Slovenské stredohorieBanskobystrický krajprírodovednýpešítrasa okružná
Kraj: Banskobystrický
Okres: Veľký Krtíš
Geomorfologická jednotka: Krupinska planina
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územie: nie je
Prístup: bus Čebovce
Východisko: Čebovceparkovisko pred  bývalým motorestom Frankovka
Trasa: Banisko – Skalka – Rúry – Brezno
Dĺžka, prevýšenie: 5 km, prevýšenie 95 m
Čas prechodu: 2 h
Počet zastávok: 15
Náročnosť: nenáročná

Zameranie chodníka: prírodovedné, dendrologické

Typ chodníka: samoobslužný, obojsmerný, peší, letný

Nadväznosť na turistickú značku: čiastočne na modrú turistickú značku

Rok otvorenia: 2012

Aktuálny stav: Informačné panely sú zničené, vyžadujú obnovu.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Občianske združenie Jašterica na Parlagu 8/466, 99125 Čebovce, tel. +421 949 813 341; Obec Čebovce,  Szedera Fábiána 320/162, Čebovce; tel: +421 47 488 22 11, mail: obec@cebovce.sk

Poznámka: Trasu náučného chodníka tvorí okruh, ktorý má 15 zastávok. Na nich sú predstavené jednotlivé druhy stromov prostredníctvom menších informačných panelov, ktoré obsahujú krátku charakteristiku daného stromu v dvoch jazykoch – slovenčine a maďarčine.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na realizáciu botanickej exkurzie zameranej na poznávanie najvýznamnejších drevín rastúcich v okolí obce. V súčasnosti nevyužiteľný z dôvodu chýbajúcich informačných panelov.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Krupinská planina. Zvyšok vulkanickej tabule, ktorú tvoria vrstvy tufov, tufitov, sopečných pieskovcov a brekcií. Uložili sa na podnoží stratovulkánov Javoria a Štiavnických vrchov približne do horizontálnych vrstiev. Tabuľa sa zachovala vďaka tomu, že pri zlomovom rozčleňovaní zaujala nižšiu polohu ako kryhy Ipeľskej kotliny, kde takéto vrstvy erózia dávno zničila a zatlačila strmé južné okraje tabule na sever po líniu Šahy a Modrý Kameň. Strmý južný okraj erózia stále rozrušuje, miestami tu vznikli vrchy tvaru tabuľových svedkov. Potoky sa na povrchu tabule lúčovito rozbiehajú a prerezávajú tabuľu rôzne hlbokým úzkymi, miestami až kaňonovitými dolinami na široké ploché chrbty. Strmé stráne týchto dolín sa so širokými náhornými plošinami či planinami stretávajú v ostrých hranách. Tabuľové formy pomáha zachovávať dobrá priepustnosť tufov, sopečných aglomerátov a brekcií.

Čebovce. Obec leží na juhovýchodnom úpätí Krupinskej planiny pri vyústení doliny Čebovského potoka do Ipeľskej kotliny. Čebovce (maď. Csáb), je stará usadlosť na niekdajšej obchodnej ceste Balážske Ďarmoty – Zvolen. Obec nachádzajúca sa na hranici Hontu a Novohradu sa prvýkrát spomína v roku 1272, pod menom Chab. Najznámejším rodákom obce je maďarský spisovateľ, benediktínsky mních a kultúrny bádateľ Fabián Ján Szeder. Rímskokatolícky kostol Mena Panny Márie je jednoloďová neskorobaroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty stavby z roku 1768. Pri vstupe do kostola je pamätná tabuľa rodáka obce Fábiána Szedera Zaujímavosťou je i pivničná oblasť Geruša, ktorú tvorí niekoľko radov vínnych pivníc v sopečných sedimentoch – tufitoch.

Čebovská lesostep. Prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody Štiavnické vrchy. Územie bolo vyhlásené v roku 1988 na rozlohe 73 500 m2 . Predmetom ochrany je súbor teplomilných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev Modrokamenskej úboče na južnom úpätí Krupinskej planiny.

 

 

 

Názvy informačných panelov

 

 

 

Exportovať do PDF