---

Zameranie chodníka: včelárske

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, peší, letný aj zimný

Nadväznosť na turistickú značku: súbežný do zelenou turistickou značkou a tiež miestnou modrou značkou

Rok otvorenia: 2018

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Občianske združenie Pro futuro na hrade Čičva, 094 09 Sedliská 85, tel: +421 915 102 117,

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Poznámky: (1) V areáli hradu Čičva je inštalovaných viacero informačných panelov s informáciami o histórii hradu. (2) Po prehliadke hradnej zrúcaniny možno pokračovať popri mauzóleu a kríži do zaniknutého kameňolomu na okraji obce.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Vhodný pre realizáciu vlastivedne zameranej vychádzky.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Sedliská. Obec na kontakte Beskydského predhoria a Východoslovenskej pahorkatiny pri rieke Ondave sa prvýkrát spomína v roku 1323, aj keď územie bolo vďaka veľmi dobrej strategickej polohe bolo osídlené už v dome kamennej. Na území obce je archeologicky doložené osídlenie z rôznych období. V obci sa nachádza neskorobarokový rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. kríža z polovice 18. storočia, prebudovaný v 19. storočí a obnovený v roku 2012, tiež moderný gréckokatolícky chrám Ochrany presvätej bohorodičky Panny Márie. Pod zrúcaninou hradu stojí Mauzóleum rodiny Barkóczy z roku 1909, jednopodlažná neorománska budova s centrálnym jednoosovým portikom, ktorá bola obnovená v roku 2020 a slúži na reprezentačné účely, napríklad konanie výstav. Významnou pamiatkou je aj baroková kamenná prícestná socha Sv. Jána Nepomuckého z druhej polovice 18. storočia.

Hrad Čičava (Čičva). Zrúcaniny strážneho hradu na výraznom výbežku Beskydského predhoria založeného na začiatku 12. storočia na významnej ceste smerom do Poľska. Vďaka strategickej polohe ho mohli postaviť z iniciatívy uhorských kráľov už v 12. storočí, ako súčasť pohraničného pevnostného systému Uhorského kráľovstva proti možným vojenským vpádom. V 16. storočí sa tu konali župné zhromaždenia. V roku 1527 bol vyplienený Jánom Zápoľským, pričom zhorel archív Zemplínskej stolice, ktorý tu sídlil. Najstaršiu časť hradu tvorilo hradné jadro v tvare nepravidelného lichobežníka. Bolo chránené obvodovým kamenným opevnením, v ktorého čele stál okrúhly bergfrit (veža) s britom obráteným severozápadným smerom. Na opačnej, juhovýchodnej strane jadra oproti vstupnej bráne stál palác. Okrúhly bergfrit s britom je v architektúre slovenských hradov veľmi vzácny. V roku 1684 hrad dobyli vojská Imricha Tököliho  počas rákociho povstania bol v roku 1711 bol poškodený a postupne chátral. Od roku 2014 prechádza zrúcanina konzerváciou pod vedením občianskeho združenia Pro Futuro.

Valalská chiža. Miestne múzeum otvorené v roku 2021 v dome z polovice 20. storočia, ktorý bol obnovený pre potreby múzea. Zbierky exponátov múzea uložené v štyroch miestnostiach pochádzajú prevažne od miestnych obyvateľov a dokumentujú hospodársky, náboženský i kultúrny život v obci.

Hrad Brekov. Zrúcanina hradu na rázsoche vrchu Klokočiny na pravej strane Brekovskej brány, prielomového úseku doliny Laborca pod Humenným. Laborec tu tiekol skôr, ako sa vyzdvihli Humenské vrchy (geomorfologická súčasť Vihorlatských vrchov). Hradný vrch budujú tmavosivé až čierne, miestami svetlé, masívne hrubo lavicové gutensteinské vápence. Sú často laminované s nepravidelnou sieťou kalcitových žiliek. Na ich báze sa miestami nachádzajú polohy bunkových vápencov – rauvakov. V ich nadloží vystupujú lavicové sivé až sivobiele dolomity. V okolí hradu sú kvapľové jaskynky. Vápence obsahujú skameneliny amonitov.

Beskydské predhorie. Geomorfologický celok na severovýchodnom Slovensku pozdĺž južnej hranice geomorfologickej subprovincie Vonkajšie Východné Karpaty dlhého štíhleho pôdorysu západo-východného smeru susediaci na juhu so Spišsko-šarišským medzihorím, Košickou kotlinou, Slanskými vrchmi, Východoslovenskou pahorkatinou, Víhorlatskými vrchmi a na severe s Bukovskými vrchmi, Laboreckou vrchovinou a Ondavskou vrchovinou. Zaberá územie od Terne na západe až po slovensko-ukrajinskú štátnu hranicu na východe, kde dosahuje najväčšiu šírku vyše 10 km. Najužším miestom (necelé 2 km) je východne od Humenného oblasť ústia Cirochy do Laborca, kde do predhoria vybieha masív Sokola – časti Humenských vrchov, podcelku Vihorlatských vrchov. Predhorie je zníženinou, rozkladajúcou sa na rozhraní rôznych geologických formácií, vymodelovanou v menej odolných horninách flyšu a bradlového pásma. Má prevažne pahorkatinový a miestami rovinný reliéf dosahujúci od 120 m n. m. (Ondava pri Tovarnom) až po 661 m n. m. andezitovým nekom Hôrka v najvýchodnejšej časti južne od obce Inovce. Predhorím preteká naprieč mnoho vodných tokov včítane Sekčova, Tople, Ondavy či Laborca, dlhšími dolinami ním tečú Cirocha a Ublianka. V území ležia okrem miest Hanušovce nad Topľou, Humenné a Snina početné neveľké sídla. Je zväčša odlesnené, lesy prevažujú len vo východnej členitejšej časti medzi Vihorlatskými vrchmi a Bukovskými vrchmi. Predhorím prechádzajú viaceré železničné trate.

Názvy informačných panelov

1. 1. Včelársky náučný chodník na hrad Čičva
   2. História včelárstva
   3. Včela – zázrak prírody
   4. Včelia pastva
   5. Včela – popis stavby tela
   6. Včela medonosná
   7. Včelie produkty
   8. Medonosné rastliny
   9. Komunikácia včiel
   10. Choroby a škodcovia včiel
   11. Príbytky včiel a včelársky rok
   12. Význam včely medonosnej
   13. Vzájomné vzťahy v úli, rojenie
   14. Včela – spoločenský hmyz