Kraj: | Košický |
Okres: | Košice I |
Geomorfologická jednotka: | Čierna hora |
Geologická jednotka: | gemerské pásmo |
Chránené územie: | žiadne |
Prístup: | MHD Košice, Belehradská a pešo k severovýchodu na okraj lesa 520 m |
Východisko: | Košice-Sídlisko Ťahanovce, za ihriskom na Čínskej ul. na okraji lesa |
Trasa: | Košice-Sídlisko Ťahanovce, Čínska ul.: okruh po miestnej lesnej ceste a chodníku vo svahu v doline Moňoka |
Dĺžka, prevýšenie: | 1 km, 6 m |
Čas prechodu: | 45 min |
Počet zastávok: | 7 |
Náročnosť: | nenáročná trasa |
Zameranie chodníka: prírodovedné
Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: nie je
Rok otvorenia: ?2020
Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2023).
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Mestské lesy Košice, a. s., Južná trieda 11, 040 01 Košice, tel. 055 / 6770 015
Poznámka: Trasa chodníka vedie po lesnej nespevnenej ceste.
Upozornenie: Pomenovanie dvoch blízkych náučných chodníkov v území Sídliska Ťahanovce je nejasné – v záhlaví informačných panelov v teréne sa nevyskytujú žiadne názvy a v ich textoch či mapách sa označujú nejednoznačne, resp. sa vzájomne zamieňajú.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie a krátku geografickú vychádzku. Možnosť spojiť s návštevou blízkeho (0,5 km) Náučného chodníka Lesopark Ťahanovce s iným obsahom.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce. Mestská časť Košíc na ich severovýchodnom okraji v cípe sútoku Hornádu a jeho ľavostranného prítoku Moňok na styku Košickej kotliny – v ktorej leží intravilán mestskej časti – a Čiernej hory – kde leží jej lesnaté zázemie. Jej história začína v roku 1984, kedy vznikla vyčlenením sa z územia mestskej časti Košice-Ťahanovce, v ktorom bolo východne nad zástavbou do roku 1969 samostatnej obce Ťahanovce na terase Hornádu a svahu v rokoch 1984 – 1997 vybudované rozsiahle panelové sídlisko. Toto najmladšie sídlisko mesta Košice nebolo – v súvise so spoločenskou zmenou v 90. rokoch – postavené v plánovanom rozsahu, počet obyvateľov dosahuje približne 22 tisíc. Východnú časť katastrálneho územia mestskej časti pokrývajú prevažne dubovo-hrabové lesy, ktoré sú súčasťou mestského lesoparku s vybudovanou infraštruktúrou. Juhovýchodná hranica mestskej časti, na juhu krátko lemovanej tokom Hornádu, je v doline Moňoka súbežná s diaľničným privádzačom. Najstaršou a jedinou historickou stavbou v mestskej časti je v rokoch 2002 – 2007 zrekonštruovaný renesančný murovaný stĺp v jej južnej časti pri južnom konci Americkej triedy vybudovaný v polovici 17. storočia pri križovatke významných ciest. V jeho blízkosti stojí stĺpik s pamätnou doskou na mieste, kde boli v roku 1848 pochovaní poľskí dobrovoľníci. Podľa historických dokumentov tu padli 11. decembra 1848 počas tzv. 1. košickej bitky (bitka pri Budimíre) pri krytí ústupu maďarských vojsk, ktorých boli súčasťou.
Lesopark mesta Košice. Prímestské rekreačné lesy pre mesto Košice v rámci Čiernej hory, Volovských vrchov a Košickej kotliny. Je budovaný od roku 1960. Do tohto územia spadajú turistické centrá: Čermeľské údolie, Bankov, Alpinka, Jahodná, vyhliadková veža Hradová, areál nad Kavečanmi až po Prednú Holicu, okolie Ružína, Zelený dvor, Furča a lesy nad Sídliskom Ťahanovce. Územím lesoparku vedie viacero náučných chodníkov.
Čierna hora. Neveľké, prevažne zalesnené pohorie na východnom Slovensku, najvýchodnejší geomorfologický celok Slovenského rudohoria, zhruba medzi Jaklovcami, Košicami, Drienovskou Novou Vsou a Hrabkovom. Na juhozápade susedí s Volovskými vrchmi, na východe s Košickou kotlinou, na severovýchode so Šarišskou vrchovinou a na západe má krátke hranice s Braniskom a Hornádskou kotlinou. Budujú ho prevažne kryštalické horniny (pararuly, svory, granitoidy), na ktorých je monotónny hladko modelovaný reliéf. Na kremencoch, vápencoch a dolomitoch v južnej a severnej časti pohoria je reliéf akcentovanejší, pričom najmä pozdĺž Hornádu, ktorý ho preteká naprieč hlbokým údolím, sa vyskytujú výrazné vrchy so skalnatými útvarmi a pestrými biocenózami (Sivec, Holica). Lokálne sa vyskytujú aj paleogénne zlepence a brekcie. Prevažuje silno členitý hornatinový reliéf s výskytom širokých chrbtov až plošín, najvyšším je vrch Roháčka (1 029 m n. m.) na severozápadnom konci pohoria severne od Margecian, pri ktorých do Hornádu – v mieste jeho vzdutia priehradou v rámci sústavy vodných diel Ružín I a Ružín II – ústi Hnilec. Súbežne s Hornádom pohorie križuje dvojkoľajná železničná trať Žilina – Košice.
Názvy informačných panelov
- Ťahanovský les
- Štruktúra lesa
- Koreňová vrstva
- Machová a bylinná vrstva
- Stopy zvierat
- Krovinná vrstva
- Stromová vrstva
Informačné panely v teréne neobsahujú žiaden názov náučného chodníka.