Kraj:	Žilinský
Okres:	Ružomberok
Geomorfologická jednotka:	Veľká Fatra
Geologická jednotka:	jadrové pohorie
Chránené územia:	prírodná pamiatka Dogerské skaly, prírodná pamiatka Krkavá skala a prírodná pamiatka Vlčia skala
Prístup:	bus Ružomberok, Biely Potok, Trlenská dolina a pešo po ľavej strane Revúcej na sever 0,6 km (po Družstevnej ul.)
Východiská:	Ružomberok, Družstevná ul., ústie Trlenskej doliny (pre trasu 1); Vlkolínec (pre trasy 2 – 4); Trlenská dolina, Vlčia skala (pre trasu 5)
Trasy:	Trasa 1 Ružomberok, Biely potok – Trlenská dolina – Vlkolínec Trasa 2 Vlkolínec – Krkavá skala – Kráľovská cesta – Ružomberok (Bystrická cesta; bus Ružomberok, Pod skalami) Trasa 3 Vlkolínec – Vrchlúky – Sidorovo Trasa 4 Vlkolínec – Laz – Močidlá – Trlenská dolina Trasa 5 Vlčia skala – Trlenská dolina
Dĺžky, prevýšenia:	Trasa 1 2,8 km, prevýšenie 150 m Trasa 2 4,5 km, prevýšenie 75 m (opačne 290 m) Trasa 3 1,5 km, prevýšenie 380 m Trasa 4 2,4 km, prevýšenie 120 m (opačne 270 m) Trasa 5 0,8 km, prevýšenie opačným smerom 60 m
Čas prechodu:	jednotlivé trasy 1 – 2 h
Počet zastávok:	14
Náročnosť:	nenáročné až mierne náročné trasy

Zameranie chodníka: prírodovedné, kultúrno-historické, ochranárske,

Typ chodníka: samoobslužný, líniový s odbočkami, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Niektoré úseky trás sú súbežné so žltou alebo zelenou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 1999, 2008, 2017

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Občianske združenie Vlkolínec, Vlkolínec 9061, 034 03 Ružomberok

Poznámky: (1) Niektoré úseky trás vedú súbežne s cyklotrasami. (2) Bezprostredne pred osadou sú platené parkoviská pre osobné autá; pre autobusy je záchytné parkovisko už v Trlenskej doline.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie a tiež ako lokalita geografickej exkurzie.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Ružomberok. Okresné mesto na západe Liptovskej kotliny pri jej kontakte s Veľkou Fatrou v ústiach Revúcej a Likavky do Váhu, centrum dolného Liptova. Prvá písomná zmienka je z roku 1233. Mestské výsady získal v roku 1318. Na významnej križovatke soľných ciest sa vyvíjal v obchodno-trhovo-remeselnícke centrum s poľnohospodárskym, drevárskym a ovčiarskym zamestnaním obyvateľstva. Po vybudovaní Košicko-bohumínskej železnice (1871) sa vyvíjal priemysel, najmä papierenský, textilný, drevospracujúci, založená bola aj tehelňa, bryndziareň a zápalkáreň. Na začiatku 20. storočia bol podľa počtu obyvateľstva najväčším slovenským mestom a tiež centrom slovenského politického diania. V tragickej udalosti v Černovej (1907), ako dôsledku národnostného útlaku, zahynuli po streľbe žandárov 15 nevinní civilisti. V meste pôsobil kňaz a národovec Andrej Hlinka. K pamiatkam patrí o. i. rímskokatolícky, pôvodne gotický, Kostol sv. Ondreja z 13./14. storočia, opevnený v 15. storočí, neorománsky prestavaný (1903), s výmaľbou od Jozefa Hanulu a vitrážami od Ľudovíta Fullu, evanjelický kostol – trojloďová modernistická stavba s prvkami rondokubizmu (1926) s oltárnym obrazom P. M. Bohúňa –, horská osada a miestna časť Vlkolínec – rezervácia ľudovej architektúry zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (viac v hesle nižšie). Neďaleko Liptovského múzea od roku 1969 sídli v budove podľa projektu arch. Martina Kusého Galéria Ľudovíta Fullu (1902 – 1980), ružomberského rodáka, sprístupňujúca okrem jeho diela i ateliér a obytnú časť domu.

Prírodná pamiatka Dogerské skaly. Chránené územie na východnom okraji Veľkej Fatry vyhlásené na úpätí svahu v ústí Trlenskej doliny južne od Ružomberka-Bieleho Potoka v  roku 1952 na ochranu územia so značnou prírodovedeckou hodnotou so vzácnou študijnou ukážkou dobre prístupného prirodzeného skalného odkryvu v strednojurskom súvrství rádiolaritového vývoja v rámci vápencového komplexu. Územie pokrývajú prevažne lesné spoločenstvá s prevahou borovice lesnej a smreka obyčajného. Termín doger z názvu chráneného územia a skaly v minulosti označoval strednú juru, dnes je však už neplatný. Sedimentárna hornina rádiolarit vznikol prekryštalizovaním usadených mikroskopických kremičitých schránok prvokov kmeňa Radiolaria (mrežovce) obvykle v hlbokovodnom oceánskom prostredí. Býva často vrstevnatý a pestro sfarbený.

Vlkolínec. Horská osada na východnom okraji Veľkej Fatry na južných svahoch Sidorova nad lúčnatým sedlom medzi Sidorovom a Horným dielom v nadmorskej výške zhruba 700 – 750 m, miestna časť Ružomberka. Prvá priama písomná zmienka o ňom ako jednej z „ulíc“ Ružomberka pochádza z roku 1461. Osadu založili v druhej polovici 14. storočia pravdepodobne obyvatelia blízkeho Bieleho Potoka. Bola súčasťou hradného panstva Likavského hradu. Obyvatelia sa živili okrem poľnohospodárstva najmä chovom oviec a dobytka, včelárstvom, výrobou syrov a bryndze, drevorubačstvom, uhliarstvom a výrobou šindľov. Dosiaľ je osada trvalo obývaná, zachovaná je takmer nenarušená zástavba zrubových domov uprostred mozaiky políčok, lúk so senníkmi a lesov vo svahovitom horskom teréne. Vďaka svojej výnimočnosti (aj celosvetového rangu) a zachovalosti je od roku 1977 pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry a od roku 1993 kultúrnou lokalitou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V niektorých objektoch sú expozície (vstupenky v expozícii alebo na parkovisku pod osadou).

Sidorovo (1 099 m n. m.). Výrazný vrch vo Veľkej Fatre pri jej východnom okraji, vypínajúci sa nad osadou Vlkolínec, miestnou časťou Ružomberka. Horský masív predstavuje príkrovovú trosku – erózno-denudačný zvyšok hronika (chočského príkrovu) –, budovanú prevažne veľmi odolnými dolomitmi, spočívajúcu na relatívne menej odolných slienitých vápencoch, slieňovcoch a bridliciach. Voči erózii odolnejšie dolomity vytvorili vo vrcholovej časti skalné steny a skalné veže. V staršej železnej dobe bolo na jeho vrchole halštatské hradisko, chránené valovým opevnením elipsovitého pôdorysu s rozmermi zhruba 150 × 70 m. Neskôr tu bolo aj slovanské hradisko. Počas kolonizácie širšieho okolia bola veľká časť masívu odlesnená a využívaná ako lúky a pasienky, v súčasnosti je zarastený lesnými spoločenstvami, najmä smrečinami, v bralných častiach dominujú borovica lesná a smrekovec opadavý, prípadne sutinové dreviny.

Prírodná pamiatka Krkavá skala. Chránené územie na východnom okraji Veľkej Fatry severovýchodne od Ružomberka-Vlkolínca vyhlásené v roku 1952 na ochranu významného geomorfologického bralného výtvoru vo východnom svahu Sidorova. Ide o mohutnú skalnú ihlu (vežu), vysokú okolo 20 m, budovanú triasovými vápencami a dolomitmi, ktorá vznikla gravitačným rozpadom a je modelovaná zvetrávaním, nápadne kontrastujúcu s okolitým mäkko modelovaným reliéfom na kriedových slienitých vápencoch a bridliciach.

Prírodná pamiatka Vlčia skala. Chránené územie pri východnom okraji Veľkej Fatry južne od Ružomberka-Vlkolínca vyhlásené v pravom svahu Trlenskej doliny v roku 1952 na ochranu skalnej terasy budovanej pevnými doskovými skrasovatenými travertínmi. Travertínové útvary tu vznikli v pleistocéne v zóne križovatky zlomov. V masíve sa nachádza viacero prírodných jaskyniek. V travertíne sú voľným okom viditeľné časti rastlín (listy) i bezstavovcov. V stene terasy je antropogénna lurdská jaskyňa s odpočinkovým miestom.

Prírodná pamiatka Jazierske travetríny. Chránené územie na východnom okraji Veľkej Fatry južne od Ružomberka-Bieleho Potoka v lokalite Jazierce vyhlásené v roku 1952 na ochranu travertínovej terasy, asi 30 m hrubej, s menšími terasami dnes už zaniknutých jazierok, kaskádami a drobnými jaskynkami. Masívny výskyt travertínu sa tiahne ďalej južným smerom pozdĺž okrajových tektonických línií (zlomov) Veľkej Fatry aj mimo územia pamiatky a buduje úpätnú časť svahu proti toku Revúcej smerom na Podsuchú po ľavej strane doliny.

Veľká Fatra.