Slovenské stredohorieBanskobystrický krajhistorickýkultúrnyprírodovednýpešítrasa líniovávhodný pre školy
Kraj: Banskobystrický
Okres: Veľký Krtíš
Geomorfologická jednotka: Krupinska planina
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územie: nie je
Prístup: bus Sucháň (spojenie je problematické, najmä počas víkendov)
Východisko: Sucháň
Trasa: Sucháň – cez obec – Starý mlyn – Trúbiaci kameň – (Dolné suchánske lazy)
Dĺžka, prevýšenie: 6,6 km, prevýšenie dole 175 m, hore 70 m
Čas prechodu: 1,5 až 2 h
Počet zastávok: 4 + 2
Náročnosť: nenáročná

Zameranie chodníka: prírodovedné, kultúrno-historické

Typ chodníka: samoobslužný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Súbežný so zelenou turistickou značkou.

Rok otvorenia: ?, obnova 2015

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Obec Sucháň, Sucháň 82,  tel +421 47 45 14 137, E-mail: info@obecsuchan.sk

Poznámka: Na konci náučného chodníka sa možno vrátiť po žltej turistickej značke do obce Sucháň cez Meštrov Laz, kde sa nachádzajú dva informačné panely náučného chodníka. Dopravne dostupnejšia je obec Čebovce, ktorá je dostupná po zelenej a modrej turistickej značke cez Španí Laz.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný ako zaujímavá lokalita pre geovedne orientovanú exkurziu.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Obec Sucháň. Najstarší známy písomný doklad o obci pochádza z roku 1392, keď listina spomína šľachtický majetok pod označením Zwhan. Jeho vlastníkmi boli zemania z rodu Dačovcov. Do konca stredoveku sa vo vlastníctve majetkov obce striedali viacerí zemepáni. Zaujímavé je, že v 16. storočí žili v Sucháni aj dve srbské rodiny. Po príchode prisťahovalcov z Tirolska bol v obci v 17. storočí zriadený pivovar. Nachádzal sa na mieste poslednej kováčskej vyhne pri studni Pivárka, z ktorej sa čerpala voda. Posledným pivovarníkom bol v 19. storočí p. Dušický. Obyvateľstvo sa živilo najmä poľnohospodárstvom, chovom oviec a dobytka, no vyskytovalo sa aj včelárstvo a ovocinárstvo. Práve ovocinárstvo sa stalo významným zdrojom obživy po tom, ako tu v roku 1876 bola zriadená župná štepnica. Salaše, rozptýlené po okolí sa stali základom lazníckych obydlí, pričom v 19. storočí ich v katastri obce bolo až 55, z toho 18 celoročne obývaných. Ovčiarstvo podnietilo rozvoj výroby potravinových produktov, no tiež spracovanie vlny a ovčích koží. Po zrušení poddanstva koncom 18. storočia prešla veľká časť pôdy do vlastníctva roľníkov, ktorí praktizovali systém trojpoľného hospodárenia. Prevažovalo pestovanie obilnín (raž, pšenica, jačmeň, ovos, pohánka), postupne sa rozšírilo pestovanie zemiakov, kapusty a strukovín (hrach, bôb, cícer, šošovica, slovienka). Zásadnú zmenu hospodárenia prinieslo v roku 1949 založené roľnícke družstvo a mnohé usadlosti boli opustené. Sucháň žije tradíciami a zvykmi minulosti aj dnes. Známy je festival Čipka v Honte venovaný kráse krehkej čipky a ľudovým zvyklostiam okolo Vianoc, Veľkej noci, Jána či svadobným zvykom. V okolí Sucháňa sú okrem trúbiaceho kameňa aj pozoruhodnosti, ktoré súvisia so sopečnou činnosťou – jaskyňa Suchárska trhlina, Trpasličia jaskyňa a skalný previs Pod Kútom. Významnými pamiatkami obce sú Evanjelický kostol z roku 1530 –  renesančná jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, ktorý sa nachádza uprostred opevneného areálu, do ktorého sa pôvodne vstupovalo podvežím zvoniceá. Kostol bol upravovaný v období 1660–1699 a neskôr v roku 1784. Veža bola ku kostolu doplnená v roku 1869, kedy bola rozšírená aj loď kostola. Tiež je to súbor pamiatkovo chránených ľudových domov z 19. storočia, ide o domy číslo 7, 54 a 93, trojpriestorové kamenné bielené stavby (kedysi so slamenou strechou)

Dom ľudového bývania. Starý sedliacky dom, ktorý bol postavený okolo roku 1875. Murovaný dom z kameňa je jedinečnou ukážkou bývania niekdajších obyvateľov. Interiér domčeka je autentický a vyvoláva pocit, akoby sa v ňom dodnes žilo a bývalo a len na chvíľočku domáci odbehli od piecky. Jeho strechu donedávna pokrývali dielce z ražnej slamy. V roku 2012 však schátranú slamenú strechu museli nahradiť novou.

Suchánska jaskyňa. Jaskynný priestor vytvoreny vo vulkanoklastickách andezitu. Nachádza sa na pravom brehu Suchánskeho potoka, asi 0,5 km na JJZ od jeho sútoku s potokom Lahoš, v časti doliny Nad Stráňou. Hlavný vchod do jaskyne má východnú expozíciu a je umiestnený asi 30 m nad dnom doliny. Jeho rozmery sú 1 x 0,7 m. Jaskyňa je rozsadlinová, vytvorená na šikmej trhline. Maximálna výška jaskynných priestorov sa pohybuje okolo 1,5 m. V koncových častiach je výška v rozmedzí 0,15 – 0,5 m. Celková dĺžka zameraných priestorov je 17,8 m. Vedľa hlavného vchodu sa vo vstupnej chodbe nachádza ešte bočný vchod s rozmermi 0,7 x 0,3 m.

Trúbiaci kameň – Turecká píšťala. Je kameň veľký asi 2 metre s dvoma otvormi. Keď sa do otvorov správne dúchne, zatrúbia tak, že to počuť vo všetkých okolitých dolinách. Fúkať sa má do dolnej väčšej diery. Podľa povesti otvory do kameňa vytesali Turci, ktorí sa takto zvolávali z rabovania na okolí. Trúbiaci kameň leží v horách nad obcou Sucháň. Dá sa k nemu dostať cez obec po označenom turistickom chodníku.

Krupinská planina. Zvyšok vulkanickej tabule, ktorú tvoria vrstvy tufov, tufitov, sopečných pieskovcov a brekcií. Uložili sa na podnoží stratovulkánov Javoria a Štiavnických vrchov približne do horizontálnych vrstiev. Tabuľa sa zachovala vďaka tomu, že pri zlomovom rozčleňovaní zaujala nižšiu polohu ako kryhy Ipeľskej kotliny, kde takéto vrstvy erózia dávno zničila a zatlačila strmé južné okraje tabule na sever po líniu Šahy a Modrý Kameň. Strmý južný okraj erózia stále rozrušuje, miestami tu vznikli vrchy tvaru tabuľových svedkov. Potoky sa na povrchu tabule lúčovito rozbiehajú a prerezávajú tabuľu rôzne hlbokým úzkymi, miestami až kaňonovitými dolinami na široké ploché chrbty. Strmé stráne týchto dolín sa so širokými náhornými plošinami či planinami stretávajú v ostrých hranách. Tabuľové formy pomáha zachovávať dobrá priepustnosť tufov, sopečných aglomerátov a brekcií.

 

 

 

Názvy informačných panelov

  1. Úvodný panel
  2. Dom ľudového bývania
  3. Pivárka
  4. Obecné studne, suchý mlyn
  5. Trúbiaci kameň – samostatný mimo NCH
  6. Zabriansky gajdoš
  7. Turčianka

 

 

 

 

Exportovať do PDF