---

Zameranie chodníka: prírodovedné, ornitologické

Typ chodníka: samoobslužný, prípadne so sprievodcom, okružný (ide o zastávky rozptýlené v neveľkom parku), obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Neďaleko vedie modrá turistická značka.

Rok otvorenia: 2013

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je, existuje ale stránka Spevavce tatranské

Kontakt: Hotel Slovan, Tatranská Lomnica 46, 059 60  Vysoké Tatry

Poznámka: Náučný chodník je súčasťou náučno-zábavného projektu hotela Slovan v Tatranskej Lomnici o operencoch žijúcich v Tatrách s názvom Spevavce tatranské, na ktorého stránke spevace.sk možno spoznávať tatranské vtáctvo i po hlase.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie, a to na poznávanie najviac rozšírených tatranských drevín a spevavcov. Lektor alebo animátor na požiadanie (kontakt vyššie).

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Tatranská Lomnica. Jedna z troch častí (katastrálnych území) mesta Vysoké Tatry a zároveň jedna z jej osád. Leží na styku Tatranského podhoria a Popradskej kotliny severne od Popradu. Je významným turisticko-rekreačným strediskom pri Ceste slobody a východiskom do centrálnej a východnej časti Vysokých Tatier. Na úpätí Lomnického štítu ju v roku 1892 v chotári Veľkej Lomnice založil uhorský lesný erár ako prvé štátne klimatické miesto vo Vysokých Tatrách. Prvé väčšie budovy vyrástli v roku 1893 – terajší hotel Lomnica – a v roku 1905 – Grandhotel Praha. V medzivojnovom období pribudli početné moderné penzióny. Najväčší z nich, hotel Morava, v roku 1933 postavila Moravská zemská poisťovňa v Brne podľa projektu architekta Bohuslava Fuchsa. Atrakciou osady sa koncom 30. rokov 20. storočia stala visutá lanovka na Lomnický štít naprojektovaná Dušanom S. Jurkovičom. Vo svojej dobe predstavovala svetový unikát – držala niekoľko svetových rekordov. Jej výstavba umožnila aj výstavbu astronomických a meteorologických pracovísk pri Skalnatom plese a na Lomnickom štíte (1943), z ktorých sa vyvinul Astronomický ústav SAV. V  60. a 70. rokoch 20. storočia bola Tatranská Lomnica hlavným centrom odborárskej rekreácie na Slovensku. Nachádza sa tu neskorogotický evanjelický kostol z roku 1902 a tudorovský Széchenyiho letohrádok z roku 1913 známy ako „staré múzeum“ (v rokoch 1959 – 1968 bolo v ňom múzeum TANAPu). Osada je sídlom Štátnych lesov TANAPu. Ich výskumná stanica a múzeum sú umiestnené od roku 1968 v budove, za ktorú získal architekt Pavol Merjavý Cenu Dušana Jurkoviča. Múzeum je celoročne prístupné. Za budovou výskumnej stanice a múzea sa rozkladá sezónne prístupná (cca máj až september) botanická záhrada – Expozícia tatranskej prírody.

Park pri hoteli Slovan v Tatranskej Lomnici. Kultivovaný les s typickými tatranskými rastlinnými druhmi, asi 650 m severozápadne od stanice TEŽ v Tatranskej Lomnici. Dominantou parku je skupinka mohutných smrekov, ktoré dopĺňa porast kosodreviny (borovica horská, Pinus mugo). V časti parku sa nachádza ukážková výsadba jedlých druhov horských rastlín, ako sú čučoriedka (brusnica čučoriedková, Vaccinium myrtillus), brusnica (b. obyčajná, Vaccinium vitis-idaea) a arónia (a. čiernoplodá, Aronia melanocarpa). Zaujímavé je spojenie vysokej brezy s viacerými ihličnanmi v centre parku, ktoré sa stalo miestom pre skrýšu geocache. Na breze sa nachádza takmer desiatka hniezd viacerých vtáčích druhov, najčastejším druhom je drozd plavý (Turdus philomelos). Hotel Slovan i s parkom bol daný do užívania v roku 1970. V roku 2010 bol hotel nadstavaný a komplexne zrekonštruovaný a park zrevitalizovaný. V roku 2013 zriadili v parku dobrovoľníci z hotela Slovan v spolupráci so Štátnymi lesmi TANAPu v rámci projektu Spevavce tatranské náučný chodník. Jeho súčasťou je i oddychová zóna s dreveným lavičkami a viacero vtáčích búdok. Projekt má svoju webstránku, obsahujúcu o. i. zaujímavostí i hlasy vtákov. Park s náučným chodníkom je voľne prístupný.

Tatranské podhorie. Jeden z troch geomorfologických podcelkov Podtatranskej kotliny, lemujúci západnú polovicu južného úpätia Západných Tatier a celé južné a juhovýchodné úpätie Vysokých Tatier. Ide o hladko modelové výškovo rozčlenené pretiahle územie vo výškach 900 – 1 450 m n. m. zhruba medzi ústím Račkovej doliny a Tatranskými Matliarmi budované balvanitým materiálom (čelných a čelno-bočných) morén ľadovcov, ktoré počas pleistocénu v časoch maximálnych zaľadnení vytekali z tatranských dolín do ich predpolia – dnešných kotlín, Liptovskej a Popradskej. Tieto naň pod miestami strmými okrajovými svahmi nadväzujú a spoločne tvoria Podtatranskú kotlinu.

Popradská kotlina. Jeden z troch geomorfologických podcelkov Podtatranskej kotliny, vyhraničený zhruba medzi Štrbským sedlom, Šuňavou, Hôrkou, Kežmarkom, Podolíncom, Lendakom a osadami mesta Vysoké Tatry. Na severozápade susedí s Tatranským podhorím, Liptovskou kotlinou (s nimi tvorí Podtatranskú kotlinu), na juhu s Kozími chrbtami, východe Levočskými vrchmi a severe Spišskou Magurou. Predstavuje mohutnú tektonickú depresiu ležiacu v zrážkovom tieni Tatier vo výškach zhruba 590 – 900 m n. m. Je vyplnená mohutnými kvartérnymi glacifluviálnymi sedimentmi vo forme terasovaných kužeľov pod vysokotatranským úpätím (štrky, štrkopiesky, balvany) a terasovými a nivnými sedimentmi riek a potokov (hliny, štrkopiesky), prikrývajúcimi podložné paleogénne horniny (flyš: pieskovce a ílovce). Tieto miestami výraznejšie vystupujú nad zvlnený reliéf s dlhými plochými chrbtami až plošinami ako vyššie pahorky. V oblasti niektorých zlomov sa vyskytujú travertíny (Gánovce).

Tatranský národný park (TANAP). Najstarší a najrozľahlejší národný park na Slovensku, vyhlásený v roku 1948, na poľskej strane Tatier o šesť rokov neskôr. Dnes zahŕňa územie Západných Tatier, Vysokých Tatier ako aj Belianskych Tatier. Tieto pohoria majú vysokohorský (alpský) charakter, v časti Vysoké Tatry 30 štítov a veží presahuje výšku 2 500 m n. m., je medzi nimi aj najvyšší vrch Tatier, Slovenska a Karpát, Gerlachovský štít (2 655 m n. m.). Ich reliéf formovali horské ľadovce, ktorých pozostatkom je množstvo jazier – plies. Oficiálnym symbolom TANAPu je endemit kamzík vrchovský tatranský. Typickými sú aj plesnivec alpínsky, kosodrevina či orol skalný a svišť. Mimoriadnou udalosťou na území TANAPu bola vetrová kalamita, ktorá 19. novembra 2004 postihla južné svahy Vysokých Tatier, najmä však Tatranského podhoria a priľahlej časti Podtatranskej kotliny medzi Podbanským a Tatranskou Kotlinou (30 km) a nadlho zmenila charakter postihnutého územia. Atraktivita prírodných krás udržuje trvale vysokú návštevnosť parku. Na jeho území je okolo 600 km turistických chodníkov a 16 značených cyklistických chodníkov. Správa TANAPu sídli vo Svite, pracovisko má aj v Liptovskom Mikuláši. TANAP včítane jeho ochranného pásma prekrýva bilaterálna Biosférická rezervácia Tatry, do svetovej siete UNESCO zapísaná v roku 1993, viaceré územia európskeho významu (napr. Tatry, Poš, Machy) a chránené vtáčie územie Tatry (obe posledné kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).

 

Názvy informačných panelov

0. Náučný chodník Spevavce tatranské
1. Brhlík lesný (Sitta europaea)
2. Červienka obyčajná (Erithacus rubecula)
3. Drozd čierny (Turdus merula)
4. Drozd čvíkota (Turdus pilaris)
5. Hýľ obyčajný (Pyrrhula pyrrhula)
6. Krivonos smrekový (Loxia curvirostra)
7. Krkavec čierny (Corvus corax)
8. Pinka obyčajná (Fringilla coelebs)
9. Sojka škriekavá (Garrulus glandarius)
10. Stehlík pestrý (Carduelis carduelis)
11. Sýkorka belasá (Cyanistes caeuruleus)
12. Sýkorka bielolíca (Pajus major)
13. Sýkorka chochlatá (Lophophanes cristatus)
14. Trasochvost biely (Motacilla alba)
15. Žltochvost domový (Phoenicurus ochruros)