---

Zameranie chodníka: historické, prírodovedné, lesnícke, historické

Typ chodníka: samoobslužný,línioný, obojsmerný, peší, cyklistický, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 2022

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2022).

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Rotary klub Trebišov Hotel Zemplín, M. R. Štefánika 861/230, 075 01 Trebišov

Poznámka: Pri nástupe na náučný  chodník je potrebné prejsť cez veľmi frekventovanú cestu.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie v spojení s návštevou pamätníka v sedle Dargov.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Župný kameň. Kamenný obelisk označujúci hranicu medzi Abovskou a Zemplínskou  župou pretrval ako jeden z mála autentických svedkov historického vývoja župných hraníc. Hraničný kameň nebol osadený priamo na hrebeni Slanských vrchov, ale v smere, kde vyúsťoval do jedného cípu hranice, aby tak okoloidúcim dával na známosť, že prechádzajú z jedného administratívno-správneho územia do iného. V súčasnosti označuje hranicu medzi okresmi Trebišov a Košice-okolie.

Dargovský priesmyk. Priesmyk na hlavnom hrebeni Slánskych vrchov v masíve Ploskej 603 m n. m. leží v nadmorskej výške 473 m. Oddávna umožňoval prepojenie Košickej kotliny s Východoslovenskou nížinou pôvodne chodníkmi, neskôr vybudovanou cestou. V súčasnosti priesmykom vedie frekventovaná cesta 1. triedy č. 19. Dargovský priesmyk sa do histórie zapísal najmä veľmi intenzívnymi bojmi počas druhej svetovej vojny od 9. decembra 1944  do 18. januára 1945 medzi opevnými nemeckými vojskami a postupujúcou Červenou armádou. Počas bojov padlo cca 5 000 vojakov Červenej armády a výrazne menší počet nemeckých vojakov. Na mieste bojov v súčasnosti stojí pamätník z roku 1955, ktorý navrhol sochár Vojtech Löffler. Pamätník znázorňuje vítanie červenoarmejca východoslovenským ľudom – robotníkom a roľníčkou. V areáli pamätníka sú umiestnené aj historické zbrane, napríklad tanky a delá. Súčasný vzhľad areálu a umiestnenie pamätníka pochádza z roku 1975.

Východoslovenská rovina. Rozsiahla tektonická zníženina na juhovýchode Slovenska, presahujúca k nám od juhu z Maďarska a Ukrajiny ako severovýchodný výbežok Veľkej Dunajskej kotliny, s členitým pôdorysom zhruba medzi Stredou nad Bodrogom, Trebišovom, Vranovom nad Topľou, Ložínom, Michalovcami, Sobrancami, Vyšným Nemeckým a Veľkými Trakanmi. Tento geomorfologický celok spolu so susedným – Východoslovenskou pahorkatinou –, ktorý ju lemuje od západu a severu, tvorí geomorfologickú oblasť Východoslovenská nížina. Ďalej susedí na juhozápade so Zemplínskymi vrchmi a na juhu a východe siaha po štátne hranice s Maďarskom a Ukrajinou. Tektonické poklesávanie územia podmienilo vejárovité usporiadanie riečnej sústavy Bodrogu a široké navzájom splývajúce riečne nivy jeho zdrojníc – Ondavy a Latorice – a ich prítokov (Topľa, Laborec, Uh). Nad rovinu na plošne rozsiahlych holocénnych riečnych hlinitých nánosoch týchto nív sa miestami dvíha mierne zvlnený až zvlnený reliéf pleistocénnych akumulácií spraší, naviatych pieskov a najmä nápadných neogénnych vulkanických andezitových a ryodacitových ostrovčekovitých vyvýšenín, napr. Avaš, Veľký vrch, Tarbucka (278 m n. m.) – Čierny vrch, Veľký kopec – Malý kopec – Čierna hora, ktoré vznikli na miestach tektonických porúch (zlomov). Hydrologicky patrí územie do povodia Tisy, tvoriacej na úseku 5 km slovensko-maďarskú štátnu hranicu, ktorej mohutný, nad rovinu sa dvíhajúci agradačný val neumožňuje zaústenie Latorice do nej a núti ju tiecť paralelne s ňou, pričom medzi nimi vzniklo silno zamočiarené územie. Východne od Klina nad Bodrogom, kde sa Bodrog (tvoriaci asi na 1 km štátnu hranicu) odkláňa do Maďarska, je najnižšie položené miesto Slovenska – 94,3 m n. m. V riečnych nivách meandrujúcich riek boli pôvodné prirodzené hydrologické pomery silno zmenené človekom. Nachádzajú sa tu mŕtve ramená, mokrade a slatiny, sústavy odvodňovacích kanálov. V štrkopieskových riečnych náplavoch, ktoré môžu dosahovať mocnosť až niekoľko desiatok metrov, sú najvýznamnejšie zásoby podzemných vôd, vyskytujú sa tu aj minerálne vody (Sobrance, Trebišov). Územie je prevažne odlesnené, po hydromelioračných úpravách tu prevláda orná pôda, intenzívne poľnohospodársky využívaná, sú tu lúky slúžiace aj ako suché poldre a pasienky. Výnimočne sa pozdĺž vodných tokov vyskytujú lužné lesy, ktorých časť s cennými prírodnými pomermi je jadrom Chránenej krajinnej oblasti Latorica. V čiastkovom poklesovom a preto silno zamočiarenom území – v Senianskej mokradi – na severovýchode roviny zaberá veľkú plochu sústava chovných rybníkov z 80. rokov 20. storočia, ktorá zároveň predstavuje mimoriadne významnú ornitologickú lokalitu. Teplé suché podnebie, rovinatý charakter územia a najmä južné svahy vulkanických exotov predstavujú ideálne podmienky pre pestovanie viniča – vyvinula sa tu Východoslovenská vinohradnícka oblasť a na hranici so Zemplínskymi vrchmi Tokajská vinohradnícka oblasť.

 

Názvy informačných panelov

1. 1. Náučný zážitkový chodník / Boje o Dargovský priesmyk
   2. Ako sa správať v lese? / Zbojníci v dargovských lesoch
   3. Najstaršia história osídlenia Dargovského lesa / Stromy dargovských lesov
   4. Obranné stanovište nemeckého delostrelectva / Taktika nemeckého Wermachtu v bojoch o Dargovský priesmyk
   5. Úvozy / Fauna
   6. Rázcestie / Geológia dargovských lesov
   7. Ako sa správať v lese?
   8. Župný kameň