Kraj: | Prešovský |
Okres: | Poprad |
Geomorfologické jednotky: | Vysoké Tatry a Belianske Tatry |
Geologická jednotka: | jadrové pohorie |
Chránené územia: | Tatranský národný park, národná prírodná rezervácia Belianske Tatry a národná prírodná rezervácia Javorová dolina |
Prístup: | bus Tatranská Javorina, pošta a pešo 2 km po modrej turistickej značke do Javorovej doliny (bezbariérový chodník) |
Východisko: | Javorová dolina, Podmuráň, horáreň a náučná geologická plocha |
Trasa: | Tatranská Javorina, Podmuráň – Zadné Meďodoly – Kopské sedlo |
Dĺžka, prevýšenie: | 6 km, prevýšenie 690 m |
Čas prechodu: | 3 h |
Počet zastávok: | 10 + úvodný panel |
Náročnosť: | stredne náročná trasa |
Zameranie chodníka: prírodovedné, lesnícke
Typ chodníka: samoobslužný, obojsmerný, peší, letný – prístupný len od 15. júna do 31. októbra!
Nadväznosť na turistickú značku: Náučný chodník je súbežný s modrou turistickou značkou.
Rok otvorenia: 2008
Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Štátne lesy TANAPu, Tatranská Lomnica, 059 60 Vysoké Tatry, tel. 052 / 4780 311
Poznámka: Trasa je prístupná len sezónne, od 1. novembra do 14. júna je chodník uzavretý! V Kopskom sedle sa spája s jednosmerným, tiež sezónnym turistickým náučným chodníkom Monkova dolina – Široké sedlo – Kopské sedlo.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Odporúčame využiť aj náučnú geologickú plochu Podmuráň s expozíciou tatranských hornín a tabuľami venovanými o. i. geologickému a geomorfologickému vývoju Tatier. Náučný chodník je síce obsahom celý vhodný na terénne vyučovanie, avšak pre jeho náročnosť fyzickú i časovú ako aj nástrahy vysokohorského prostredia treba dobre zvážiť jeho absolvovanie v úplnej trase.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Tatranská Javorina. Obec neďaleko slovensko-poľského cestného hraničného prechodu Tatranská Javorina / Łysa Polana do Zakopaného či Noweho Targu západne od Ždiaru v Podtatranskej brázde v ústí Javorovej doliny, do roku 1993 s názvom Javorina. Prvá písomná zmienka je z roku 1320. V minulosti významná banícka lokalita na ťažbu medenej a železnej rudy. Vyťažená ruda sa spracovávala priamo v Tatranskej Javorine a v hute sa tavila na železo. Hlavné náleziská medi boli pod Jahňacím štítom a pod Kopským sedlom, ako napovedajú aj samotné názvy dolín Predné Meďodoly a Zadné Meďodoly. Od konca 18. storočia do roku 1936 patrila javorinská oblasť aj s obcou pruskému kniežaciemu rodu Hohenlohe, ktorý tu o. i. zriadil zverník, postavil poľovnícky zámoček (1885), kde sa stretala aristrokracia z celej Európy, a rímskokatolícky drevený kostol sv. Anny (1903). Od novembra 1938 do 1. septembra 1939 bola Javorina s osadami Lysá Poľana, Podspády a Vojtasová s priľahlou oblasťou Tatier súčasťou Poľskej republiky. V roku 1977 neďaleko Hohenloheho zámočku bol postavený rozmerný hotel Poľana – účelové zariadenie Ústredného výboru Komunististickej strany Československa, dnes moderný súkromný hotel pre verejnosť. Poľovnícky zámoček – národná kultúrna pamiatka v správe Kancelárie prezidenta SR – je príležitostne verejnosti prístupný.
Náučná geologická plocha Podmuráň. Geologická expozícia pod holým nebom v dolnej časti Javorovej doliny, oddeľujúcej Vysoké Tatry od Belianskych, asi 2 km južne od Tatranskej Javoriny nad horárňou Podmuráň (1 083 m n. m.), vybudovaná v roku 2005. Informuje o geologickom a geomorfologickom vývoji a stavbe Tatier, ochrane lesov v národných parkoch, lykožrútovej kalamite, živote lykožrúta a výsledkoch spolupráce lesníka s prírodou. Náučná plocha je celoročne voľne prístupná bezbariérovým chodníkom z Tatranskej Javoriny. Je východiskom náučného chodníka Zadné Meďodoly.
Tiesňava Bránka. Krátky zúžený úsek v ústí doliny Zadné Meďodoly, ktorý vznikol hĺbkovou eróziou Meďodolského potoka, pravostranného prítoku Javorinky, v dolomitoch po ústupe ľadovcov koncom pleistocénu. Tiesňava je v najužšom mieste široká 16 m, jej bralné svahy sú vysoké 20 – 40 m. Dĺžka tiesňavy je 185 m. Meďodolský potok je hranicou medzi Vysokými Tatrami a Belianskymi Tatrami.
Kopské sedlo (1 750 m n. m.). Výrazné hôľne sedlo medzi Belianskou kopou a Hlúpym a dolinami Predné Meďodoly a Zadné Meďodoly v strednej časti Belianskych Tatier pri ich južnom okraji, avšak nie na ich hranici voči Vysokým Tatrám, ako sa bežne uvádza. (Tá prebieha necelý kilometer juhozápadne od Kopského sedla sedielkom v severnej rázsoche Jahňacieho štítu medzi Jahňacou dolinou a Dolinou Bielych plies.) Vzniklo na slienitých bridliciach spodného triasu. Je sezónne prístupné frekventovanými krajinársky hodnotnými turistickými značkovanými chodníkmi a končia v ňom dva náučné chodníky.
Národná prírodná pamiatka Belianske Tatry. Chránené územie vyhlásené v roku 1991 na ochranu citlivých ekosystémov s flórou i faunou endemického charakteru, mnohých z nich ohrozených, s pestrou mozaikou unikátnych foriem reliéfu i pôdneho krytu, vysokohorským krasom s povrchovými i podzemnými formami a dôležitými ochrannými funkciami lesných porastov. Zaberá územie horského pásma Belianskych Tatier – severovýchodnej časti Východných Tatier – s výrazným, 14 km dlhým skalnatým hrebeňom V-Z smeru, ktoré sú budované najmä vápencami a dolomitmi so strmými trávnatými svahmi s bohatou vegetáciou a miestami skalnými stenami. K dominantám vyššej západnej časti ich hlavného hrebeňa patrí Ždiarska vidla a najvyšší vrch Havran (2 151 m). Belianske Tatry predstavujú kvestu – reliéf na naklonených geologických štruktúrach. Je tu temer 60 jaskýň a priepastí. Názov je odvodený od mesta Spišská Belá, ktorá už v roku 1310 mala pastviny v ich strednej a východnej časti. Rezervácia leží v rámci územia európskeho významu Tatry, chráneného vtáčieho územia Tatry (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000), Tatranského národného parku a Biosférickej rezervácie Tatry.
Národná prírodná rezervácia Javorová dolina. Chránené územie vyhlásené v roku 1991 v povodí Javorinky v severnej časti Vysokých Tatier na ochranu bohatstva endemických rastlinných spoločenstiev na rôznych geologických podložiach, glaciálnych foriem reliéfu, vertikálnej stupňovitosti rastlinstva v rámci labilných geosystémov so zachovalými lesnými porastmi v dôležitej vodohospodárskej oblasti. Rezervácia leží v rámci územia európskeho významu Tatry, chráneného vtáčieho územia Tatry (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000), Tatranského národného parku a Biosférickej rezervácie Tatry.
Tatranský národný park (TANAP). Najstarší a najrozľahlejší národný park na Slovensku, vyhlásený v roku 1948, na poľskej strane Tatier o šesť rokov neskôr. Dnes zahŕňa územie Západných Tatier, Vysokých Tatier ako aj Belianskych Tatier. Tieto pohoria majú vysokohorský (alpský) charakter, v časti Vysoké Tatry 30 štítov a veží presahuje výšku 2 500 m n. m., je medzi nimi aj najvyšší vrch Tatier, Slovenska a Karpát, Gerlachovský štít (2 655 m n. m.). Ich reliéf formovali horské ľadovce, ktorých pozostatkom je množstvo jazier – plies. Oficiálnym symbolom TANAPu je endemit kamzík vrchovský tatranský. Typickými sú aj plesnivec alpínsky, kosodrevina či orol skalný a svišť. Mimoriadnou udalosťou na území TANAPu bola vetrová kalamita, ktorá 19. novembra 2004 postihla južné svahy Vysokých Tatier, najmä však Tatranského podhoria a priľahlej časti Podtatranskej kotliny medzi Podbanským a Tatranskou Kotlinou (30 km) a nadlho zmenila charakter postihnutého územia. Atraktivita prírodných krás udržuje trvale vysokú návštevnosť parku. Na jeho území je okolo 600 km turistických chodníkov a 16 značených cyklistických chodníkov. Správa TANAPu sídli vo Svite, pracovisko má aj v Liptovskom Mikuláši. TANAP včítane jeho ochranného pásma prekrýva bilaterálna Biosférická rezervácia Tatry, do svetovej siete UNESCO zapísaná v roku 1993, viaceré územia európskeho významu (napr. Tatry, Poš, Machy) a chránené vtáčie územie Tatry (obe posledné kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).
Podtatranská brázda. Pretiahla dvojdielna depresia pozdĺž severného úpätia Chočských vrchov a Tatier od severu lemovaná Skorušinskými vrchmi a Spišskou Magurou. Ide o zníženinu vyerodovanú v relatívne menej odolnom prostredí flyša vnútrokarpatského paleogénu s prevahou ílovcov či jemných pieskovcov nad pieskovcami a mierne zvlneným hladko modelovaným reliéfom s nadmorskými výškami v rozpätí zhruba 720 – 1 000 m. V jej západnej časti leží Malatiná, Veľké Borové, Huty, Zuberec, Habovka a Oravice a vo východnej Tatranská Javorina a Ždiar. Nadväzujúce územie medzi týmito dvoma časťami našej brázdy v Poľsku predstavuje ich geomorfologická jednotka Podhale (tento názov označuje zároveň kultúrny región a pochádza z poľ. hala – horský pasienok, hoľa).
Názvy informačných panelov
- Čo trápi tatranský les
- Zrod a premeny Tatier
- Les ako špongia
- Tiesňava Bránka
- Meďodolský potok
- Medveď vládca lesa
- Panoramatická fotografia
- Pastierske vojny
- Kvitnúce ozdoby doliny
- Medená minulosť