Slovenské stredohorieBanskobystrický krajgeovednýprírodovednýmateriály k terénnemu vyučovaniupešítrasa líniovávhodný pre školy
Kraj: Banskobystrický
Okres: Žarnovica
Geomorfologická jednotka: Pohronský Inovec
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územia: národná prírodná pamiatka Starohutiansky vodopád, prírodná rezervácia Bujakov vrch, národná prírodná pamiatka Andezitové kamenné more
Prístup: bus Nová Baňa-Stará Huta, Jednota
Východisko: bus zastávka Nová Baňa-Stará Huta, Jednota
Trasa: Nová Baňa-Stará Huta – Starohutiansky vodopád – Sedlová skala – Bujakov vrch – Vojšín – Adamcov štál – Malá Lehota, Skálie (bus zastávka)
Dĺžka, prevýšenie: 12,6 km, prevýšenie 370 m
Čas prechodu: 4 – 5 h
Počet zastávok: 8
Náročnosť: stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Malá časť trasy vedie po zelenej a druhá polovica trasy zväčša po modrej turistickej značke.

Rok otvorenia: 1996

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je; na stránke obce Veľká Lehota je voľne dostupný opis zastávok  > .PDF

Kontakt: Mesto Nová Baňa, Námestie slobody 1, 968 01  Nová Baňa, tel. 045 / 6782 880; Obec Malá Lehota, Obecný úrad, Malá Lehota 383, 966 42  Malá Lehota

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Námetom k nemu môže byť pracovný list Náučný chodník Vojšín.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Nová Baňa-Stará Huta. Počtom obyvateľov najmenšia mestská časť Novej Bane (viac o meste v textoch banského náučného chodníka Po stopách baníckej slávy v Novej Bani), asi 5 km západne od jej centra v horskej doline Starohutského potoka na východnom okraji Pohronského Inovca. V roku 1630 tu v mieste bohatého zdroja bukového dreva, potrebného pre vykurovanie pecí a výrobu potaše, bola vybudovaná jedna z najstarších uhorských sklární. Vyrábala laboratórne a tabuľové sklo a sklo na banské a hutnícke účely, ktoré vyvážali okrem okolitých banských miest i do Rakúska a Sedmohradska. Časom boli okolité lesy prednostne využívané pre potreby baní a hút, a preto bola sklárska huta v roku 1762 zrušená. Náhradným zamestnaním obyvateľov sa stala výroba dreveného riadu.

Národná prírodná pamiatka Starohutiansky vodopád. Chránené územie vo východnej časti Pohronského Inovca na južne orientovaných svahoch doliny Starohutského potoka pri Starej Hute vyhlásené v roku 1977 v okolí 5 m vysokého vodopádu Skleného potoka, ktorý prekonáva miestami až 10 m vysoký terénny stupeň budovaný neogénnym (mladotreťohorným) andezitom. Ide o jeden z najmohutnejších vodopádov v stredoslovenských neovulkanitoch. V skalnej stene vodopádu vidno typickú blokovú odlučnosť andezitu. Jej úpätie pokrývajú zrútené skalné bloky. V Sklenom potoku žije rak riečny. Povyše vodopádu sa dvíha vyhliadkové andezitové bralo Jašekova skala, selektívnou eróziou vypreparované z menej odolných andezitových tufov a brekcií. Gravitačným rozvoľňovaním andezitov v území vznikajú atraktívne skalné útvary.

Prírodná rezervácia Bujakov vrch. Chránené územie vo východnej časti Pohronského Inovca východne od Veľkej Lehoty vyhlásené v roku 1997 v oblasti vrcholu a južného svahu Bujakovho vrchu (751 m n. m.) na ochranu dvoch izolovaných areálov koncentrovaného výskytu ponikleca veľkokvetého (Pulsatilla grandis). Ide o jednu z jeho najsevernejších lokalít v rámci stredoslovenského regiónu.

Vojšín (819 m n. m.). Horský masív tvoriaci severovýchodný výbežok Pohronského Inovca medzi Tribečom a Vtáčnikom. Jeho vrchol tvorí oblá lúčnatá plošina poskytujúca výhľady, na juhovýchode ohraničená strmým zalesneným svahom.

Národná prírodná pamiatka Andezitové kamenné more. Chránené územie vo východnej časti Pohronského Inovca vyhlásené v roku 1975 popri bezmennom pravostrannom prítoku hornej Žitavy južne od centra Malej Lehoty na ochranu neveľkého kamenného mora vysokej vedeckej hodnoty. Kamenné more z masívnych hranatých blokov mladotreťohorného andezitu je jedinečné svojou genézou. Vzniklo v starších štvrtohorách mrazovým zvetrávaním a rozpadom čela lávového prúdu na svojom mieste, bez prispenia gravitácie. Na niektorých skalných blokoch vidno stopy po opracovaní miestnym potokom. Kamenné more má dnes rozsah asi 20 × 70 m a je zvyškom pôvodne rozsiahlejšej akumulácie. V minulosti bola „kopa kameňa“ zdrojom stavebného materiálu domácich, ktorí si priveľké balvany zmenšovali navŕtaním a odstrelením, o čom svedčia vŕtané diery na niektorých z nich.

Malá Lehota. Počtom obyvateľov neveľká obec v mieste styku Pohronského Inovca, Tribeča a Vtáčnika so široko rozptýleným osídlením na 17 kopaniciach – štáloch – v členitom teréne s hornatinovým reliéfom v nadmorskej výške okolo 550 – 650 m. V obci stoja dva rímskokatolícke kostoly: jeden z roku 1820 a druhý, moderný, zasvätený Panne Márii Matke Cirkvi z roku 1999. V obci sa v piatok pred Popolcovou stredou konajú „Gajdošské fašiangy“ – stretnutie gajdošov zo Slovenska i zahraničia.

Jazvinská jaskyňa. Verejnosti voľne prístupná jaskyňa na východnom okraji Tribeča v hornom povodí Žitavice západne od Debnárovho štálu, časti Malej Lehoty, v jednej z dvoch malých krasových oblastí v rámci Kostoliansko-lehotského krasu vyčleneného v Tribeči. Prvá zmienka o nej pochádza z roku 1893 od Andreja Kmeťa. Vznikla modeláciou vodou na puklinách vo vápencoch stredného triasu obalovej série Tribeča. Je dlhá vyše 40 m. Jej výzdobu tvorí sintrová výplň. V zimnom polroku sa uzatvára z dôvodu ochrany zimujúcich netopierov.

Veľká Lehota. Obec v severnej časti Pohronského Inovca pretiahnutá severojužným smerom pozdĺž horného toku Žitavy na vnútrohorskej zvlnenej planine prechádzajúcej do hornatiny. Žitava pramení na južnom okraji obce vo výške 657 m n. m. Obec bola založená začiatkom 14. storočia. Bola chudobnejšou horskou obcou, v ktorej sa popri skromnom obilninárstve obyvateľstvo zaoberalo chovom dobytka a drevorubačstvom. Najstaršou pamiatkou je rímskokatolícky kostol sv. Martina z roku 1809.

Prírodná pamiatka Veľký Inovec. Chránené územie v centre Pohronského Inovca juhozápadne od Starej Huty vyhlásené v roku 1992 vo vrcholovej oblasti Veľkého Inovca (901 m n. m.) – najvyššieho vrchu pohoria – na ochranu reliktnej formy andezitového prúdu vrcholového typu, ako dokladu geologického a geomorfologického vývoja reliéfu vulkanických štruktúr Pohronského Inovca, a zachovalých rastlinných a živočíšnych spoločenstiev podhorského až horského stupňa na vulkanickom podloží.

 

Názvy informačných panelov

  1. Stará Huta
  2. Starohutský vodopád
  3. Jašekova skala
  4. Sedlová skala
  5. Jazerec
  6. Bujakov vrch
  7. Vojšín
  8. Kamenné more

 

 

Exportovať do PDF