Kraj:	Trnavský
Okres:	Trnava
Geomorfologická jednotka:	Podunajská pahorkatina
Geologická jednotka:	neogénna panva
Chránené územie:	žiadne
Prístup:	bus Dolná Krupá, Apimed
Východisko:	Dolná Krupá, zážitkový areál Medolandia
Trasa:	Dolná Krupá: v rámci Medolandie
Dĺžka, prevýšenie:	0,5 km, bez prevýšenia
Čas prechodu:	0,5 h
Počet zastávok:	9
Náročnosť:	nenáročná trasa

Zameranie chodníka: včelársky

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný (len v otváracích hodinách)

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 2024

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Medolandia Apimed, Hlavná 577/117, 919 65 Dolná Krupá, tel. 0905 429 346

Poznámka: Záhrada Medolandie s náučným chodníkom (a rozáriom) je verejnosti prístupná v otváracích hodinách, a to mimo sezóny (október – 14. máj) voľne, inak za vstupné.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Odporúčame pridať komentovanú prehliadku areálu Medolandie (pozri heslo nižšie), ktorá obsahuje aj informácie o zakladateľke bývalého historického rozária (už neexistujúceho) pri kaštieli v Dolnej Krupej, M. H. Chotekovej, ochutnávku medov, zábavno-náučnú hru a spoznávanie druhov ruží. Rezervácia exkurzie – tel. 0917 695 013.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Dolná Krupá. Obec severne od Trnavy v severozápadnej časti Podunajskej pahorkatiny, resp. jej podcelku Trnavskej pahorkatiny v širokej doline Krupského potoka. Prvýkrát sa písomne spomína v listine z roku 1113 pod názvom Cromba ako majetok benediktínskeho opátstva na Zobore v Nitre. Medzi inými zemanmi vlastnili majetky v Dolnej Krupej i Brunsvikovci, pochádzajúci z nemeckého Braunschweigu, a to už v 16. storočí. V rokoch 1749 – 1756 pravdepodobne na mieste staršieho objektu dal vybudovať Anton I. Brunsvik (1709 – 1780), člen súdnej stolice, kancelár ostrihomskej župy a radca pri cisárskom dvore, jednopodlažný barokový kaštieľ obdĺžnikového pôdorysu podľa projektu cisárskeho dvorného staviteľa Jána Baptistu Martinelliho. Ten onedlho nechal zväčšiť, stavebne upraviť a zdokonaliť okolitý park syn Jozef najprv Jánom Jozefom Talherrom, hlavným architektom Uhorskej staviteľskej komory, (1798) a neskôr architektom Antonom Piusom Rigelom, záhradným architektom Christianom Henrichom Nebbienom a francúzskym umelcom a architektom Charlesom de Moreau (1822). V 19. storočí Brunsvikovci skúpili takmer všetky upadnuté zemianske majetky v obci. V blízkosti kaštieľa, najvýznamnejšej pamiatky v obci, sa nachádza domček, v ktorom údajne prebýval hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven (ďalšie info v hesle v textoch k Náučnému chodníku 7 divov Dolnej Krupej), a rozsiahly anglický kaštieľsky park s jazierkom na Krupskom potoku, sochami, grottou a inými prvkami záhradnej architektúry (verejnosti prístupný v otváracích hodinách 8 – 20 h). V areáli kaštieľa bolo aj divadlo (v roku 1937 zbúrané), rozsiahla pálenica (zachoval sa iba komín) a rozsiahla ružová záhrada (rozárium), založená ako prvá na Slovensku v roku 1906 grófkou Máriou Henrietou Chotekovou. V čase najväčšieho rozmachu obsahovala až 6 000 kultivarov ruží a svojim rozsahom patrila k jedinečným v Európe. Po roku 1918 grófka založila ružovú škôlku, aby zisk z predaja pokryl náklady na chod rozária (zaniklo po konfiškácii majetkov a smrti grófky v roku 1946). Po znárodnení v druhej polovici 20. storočia v kaštieli sídlili liečebne, politická škola a domov skladateľov. Kaštieľ i s parkom dnes slúži pre potreby Slovenského národného múzea – Hudobného múzea. V centre obce sa na mieste pôvodne gotického kostola z polovice 15. storočia nachádza kostol sv. Ondreja, postavený v roku 1811 v klasicistickom slohu, s hrobkou Brunsvikovcov. V jeho blízkosti stojí Mauzóleum Chotekovcov z roku 1895, do ktorého pochovali aj poslednú príslušníčku rodiny, „ružovú grófku“ M. H. Chotekovú.

Medolandia. Zážitkový polyfunkčný areál v Dolnej Krupej neďaleko kaštieľa pri rodinnej firme Apimed, zaoberajúcej sa produkciou výrobkov z medu, so širokou ponukou služieb a aktivít, vybudovaný v roku 2023. Okrem reštauračných a konferenčných služieb a predaja vlastnej produkcie poskytuje komentované prehliadky Villy Apimed, medovej veže, historických podzemných priestorov s archívom fliaš a degustačnými podujatiami i exkurzie pre školy. Záhrada s Rozáriom M. H. Chotekovej so zbierkou 250 kultivarov ruží (2024) a včelárskym náučným chodníkom je verejnosti prístupná v otváracích hodinách, a to mimo sezóny (október – 14. máj) voľne, inak za vstupné.

Podunajská pahorkatina. Rozsiahly geomorfologický celok v juhozápadnej časti Slovenska medzi Pezinkom a Trstínom na západe, Šahami a Štúrovom na východe, Sencom, Sereďou, Novými Zámkami a Dunajom na juhu s jazykovitými výbežkami k severu pozdĺž riek k Novému Mestu nad Váhom, Bánovciam nad Bebravou, Zlatým Moravciam, Pukancu a Sebechlebom, tvoriaci severnú a severovýchodnú časť Podunajskej nížiny. Na juhu susedí s Podunajskou rovinou, na západe ju ohraničujú Malé Karpaty a Považské podolie, zo severu do nej prenikajú ďalšie jadrové (Považský Inovec, Strážovské vrchy, Tribeč, Hornonitrianska kotlina) a na východe vulkanické geomorfologické jednotky (Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Krupinská planina a Burda). Podunajská pahorkatina sa rozprestiera v oblasti dolných tokov Váhu, Nitry, Žitavy, Hrona a Ipľa (tvoriaceho s Dunajom na juhovýchode slovensko-maďarskú štátnu hranicu) v nadmorských výškach od 103 m (povyše ústia Ipľa do Dunaja) do zhruba 400 m (severovýchodne od Pukanca v cípe zabiehajúcom pozdĺž Sikenice hlboko do Štiavnických vrchov). Povrch pahorkatiny je hladko modelovaný, striedavo rovinný – na nivách a terasách vodných tokov (hliny, piesky, štrkopiesky) či sprašových tabuliach (spraše, sprašové hliny) – a mierne zvlnený až zvlnený – na širokých a plochých chrbtoch so svahmi plytkých i hlbokých dolín a úvalín na erózno-denudačne rozčlenených zvyškoch neogénnych morských a jazerných akumulácií (íly, piesky a štrky), proluviálnych kužeľoch pod úpätiami susediacich pohorí (ostrohranný skelet, zvetralé valúny), ostrovoch naviatych pieskov či vulkanických tufov alebo na miestach postihnutých nerovnomernými tektonickými pohybmi, ktoré sa prezentujú mozaikou lokálnych (zamočiarených) zníženín a (zalesnených) vyvýšenín a náhlymi (pravouhlými) zálomami riečnej siete. V dôsledku tejto pestrosti reliéfu so striedajúcimi sa nápadnými, prevažne severo-južným smerom pretiahnutými paralelnými vyvýšeninami a zníženinami sa člení pahorkatina na 11 geomorfologických podcelkov – dielčích pahorkatín (Trnavská, Nitrianska, Žitavská, Hronská a Ipeľská) a nív (Dolnovážska, Nitrianska, Žitavská, Hronská, Čenkovská a Ipeľská). Neogénne sedimenty, prekryté sprašami a sprašovými hlinami tvoria materskú horninu černozemí a hnedozemí, patriacim k najúrodnejším pôdam Slovenska. Okrem na nich pestovaných obilnín a olejnín tu má výborné prírodné podmienky a dlhú tradíciu aj vinohradníctvo. Lesy sa prakticky nezachovali, s výnimkou miniatúrnych lokálnych zvyškov historických dúbrav či dubohrabín či ostrovov na menej úrodnom podloží (štrky, vulkanity). Na tektonické poruchy viazané prirodzené teplé a studené minerálne pramene (Dudince, Santovka, Levice, Piešťany) dopĺňajú umelé geotermálne pramene (vrty) (Štúrovo, Podhájska, Poľný Kesov).