---

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické

Typ chodníka: obojsmerný, okružný, peší, letný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 2016

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je; virtuálna prehliadka s informačnými panelmi je na webovej stránke obce: web

Kontakt: Obecný úrad Švošov, Školská 70/2, 034 91 Švošov, tel. +421 44 43 912 30, mail: obec@svosov.sk

Poznámka: 

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre realizáciu terénneho vyučovania pre starších žiakov vzhľadom. Autori projektu náučného chodníka určili chodník pre edukačné účely pre školy.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Švošov. Obec Švošov vznikla niekedy v druhej polovici 15.storočia. Názov odvodený od mena prvého šoltýsa, richtára či zakladateľa osady dosvedčuje, že najstaršia osada na území Švošova bola založená na zákupnom práve. V krátkom čase bola novozaložená osada doosídlená valaským obyvateľstvom, ktorého bola prevaha. Obec využívala výhodnú polohu na obchodnej ceste popri Váhu. Dominantou obce je Kostol Sedembolestnej Panny Márie z roku 1994. Nad obcou pod vrcholom Ostré sa nachádza monumentálny kríž z oceľovej konštrukcie. Z jeho okollia je nádherný výhľa na Švošov a okolie.

Hubová (Gombáš). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1425 v súvislosti z panstvom hradu Likava. Prví osadníci boli pastieri oviec- Zakladali prvé salaše, s čím súvisel rozvoj garbiarstva. Zo starších období sa dochovali dve drevenice, ktoré slúžili ako sypárne na obilie. V Bystrej doline sú zrúcaniny železnej hute, čo svedčí o kováčskom remesle a pravdepodobne aj o výskyte železnej rudy. Názov obce Gombáš (a maď. Gombak – Huba) bol v roku 1948 zmenený na Hubová. V roku 1951 sa od obce osamostatnila obec Ľubochňa. Neskorobarokový kostol sv. Kríža je z 19. storočia. Lávkou cez Váh sa dá dostať na vlakovú stanicu v susednej obci Švošov.

Šípska Fatra. Podcelok Veľkej Fatry. Nachádza sa v severnej časti pohoria na rozhraní Liptova, Oravy a Turca. Šípsku Fatru rozdeľuje rieka Váh na dve časti. Až do roku 1978 bola súčasťou Chočských vrchov, pre väčšiu geologickú príbuznosť bola preradená do Veľkej Fatry. Z hľadiska ochrany prírody je časť Šípskej Fatry zahrnutá do NP Malá Fatra a časť do NP Veľká Fatra. Z povrchových krasových javov sú najčastejšie škrapy – ostrohranné výbežky vápencov, napr. na Šípe. Skupina závrtov, lievikovitých priehlbní priemeru 15 – 20 m sa nachádza v Žaškovskom sedle nad obcou Stankovany. Z jaskynných krasových foriem sú to menšie jaskyne vo vrcholových častiach príkrovových trosiek. Na úpätí skalných stien je možné nájsť drobnejšie jaskyne a previsy vytvorené mrazovým zvetrávaním, napr. jaskyňa na Šípe, abri v Okrúhlej skale (Jánošíkov stôl), viacero jaskýň v Hrdoši (najdlhšia 120 m, v SV výbežku), puklinová jaskyňa na Čebrati (60 m). Medzi jaskyne, ktoré vznikli pôsobením vodných tokov patrí napr. Stankovianska jaskyňa (25 m) v doline Váhu.

 

 

Názvy informačných panelov

 

1. História

2. Ryby

3. Neživá príroda

4. Stromy

5. Hmyz

6. Lesné plody

7. Obojživelníky a plazy

8. Kvety

9. Cicavce

10. Vtáky