). Sedlo severne pod vrchom Panský diel (1 100 m n. m.) v Starohorských vrchoch východne od Španej Doliny s lyžiarskym strediskom Šachtičky a križovatkou turistických ciest. K dispozícii je 10,5 km zjazdových tratí, štyri vleky na rôzne orientovaných svahoch Panského diela, hotel Šachtička a rozhľadňa, ktorej oceľová konštrukcia je vysoká 16 m (kľúč na požiadanie v hoteli). Prístup pešo zo Španej Doliny (1,6 km) a autom od Banskej Bystrice dolinou Nemčianskeho potoka (5,5 km).

Banská Bystrica-Sásová. Jedna z 19 mestských častí a zároveň najväčšie sídlisko Banskej Bystrice v jej severovýchodnej časti pod vrchom Panský diel. Prvá písomná správa o obci Sásová je z roku 1350. Jej zakladateľom bol Mikuláš Sas, syn banskobystrického richtára. Pôvodné obyvateľstvo sa živilo baníctvom a poľnohospodárstvom. Ťažili hlavne drahé kovy – v povrchových jamách a ryžovaním v ústiach Sásovského potoka a potoka Jelšovie. K Banskej Bystrici bola obec pripojená v roku 1966. V 80. rokoch 20. storočia tu bolo vybudované rozsiahle panelové sídlisko. Pamiatkami sú gotický rímskokatolícky kostol sv. Antona a Pavla pustovníkov z prvej polovice 14. storočia, stojaci vo fortifikovanom areáli uprostred obce, a evanjelická murovaná zvonica z roku 1913 s hodinovým ciferníkom v štíte.

 

Názvy informačných panelov

  1. (12.) Národný park Nízke Tatry
  2. (13.) Lesné hospodárstvo
  3. (14.) Lúčny ekosystém
  4. (15.) Poďme sa hrať
  5. (16.) Lesný ekosystém
  6. (17.) Sukcesia
  7. (18.) Kamarátka záhradka

Číslovanie panelov v teréne nadväzuje na číslovanie panelov náučného chodníka Donovaly – Šachtička.

 

 

Exportovať do PDF