Slovenské stredohorieBanskobystrický krajarcheologickýhistorickýprírodovednýpešítrasa okružnávhodný pre školy
Kraj: Banskobystrický
Okres: Banská Štiavnica
Geomorfologická jednotka: Štiavnické vrchy
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územia: Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy a prírodná pamiatka Žakýlske pleso
Prístup: bus Podhorie
Východisko: Podhorie, centrum
Trasa: Podhorie, centrum – Podhorie, Žakýl – Žakýlske pleso – juhovýchodným svahom Brezového vrchu – Podhorie
Dĺžka, prevýšenie: 5,5 km, prevýšenie 260 m
Čas prechodu: 3 h
Počet zastávok: 9
Náročnosť: mierne náročná trasa

Zameranie chodníka: historické, archeologické, prírodovedné

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Prvá polovica trasy je súbežná s modrou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2008, ? obnova (výmena) niektorých panelov

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je; informačné panely  > .PDF

Kontakt: Obecný úrad Podhorie, Podhorie 84, 969 82  Podhorie, tel. 045 / 6992 125

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Podhorie. Obec v plošinatej rozvodnej polohe v severnej časti Štiavnických vrchov severne od Banskej Štiavnice. Vznikla v roku 1964 zlúčením pôvodne samostatných obcí Teplá a Žakýl. Osadu Žakýl založili okolo roku 1241 Sikuli, kráľovskí strážcovia neďalekého Žakýlskeho hradu (samostatné heslo nižšie). Prvá písomná zmienka o osade Žakýl pochádza z roku 1288, o osade Teplá, ktorej meno je odvodené od teplého prameňa, z roku 1388. K prvému zlúčeniu osád pod spoločným richtárom prišlo v roku 1509. V 17. storočí patrili panstvu Šášov, neskôr boli súčasťou Banskej komory v Banskej Štiavnici. Obyvateľstvo sa zaoberalo roľníctvom, uhliarstvom, drevorubačstvom a povozníctvom. Barokový rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie u svätej Alžbety bol postavený v roku 1718. Zachovalo sa niekoľko pôvodných podpivničených kamenných domov z 19. storočia. Ľudové múzeum prezentuje miestne tradície (prístupné po dohode na obecnom úrade, kontakt vyššie). Tu pôsobiaceho rímskokatolíckeho kňaza, redaktora a cirkevného hodnostára Františka Richarda Osvalda (1845 – 1926), ktorého na miestnej fare navštevoval priateľ, archeológ a botanik Andrej Kmeť, pripomína pamätná izba. Za svojho pôsobenia v škole v Teplej v rokoch 1927 – 1945 tu Jozef Horák (Banská Štiavnica-Štefultov 1907 – Prešov 1974), prozaik, dramatik, redaktor, literárny teoretik, autor literatúry pre deti a mládež, založil štepnicu ako školskú záhradu. V roku 2014 ju obec – ako Horákovu štepnicu – obnovila vysadením starých odrôd jabloní, hrušiek a sliviek. Od roku 1976 každý párny rok obec organizuje Folklórny festival Podhorie.

Žakýlsky hrad. Neveľké pozostatky hradu severne od Žakýlu, jednej z dvoch miestnych častí obce Podhorie, na bezmennom vrchu (812 m n. m.) v severnej časti Štiavnických vrchov. Kedysi pomerne rozľahlý hrad sa prvýkrát písomne spomína až v roku 1560 (už ako „starý“ hrad), no predpokladá sa, že vznikol najneskôr v 13. storočí v súvise s rozvojom ťažby striebra v neďalekej Banskej Štiavnici na kontrolu prístupových ciest vedúcich do nej od severu. Tvorilo ho na východnej strane predhradie a horný hrad (hradné jadro), ktorému dominovala hranolová veža s pôdorysom 10 × 10 m. V súčasnosti sa v zalesnenom teréne nachádzajú len ruinové pahorky, priehlbina v mieste bývalej cisterny, dve do skaly vyhĺbené štôlne a terénne úpravy v podobe terás.

Prírodná pamiatka Žakýlske pleso. Chránené územie severovýchodne od Podhoria v severnej časti Štiavnických vrchov vyhlásené v roku 1986 na ochranu ojedinelého prírodného – zosuvom hradeného – jazera v neovulkanitoch, ležiaceho na východnej strane pod sedlom medzi vrchom Snoža (834 m n. m.) a bezmenným vrchom so zrúcaninou Žakýlskeho hradu (812 m n. m.). Vypĺňa depresiu v rámci rozsiahleho zosuvného poľa v pramennej zóne prítoku Slanej, ústiacej do Jasenice. Ochrana je zameraná na vzácne vodné a močiarne biotopy postupne sa zazemňujúceho jazera. Pre potreby niekdajšieho blízkeho Žakýlskeho hradu bola hrádza jazera umelo zvýšená. Pojem pleso sa spravidla spája s jazerami ľadovcového pôvodu (aj pojem morské oko). Historický slovník slovenského jazyka a slovník slovenských nárečí však uvádzajú jeho význam aj ako prirodzene alebo umelo zahataná voda v potoku alebo v jarku, hlbočina. Pamiatka je súčasťou rozsiahleho územia európskeho významu Suť (je súčasťou sústavy Natura 2000).

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Štiavnické vrchy. Chránené územie vyhlásené v roku 1979 na takmer celom území Štiavnických vrchov s výnimkou niekoľkých ich okrajových častí. Pohorie, budované vulkanitmi a andezitovým vrcholom Sitna dosahujúce výšku 1 009 m n. m., leží na rozhraní dvoch klimatických typov a prenikajú doň od juhu teplomilné a od severu karpatské horské prvky flóry a fauny. Fytogeograficky územie patrí do obvodu predkarpatskej flóry. Severnú hranicu svojho rozšírenia tu dosahuje napr. dub cerový a javor tatársky, na výslnných lokalitách s plytkou skeletovitou pôdou rastú xerotermy, ako kostrava valeská, kavyľ vláskatý či kukučka vencová. Veľkú časť územia CHKO zaberajú lesy (65 %), ktoré sú druhovým zložením najmä v centrálnej časti vplyvom stáročnej banskej a hutníckej činnosti po totálnom odlesnení nepôvodné, tvorené smrekovými monokultúrami. Lokálne sú vo vyšších polohách bučiny s jedľou a umelo vysadzovaným smrekom a na skeletnatých pôdach lipovo-javorovo-jaseňové sutinové lesy. Na karbonátové podložie v okolí Sklených Teplíc sa viaže výskyt tisu. Zo živočíšstva sú zastúpené o. i.: orol krikľavý, myšiak hôrny, rys, mačka divá, medveď hnedý, vydra riečna, vidlochvost feniklový a ovocný, žije tu tiež vzácna modlivka zelená, roháč obyčajný a fúzač alpský. V opustených banských dielach sa vyskytuje niekoľko druhov netopierov (podkovár veľký, p. malý, netopier obyčajný…). Lokálnymi zvláštnosťami lesov sú hojné prímesi cudzokrajných drevín, súvisiace s pôsobením lesníckej katedry od roku 1807 – súčasti Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. K svojrázu územia CHKO významne prispievajú historické banské diela, a to najmä vodné nádrže – tajchy –, budované v minulých storočiach ako zdroj energie i úžitkovej vody pre banícke účely, ktoré spolu s napájacími a náhonovými jarkami a ďalšími zariadeniami tvoria unikátny vodohospodársky systém. V hraniciach CHKO leží viacero území európskeho významu (súčasti sústavy Natura 2000), z ktorých najrozsiahlejšími sú Hodrušská hornatina, Suť a Skalka.

 

Názvy, resp. obsah informačných panelov

  1. Náučný chodník. Obec Podhorie
  2. Kostol. Pamätná izba F. R. Osvalda
  3. Kultúrna krajina
  4. Žakýlsky hrad
  5. Žakýlske pleso
  6. Mŕtve drevo – živý les
  7. Poľnohospodárska krajina
  8. Kultúrne dedičstvo Podhoria (ľudová architektúra, ľudové múzeum, kováčska dielňa)
  9. Podhorie ako kultúrna obec (prírodný amfiteáter, ľudový odev v obci Podhorie)

Žiaden informačný panel v teréne nie je označený názvom náučného chodníka. Informačné panely majú dvojaký vzhľad (zrejme ide o dve generácie panelov) (2020).

 

Exportovať do PDF