Kraj:	Košický
Okresy:	Rožňava a Spišská Nová Ves
Geomorfologická jednotka:	Slovenský raj
Geologická jednotka:	gemerské pásmo
Chránené územia:	Národný park Slovenský raj
Prístup:	bus Dedinky; vlak Dedinky a pešo 1,8 km po zelenej turistickej značke
Východisko:	Dedinky, centrum
Trasa:	Dedinky – Mlynky, Biele Vody – Geravy – Malé Zajfy – Stratenská Píla – Dedinky
Dĺžka, prevýšenie:	11 km, prevýšenie 570 m
Čas prechodu:	4 h
Počet zastávok:	8
Náročnosť:	náročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, peší, jednosmerný (pozri poznámky nižšie), celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa chodníka je súbežná postupne s červenou, modrou, žltou, zelenou a opäť červenou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 1974, 1993 obnova a skrátenie, 1996 rekonštrukcia, 2018 obnova so zmenou zastávok

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave, náučný chodník je dobre značený.

Textový sprievodca: Sprievodca náučnou trasou Slovenský raj-juh (1997)

Kontakt: Správa Národného parku Slovenský raj so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo nám. 9, 052 01 Spišská Nová Ves, tel. 053 / 4422 010

Poznámky: (1) Prechod cez Zejmarskú roklinu (ako aj iné rokliny), zabezpečený technickými pomôckami – reťazami a rebríkmi –, je možný len v smere zdola nahor. (2) V zimnom období alebo počas dažďa môže byť prechod cez rokliny nebezpečný, resp. rokliny môžu byť uzavreté. (3) Starostlivosť a údržba o technické zariadenia na území Národného parku Slovenský raj je v kompetencii obcí, ktoré ich vlastnia a pri vstupe do územia vyberajú od návštevníkov poplatok.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Vzhľadom na náročnosť prechodu cez Zejmarskú roklinu a značné prevýšenie na trase je vhodný pre starších žiakov, a to iba v prípade priaznivého počasia. Odporúčame spojiť s návštevou Náučného areálu pri Ekocentre Dedinky na začiatku náučného chodníka.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Dedinky. Obec na severozápadnom okraji Volovských vrchov na ich styku so Slovenským rajom na sever od Dobšinej. Vznikla v roku 1933 zlúčením baníckych osád Štefanovce a Imrichovce. Prvá písomná zmienka o Štefanovciach je z roku 1380. V 18. storočí boli ako majetok rodu Csákyovcov rozdelené medzi bratov Štefana a Imricha, ale v roku 1933 sa spojili a vytvoril obec Dedinky. Pôvodnými obyvateľmi dnešných Dediniek boli baníci, ktorí v okolitých horách vyhľadávali a ťažili medené a železné rudy. K baníkom sa prisťahovali drevorubači, uhliari a spracovatelia vyťažených rúd, ktorí ich tavili a spracovávali v tzv. mašách a hámroch. V roku 1960 bola k obci pripojená jej dnešná miestna časť Dobšinská Maša, pôvodne osada mesta Dobšiná..

Zejmarská roklina. Jediná sprístupnená tiesňava v južnej časti Slovenského raja, leží na juhovýchodných okrajoch planiny Geravy. Zdrojom potoka je výdatná vyvieračka Zejmarská studňa s mnohými stupňami vodopádov. Sústava vodopádov nesie pomenovanie Nálepkove vodopády na počesť kpt. Jána Nálepku, hrdinu bojov v Rusku počas druhej svetovej vojny, ktorý pôsobil v osade Biele Vody.

Geravy. Rozsiahla krasová planina v južnej časti Slovenského raja s prevahou lúčnych spoločenstiev.

Malé Zajfy. Dolina Vrábľovského potoka v Slovenskom raji medzi Geravami a Havraňou skalou so zachovanými prirodzenými mokraďovými spoločenstvami. Povyše jej ústia do doliny Krčmárskeho potoka nad rázcestím (Ž × Z) Veľké a Malé Zajfy začína a po žltej značke vedie poznávacia a informačná trasa Občasný prameň – Havrania skala.

Stratenská Píla. Osada Stratenská Píla na západ od obce Dedinky na južnom okraji Slovenského raja bola zatopená vzdutou hladinou vodnej nádrže Palcmanská Maša a zostalo z nej len niekoľko základov domov a pivníc. Patrí k obci Stratená.

Palcmanská Maša. Miestna časť obce Mlynky a nad ňou ležiaca umelá vodná nádrž (priehrada) na hornom toku Hnilca na styku Slovenského raja a Volovských vrchov. Osada vznikla okolo roku 1800 v súvislosti s výstavbou vysokej pece a hámrov. Vodná nádrž je súčasťou prečerpávacej vodnej elektrárne Dobšiná, prvej prečerpávacej elektrárne na Slovensku, spustenej v roku 1953. Celková plocha nádrže je 85 ha. Výstavbe padlo za obeť niekoľko domov v obciach Dedinky a Stratenská Píla. Teplotou vody patrí medzi najchladnejšie vodné nádrže na Slovensku. Účelom priehrady bola výroba elektrickej energie a regulovanie toku Hnilca. Voda z Kaplanovej turbíny odteká takmer 3 km dlhým tunelom popod Dobšinský kopec z povodia Hnilca do povodia Slanej. Dnes nádrž plní aj funkciu rekreácie a rybolovu.

Národný park Slovenský raj. Slovenský raj je krasové horské územie juhozápadne od Spišskej Novej Vsi, považované za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska patrí do Spišsko-gemerského krasu. V geologickej stavbe prevládajú triasové vápence, v menšej miere sa vyskytujú aj dolomity. V oblastiach budovaných vápencami sú dobre zachované zvyšky zarovnaných povrchov z obdobia terciéru. Najstarším je mierne zvlnená severozápadná časť planiny Glac, kde sú zachované relikty staropaleogénneho reliéfu (okolo 40 mil. rokov). Rozsiahly zarovnaný povrch z mladších treťohôr (6 mil. rokov) predstavujú krasové planiny s nadmorskou výškou 1 000 – 1 110 m, ako sú Glac, Geravy, Skala, Pelc a iné. Sú dotvorené krasovými formami (závrty, úvaly, ponory, škrapy), vo veľkej miere aj podzemnými (jaskyne a priepasti – unikátny je komplex Stratenskej jaskyne). V reliéfe dominujú okrem spomínaných krasových planín riečne doliny, ktoré územie zarovnaného povrchu rozčleňujú. V okrajových častiach sú to kaňonovité doliny Hnilca a Hornádu. Do planín sa zarezávajú mnohé tiesňavy, napr. Veľký Sokol, Malý Sokol, Kyseľ, Piecky, Suchá Belá a iné. V tiesňavách nachádzame vodopády, skalné stupne, kaskády a pereje. Slovenský raj bol pôvodne vyhlásený v roku 1964 ako druhé veľkoplošne chránené územie (po TANAPe) a vôbec prvá chránená krajinná oblasť (CHKO) na Slovensku. V roku 1988 namiesto CHKO Slovenský raj vznikol Národný park Slovenský raj. Tento bol v roku 2016 novo vyhlásený s novou vnútornou štruktúrou (zonácia). Zároveň je územím európskeho významu Slovenský raj ako aj chráneným vtáčím územím Slovenský raj (súčasti sústavy Natura 2000).