Kraj:	Nitriansky
Okres:	Nitra
Geomorfologická jednotka:	Tribeč
Geologická jednotka:	jadrové pohorie
Chránené územie:	Chránená krajinná oblasť Ponitrie
Prístup:	bus MHD Nitra, Zobor-nemocnica a pešo smerom na juh po žltej turistickej značke k jej tvarovej odbočke
Východisko:	Nitra-Zobor, Kláštorská ul., nemocnica sv. Svorada
Trasa:	Nitra-Zobor, Kláštorská ul., nemocnica sv. Svorada – areál Zoborského kláštora
Dĺžka, prevýšenie:	350 m, prevýšenie 30 m
Čas prechodu:	0,5 h
Počet zastávok:	8 + úvodný panel
Náročnosť:	nenáročná trasa

Zameranie chodníka: historické, archeologické, náboženské, prírodovedné

Typ chodníka: samoobslužný, peší, líniový, obojsmerný, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa je zo začiatku čiastočne súbežná so žltou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2016

Aktuálny stav: Náučný chodník je v dobrom stave.

Textový sprievodca: brožúrka Náučný chodník Zoborský kláštor

Kontakt: Zoborský skrášľovací spolok, Kamenná 65, 949 01 Nitra

Poznámky: (1) K východisku náučného chodníka vedie spred nemocnice sv. Svorada po jej obvode žltá turistická značka a k Zoborskému kláštoru ďalej odbočka z nej so symbolom zrúcaniny. (2) Pozdĺž prístupového chodníka, v areáli kláštora i blízkom okolí sa nachádzajú ďalšie náučné tabule a interaktívne prvky, napr. expozícia miestnych hornín, opis drevín, lesných živočíchov a ich stôp, archeologické nálezisko pre deti.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je i s jeho blízkym okolím vhodný pre terénne vyučovanie.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Nitra. Krajské a okresné mesto v Podunajskej pahorkatine pri najjužnejšom cípe Tribeča na úpätí Zobora na rieke Nitra, počtom obyvateľov piate najväčšie na Slovensku. Vyvinulo sa v mieste významných archeologických lokalít, ako najstaršie mesto na Slovensku sa spomína už okolo roku 830. Stala sa dôležitým, politickým, hospodárskym a kultúrnym centrom veľkomoravských Slovienov ako sídlo Nitrianskeho kniežatstva (v 8. – 12. storočí), rozkvet zažila počas vlády Svätopluka v 9. storočí. Neskôr mesto patrilo Arpádovcom, v roku 1248 sa stalo kráľovským mestom, potom kráľ mesto a hrad daroval nitrianskym biskupom. V rokoch 1633 – 34 ju okupovali Turci. Po druhej svetovej vojne sa rozvíjal najmä chemický, strojársky a potravinársky priemysel. V roku 1952 sa stala centrom slovenského poľnohospodárskeho školstva a vedy. Charakter mestu dodáva svojrázny reliéf – hovorí sa, že je rozložené na siedmich vŕškoch: Hradný kopec, Na Vŕšku (Na Andrášku), Martinský vrch, Kalvária, Šibeničný vrch (Borina), Dražovský kopec a Zobor. Tieto pahorky prestavujú akési pokračovanie výbežku Tribeča ponorené pod sedimenty Podunajskej pahorkatiny, resp. vyčnievajúce z nich. Pre svoju osobitosť a výraznosť tvoria samostatnú geomorfologickú časť Nitrianskej pahorkatiny – Nitrianske vŕšky. Dominantou mesta je Nitriansky hrad, ktorého komplex – od roku 1962 národná kultúrna pamiatka – tvorí katedrála, biskupský palác, hradby a hospodárske budovy.

Zoborský kláštor. Komplex zvyškov barokového kamaldulského kláštora pri Špecializovanej nemocnici sv. Svorada Zobor, n. o., na severozápadnom okraji Nitry v západnom svahu vrchu Zobor na južnom konci Tribeča, ktorý vybudovali v závere 17. storočia na mieste zaniknutého benediktínskeho kláštora sv. Hyppolita. Tento – na území Slovenska najstarší – kláštor bol založený pravdepodobne v roku 880, keď vzniklo Nitrianske biskupstvo. Podľa legendy jeho prvým známym opátom bol Svorad, pôvodom z Poľska. Kláštor bol zrušený v roku 1468 uhorským kráľom Matejom Korvínom a vyplienený a úplne zničený poľským vojskom v roku 1471. Na jeho mieste nitriansky biskup zriadil v roku 1691 nový kláštor pre kamaldulov. Spolu s kláštorom postavili aj kostol sv. Jozefa. Kamalduli žili pustovníckym životom a hlásali prísne pokánie a askézu. Tu začal svoj rehoľný život aj vynikajúci botanik fráter Cyprián. Rád kamaldulov i kláštor v roku 1782 zrušil Jozef II. Dosiaľ sa z kláštora zachovala iba hlavná kláštorná budova (využíva ju Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor), ruiny kostola sv. Jozefa, oporné múry a zvyšky príbytkov mníchov. Areál kláštora je predmetom archeologického výskumu a aktivít Zoborského skrášľovacieho spolku s cieľom konzervácie jeho zvyškov a ich prezentácie verejnosti.

Prírodná pamiatka Svoradova jaskyňa. Chránené územie nad Nitrou na západnom svahu Zobora v Tribeči vyhlásené v roku 1994 na ochranu 30 m dlhej fluviokrasovej jaskyne ležiacej na juhozápadnom okraji národnej prírodnej rezervácie Zoborská lesostep. Jaskyňa je pomenovaná podľa pustovníka Svorada, ktorý v nej býval začiatkom 11. storočia. Je verejnosti voľne prístupná.

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Ponitrie. Chránené územie vyhlásené v roku 1985 v dvoch susediacich – geologicky a tým aj inak odlišných – horských celkoch Tribeč a Vtáčnik zhruba medzi Nitrou a líniou Prochoť – Podhradie pretiahnutého tvaru v dĺžke cca 55 km. Tribeč, ako jadrové pohorie, budujú najmä kryštalické bridlice, granodiority, vápence, dolomity a kremence. Jeho morfologicky osobitým a ojedinelým elementom sú 400 až 600 m vysoké nápadne čnejúce „hôrky“ lemujúce jeho ústredný chrbát od východu (napr. Plieška, Dúň, Veľký Lysec, Ploská, Člnok – Hôrka – Skalka) i západu (napr. Veľká skala, Hrdovická, Háj, Tábor). Sú to kvesty, ktoré vznikli na uklonených vrstvách relatívne voči okoliu odolnejších hornín – kremencov a vápencov. Veľkým Tribečom dosahuje maximálnu nadmorskú výšku 829 m. V dôsledku toho väčšinu územia porastajú dubovo-hrabové a dubové, vo vyšších polohách i bukové lesy a zväčša teplomilné rastlinné spoločenstvá so vzácnymi druhmi, napr. peniažtek slovenský, hrdobárka páchnuca, hrachor benátsky, kosatec nízky, hlaváčik jarný, poniklec veľkokvetý, ľalia zlatohlavá. Zhruba na línii Veľké Pole – Radobica naň severovýchodným smerom nadväzuje vulkanické pohorie Vtáčnik, budované najmä andezitmi a ich pyroklastikami, dosahujúce výšku 1 346 m (vrch Vtáčnik). To je príčinou, že v ňom prevažujú bukové a bukovo-jedľové lesy, v najvyšších polohách bukové porasty krovitého vzrastu, tzv. listnatá „kosodrevina“ s pôvodným smrekom a horskými druhmi (napr. mačucha cesnačkovitá, kamzičník rakúsky, chlpaňa lesná, iskerník platanolistý, prilbica moldavská a pozoruhodná škarda sibírska). Faunu CHKO reprezentujú: rys, mačka divá, jelenia, v nižších polohách srnčia a diviačia zver, hojná je introdukovaná danielia a muflónia zver. Vzácnymi dravcami sú tu: orol krikľavý, orol kráľovský, hadiar krátkoprstý a včelár obyčajný. Veľmi vzácny (vo Vtáčniku) je jariabok hôrny. V rámci CHKO leží viacero rôzne veľkých území európskeho významu (najrozsiahlejšie sú Vtáčnik na severnom konci a Zobor na južnom) a rozsiahlu centrálnu časť Tribeča s jeho západným okolím tvorí chránené vtáčie územie Tribeč (obe kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).