---

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske, historické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa vedie po žltej turistickej značke.

Rok otvorenia: 1989; 1992 a 2002 rekonštrukcia

Aktuálny stav: Informačné panely sú poškodené (2018).

Textový sprievodca: Sprievodca Náučný chodník NPR Šarišský hradný vrch

Kontakt: Mestský úrad Veľký Šariš, Námestie sv. Jakuba 1, 082 21  Veľký Šariš, tel. 051 / 3214 111

Poznámky: (1) Informačné panely obsahujú texty okrem slovenčiny aj v angličtine, nemčine, maďarčine a poľštine. (2) Informačné panely náučného chodníka majú dvojaký vzhľad – prvá skupina (1 – 5) o prírode Šarišského vrchu sa líši od panelov druhej skupiny (6 – 10) o Šarišskom hrade v jeho areáli. (3) V areáli zrúcaniny Šarišského hradu sa nachádza mnoho ďalších informačných tabúľ.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie či krátku exkurziu.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Veľký Šariš. Mesto na východe Slovenska severozápadne od Prešova v juhovýchodnej časti Spišsko-šarišského medzihoria na rieke Toryse. Vyvíjalo sa na križovatke obchodných ciest – Soľnej ceste medzi Balkánom a Pobaltím a ceste z Haliče na Spiš – pod Šarišským hradom (viac v samostatnom hesle nižšie). Prvá písomná zmienka je z roku 1217. V roku 1299 udelil Sasom usadeným vo Veľkom Šariši, Prešove a Sabinove uhorský kráľ Ondrej III. niektoré práva slobodných kráľovských miest. K pamiatkam mesta patria jednotlivé stavebné prvky zrúcaniny Šarišského hradu, kostol sv. Jakuba staršieho z polovice 13. storočia, pôvodne románsko-gotický jednoloďový, dnes barokovo prestavaný trojloďový, neskorogotická kaplnka sv. Kunhuty (16. storočie; je jedinou na Slovensku s týmto zasvätením), kostolík sv. Alžbety (17. storočie), parný mlyn – jeden z najväčších na východnom Slovensku – (založený 1856, od 90. rokov 20. storočia chátrajúci), náhrobník davistického básnika Jozefa Tomášika-Dumína (1900 – 1937). Významnou atrakciou je historický rušeň Mľinska džurka vystavený pri železničnej stanici – pravdepodobne najstarší zachovaný parný rušeň s normálnym rozchodom (1 435 mm) na Slovensku, vyrobený v Mníchove v roku 1882 pre Veľkošarišský mlyn. Po druhej svetovej vojne premával krátko na trati Prešov – Lipany, neskôr – až do 60. rokov 20. storočia – vykonával posunovacie práce na vlečke do mlyna. V roku 1964 bol založený pivovar Šariš, dnes z hľadiska objemu výroby najväčší na Slovensku, ktorého produkcia (pivo Šariš 10) začala v roku 1967. Rodáčkou je Elena Lacková (1921 – 2003) – prvá rómska spisovateľka, ktorá písala v rómčine. Mesto križujú súbežné diaľkové turistické trasy Cesta hrdinov Slovenského národného povstania a európska E8.

Šarišský vrch (570 m n. m.). Výrazná zalesnená tvrdošová vyvýšenina v doline Torysy v juhovýchodnom cípe Spišsko-šarišského medzihoria severovýchodne od Veľkého Šariša. Ide o sopečný exot – zvyšok sopky (stratovulkánu), budovaný andezitom. Pre svoju morfológiu a relatívnu pozíciu je miestom s dlhodobým osídlením – archeologický prieskum dokázal osídlenie už v neolite, v neskorej kamennej dobe a v mladšej bronzovej dobe (13. – 11. stor. pred Kr.). Na jeho vrcholovej plošine sa nachádzajú zvyšky rozsiahleho Šarišského hradu.

Šarišský hrad. Zrúcaniny gotického hradu na Šarišskom vrchu nad Veľkým Šarišom, vybudovaného v 13. storočí na základoch staršej, pravdepodobne rímskej pevnosti, na ochranu obchodnej cesty vedúcej údolím Torysy. Pôvodne bol kráľovským hradom, v 40. rokoch 13. storočia sa stal sídlom šarišských županov. Na začiatku 14. storočia sa hradu zmocnil rod Omodejovcov, ktorí ho rozšírili a zosilnili opevnenie. Po Bitke pri Rozhanovciach (1312) patril striedavo kráľovi, Peréniovcom, Šoóšovcom, Jánovi Jiskrovi, mestu Košice. Po bitke pri Moháči hrad Habsburgovci prestavali na mohutnú vojenskú pevnosť so stálou posádkou asi 200 pešiakov a veľkým arzenálom. V roku 1642 sa dostal do rúk Rákociovcov, v roku 1660 bol hrad silno poškodený pri výbuchu skladu pušného prachu a v roku 1687 vyhorel. Po smrti posledného Rákociho – Františka II. Rákociho – vo vyhnanstve v tureckom Tekirdağu v roku 1735 prešiel hrad do vlastníctva Aspermontovcov a neskôr Szirmayovcov, posledným vlastníkom na prelome 19. a 20. storočia bol kráľovský komorník Gejza Puľský. Hrad bol jedným z piatich najrozsiahlejších hradov na území Slovenska. Dodnes je na plochom odlesnenom vrchole Šarišského vrchu dobre zachované opevnenie hradu vrátane bášt. Centrálna hranolová veža – donjon – s pôdorysom 13,2 × 13,2 m v udržiavanom areáli poskytuje veľmi dobrý výhľad. Hrad je verejnosti celoročne denne prístupný za vstupné v sezónnych otváracích hodinách s možnosťou sprievodcu s výkladom.

Národná prírodná rezervácia Šarišský hradný vrch. Chránené územie vyhlásené v roku 1964 na území výrazného izolovaného vulkanického Šarišského vrchu nad Veľkým Šarišom v Spišsko-šarišskom medzihorí ako významnej fytogeografickej lokality a význačného krajinárskeho objektu s lesníckou typologickou rezerváciou pre potreby výskumu pestovaného lesa. Výskyt nového druhu slovenskej flóry ďateliny šarišskej (Trifolium sarosiense), kosatca trávolistého, ľalie zlatohlavej, výra skalného a orla krikľavého. Rezervácia patrí medzi najstaršie maloplošné chránené územia Prešovského kraja.

Spišsko-šarišské medzihorie. Geomorfologický celok na severe východného Slovenska s pretiahnutým pôdorysom od severozápadu k juhovýchodu, 60 km dlhý, medzi Kamienkou, Nižným Slavkovom, Prešovom, Kapušanmi, Ratvajom, Ruskou Voľou nad Popradom a Jarabinou. Rozkladá sa v depresnej (nízkej) polohe medzi okolitými horskými celkami, a to na (juho)západe Spišskou Magurou, Levočskými vrchmi Bachurňou a Šarišskou vrchovinou a na (severo)východe Čergovom, Ľubovnianskou vrchovinou a Pieninami. Len na svojom juhovýchodnom konci susedí, resp. nadväzuje na Košickú kotlinu a Beskydské predhorie. Vznikla eróziou a denudáciou v časti flyšu (vnútrokarapatský paleogén) s prevahou ílovcov a siltovcov nad pieskovcami a v zhode s tektonickou predispozíciou. Tú zreteľne kopíruje aj riečna sieť, resp. smer/-y toku význačných riek odvodňujúcich územie, Popradu a Torysy. Má charakter pahorkatiny až podvrchoviny, s lokálne rozšírenými zníženinami (Ľubovnianska kotlina, Jakubianska brázda) a dlhou vyvýšeninou v ústrednej polohe severnej polovice (Hromovec, 895 m n. m.). Nápadne členitejší reliéf sa vyskytuje na severovýchodnom okraji medzihoria v styku s okolitými pohoriami, kde sa k flyšovým horninám pridávanú horniny bradlového pásma (vápence, sliene, slieňovce, brekcie) s kontrastnou geomorfologickou hodnotu (odolnosťou voči erózno-denudačným činiteľom), ako aj na juhovýchodnom konci, kde z mäkko modelovaného reliéfu ostro čnejú ostrovy andezitových extrúzií (Šarišský vrch a Stráže). Územie je zväčša odlesnené, poľnohospodársky využívané, husto osídlené, miestami sa vyskytujú zosuvy. Celým územím prechádza súbežne s cestnou komunikáciou železničná trať Košice – Muszyna (v Poľsku), v prevádzke od roku 1876, ku ktorej sa v Plavči v roku 1966 pripojila trať z Popradu.

 

Názvy informačných panelov

1. Národná prírodná rezervácia Šarišský hradný vrch. Trasa náučného chodníka Šarišský hradný vrch (dva panely)
2. Lesné spoločenstvá
3. Rastlinstvo
4. Georeliéf a geologická stavba
5. Živočíšstvo
6. Prosíme návštevníkov. Houfnagliova rytina (dva panely)
7. Prehistorické osídlenie hradu
8. Počiatky hradu. Hrad v 15. storočí (dva panely)
9. Cisárska pevnosť. Úpadok a zánik hradu (dva panely)
10. Hrad v súčasnosti

Informačné panely v teréne nie sú označené názvom náučného chodníka.