Juhoslovenská kotlina a Cerová vrchovinaSlovenské stredohorieBanskobystrický krajgeovednýhistorickýkultúrnyprírodovednýpešítrasa okružnávhodný pre školy
Kraj: Banskobystrický
Okres: Veľký Krtíš
Geomorfologická jednotka: Krupinska planina, Juhoslovenská kotlina
Geologická jednotka: sopečné pohorie, neogénna panva
Chránené územie: nie je
Prístup: bus Vinica
Východisko: Vinica, Dedinské múzeum
Trasa: Vinica – Žabí prameň – Kameňolom – Vyhliadková veža – Porga – Vinica
Dĺžka, prevýšenie: 7,3 km, prevýšenie  210 m
Čas prechodu: 3 až 4 h
Počet zastávok: 8
Náročnosť: stredne náročná

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 2013

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave. Text je v slovenčine a maďarčine.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Obec Vinica, Cesta slobody 466/44, 991 28 Vinica, , tel +421 47 48 913 97, E-mail: obec@vinica.sk

Poznámka: Začiatok chodníka nie je v centre obce, ale na Nekýjskej ulici pred miestnym múzeom. Chodník je okružný a je vhodnejšie ho absolvovať v smere hodinových ručičiek. Náučný chodník je dobre značený v teréne.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie, prípadne ako zaujímavá lokalita pre geovedne orientovanú exkurziu. Odporúčame spojiť s návštevou miestneho múzea.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Vinica – obec  v strede bývalej Hontianskej župy, medzi Balážskymi Ďarmotami a Šahami, v Ipeľskej kotline, pod svahmi Krupinskej planiny blízko rieky Ipeľ. Historický slovenský názov bol Nekyje nad Ipľom, maď.  Ipolynyék. Nekyje sú spomínané v roku 1135, kedy sa objavili na zozname obcí listiny uhorského kráľa Belu II. Do roku 1923 patrila obec medzi najväčšie sídla okolia. V rokoch 1902 – 1923 bolo mesto Nekyje nad Ipľom okresným sídlom. Názov Vinica sa používa od roku 1948. K pamiatkam obce patria: Kostol Svätého Štefana postavený v roku 1841, Sochy sv. Štefana, sv. Urbana, pamätný stĺp postavený v rámci projektu Európa pre občanov, Dedinské múzeum, dom ľudovej kultúry, ktorý otvoril svoje brány v roku 2011 a Kríž Svätej Heleny v nadmorskej výške 425 m. Vinica patrí do stredoslovenskej vinohradníckej oblasti, ktorá je jednou z najstarších oblastí pestovania viniča na Slovensku. V  k. ú. obce sa v lokalite Žobrák nachádza cca 500 vinohradníckych domčekov .

Vyhliadková veža na svahu kopca Stráž (396 m n. m.) bola postavená v roku 2013. Paradoxne nestojí na najvyššom bode, ale vyčnieva z okraja zrázu na južnom úpätí, a tak sa na jej vrcholovú plošinu nestúpa, ale klesá. Pod vyhliadkovou vežou sú pseudokrasové jaskyne.

Krupinská planina. Zvyšok vulkanickej tabule, ktorú tvoria vrstvy tufov, tufitov, sopečných pieskovcov a brekcií. Uložili sa na podnoží stratovulkánov Javoria a Štiavnických vrchov približne do horizontálnych vrstiev. Tabuľa sa zachovala vďaka tomu, že pri zlomovom rozčleňovaní zaujala nižšiu polohu ako kryhy Ipeľskej kotliny, kde takéto vrstvy erózia dávno zničila a zatlačila strmé južné okraje tabule na sever po líniu Šahy a Modrý Kameň. Strmý južný okraj erózia stále rozrušuje, miestami tu vznikli vrchy tvaru tabuľových svedkov. Potoky sa na povrchu tabule lúčovito rozbiehajú a prerezávajú tabuľu rôzne hlbokým úzkymi, miestami až kaňonovitými dolinami na široké ploché chrbty. Strmé stráne týchto dolín sa so širokými náhornými plošinami či planinami stretávajú v ostrých hranách. Tabuľové formy pomáha zachovávať dobrá priepustnosť tufov, sopečných aglomerátov a brekcií.

 

 

 

Názvy informačných panelov

  1. Úvodný panel
  2. Žabí prameň
  3. Kameňolom
  4. Kríž sv. Heleny
  5. Strážme spolu. Lesný porast, vyhliadkový bod, jaskyňa
  6. Jazierko Porga
  7. Prameň Biela studňa
  8. Socha sv. Urbana, patróna viníc

 

 

 

Exportovať do PDF