---

Zameranie chodníka: geovedné, prírodovedné

Typ chodníka: samoobslužný, líniový (okružný), obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa čiastočne vedie súbežne  so žltou a v závere so zelenou miestnou turistickou značkou, ktorou sa možno vrátiť do obce

Rok otvorenia: 2024

Aktuálny stav: Informačné panely sú nové (2024).

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Kožare – neformálna skupina mladých z Cabova, Slavomír Pačuta, predseda, 09414 Cabov č. 119; e-mail: spacuta@gmail.com

Poznámky: (1) Na konci náučného chodníka sa nachádza oddychová zóna s ohniskom, s vrcholovou knihou a samoobslužným bufetom, kde si každý nájde svoju odmenu – sladké, slané, či radler alebo pivo. Platba sa dá zrealizovať prevodom alebo cez QR kód.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie vzhľadom na dĺžku a náročnosť pre starších žiakov. Po predchádzajúcej dohode je možné využiť miestneho sprievodcu.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Cabov. Počtom obyvateľov malá obec s 370 obyvateľmi ležiaca na úpätí Slanských vrchov. Obcou pre preteká Cabovský potok. pravostranný prítok Tople. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1405. Obyvatelia sa pôvodne venovali najmä poľnohospodárstvu. V druhej polovici 17. storočia mnoho obyvateľov podľahlo epidémii cholery. V súpise z roku 1670 sa uvádza, že v obci žilo 16 poddanských rodín, medzi nimi 2 mlynári a 2 kožušníci. Obyvatelia Cabova sa zúčastnili stavovských povstaní Štefana Bočkaia a Františka Rákocziho II. Architektonickou dominantou obce je Chrám Narodeniu presvätej Bohorodičky z roku 1804, postavený na mieste oveľa staršieho kamenného a predtým dreveného chrámu.

Prírodná pamiatka Zapikan. Maloplošné chránené územie vyhlásené v roku 1993 na ploche 1 ha v k. ú. obce Davidov. Predmetom ochrany je roklina Komorského potoka s výraznými bralnými formami, podomletými prevismi a 3 metre vysokým vodopádom vo vulkanosedimentárnom súvrství okrajovej časti Slanských vrchov. Roklina je dostupná z trasy náučného chodníka po žltej turistickej značke.

Slanské vrchy. Mohutné, prevažne zalesnené pohorie na východnom Slovensku s pretiahnutým pôdorysom severo-južného smeru, dlhé asi 50 km s max. šírkou okolo 15 km, zužujúce sa na dvoch miestach – v oblasti Dargovského priesmyku a Slanského sedla – len na 1 – 2 km. Zaberá územie medzi Vyšnou Šebastovou, Herľanmi, Skárošom, Kazimírom, Zámutovom a Okružnou. Južné, asi 28 km dlhé ohraničenie pohoria (medzi Skárošom a Kazimírom) tvorí slovensko-maďarská štátna hranica, za ktorou pokračuje ešte v dĺžke zhruba 10 km ako Szalánci-hegység. Pohorie s hrasťovou štruktúrou, vyzdvihnuté pozdĺž severo-južných okrajových zlomov, budujú v prevažnej miere neogénne andezity a ich pyroklastiká, len ojedinele v južnej časti dacity. Priečne zlomy pohorie členia na nerovnako vyzdvihnuté časti – podcelky –, z ktorých najvyšším je Šimonka (1 092 m n. m.) na severe pohoria. V strednej časti sú na niekoľkých miestach obnažené intrúzie dioritového porfyritu. Odrazom stratovulkanickej a mladšej hrasťovej stavby je silno členitý hornatinový reliéf so skalnými hrebeňmi a bralami na vyvetrávajúcich lávových prúdoch a s odlesnenými kotlinkami (Zlatobanská, Lúčinská, Banská) a brázdami (Salašská) s hladko modelovaným reliéfom na komplexoch relatívne menej odolných tufov. Pre uvedené horninové kombinácie a členitý reliéf je typický výskyt zosuvov. V najužších častiach na juhu pohorie križujú dopravné komunikácie medzinárodného významu – Dargovským priesmykom (473 m n. m.) vedie cesta I. triedy 19 z Košíc na slovensko-ukrajinskú hranicu vo Vyšnom Nemeckom a Slanským sedlom (312 m n. m.) prechádza viackoľajná železničná trať 190 Košice – Čierna nad Tisou.

 

Názvy informačných panelov

1. Vulkány dávnej minulosti
2. Ako fungujú sopky
3. Stratovulkán Strechový vrch
4. Slanské vrchy
5. Supervulkán Štiavnica
6. Európske vulkány
7. Vihorlatské vrchy
8. Sila vulkánov
9. Zelená energia
10. Vitajte na sopke!