---

Zameranie chodníka: vinohradnícke, historické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Chodník vedie na krátkom úseku súbežne so žltou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2019

Aktuálny stav: Náučný chodník je v dobrom stave (2020).

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Obec Vinosady, Pezinská 95, 902 01  Vinosady, tel. 033 / 6462 308

Poznámka: (1) Informačné panely informujúce o odrodách viniča sú inštalované práve v mieste ich výskytu. (2) Informačný panel 8 stojí mimo trasy náučného chodníka pri hlavnej, veľmi frekventovanej ceste. (3) Náučný chodník má časť spoločnej trasy s vinosadským včelárskym náučným chodníkom.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie v obmedzenej miere, vhodnejší je na vlastivednú vychádzku.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Vinosady. Obec na západnom okraji Trnavskej pahorkatiny pod úpätím Malých Karpát medzi Pezinkom a Modrou popri Trnianskom potoku, ktorá vznikla v roku 1964 zlúčením dvoch samostatných obcí – Veľkého Trnia (južná časť dnešnej obce s kostolom sv. Martina, dnes k. ú. Veľké Tŕnie) a Malého Trnia (severná časť s kaštieľom, dnes k. ú. Malé Tŕnie). Prvá písomná zmienka o obci Turdune je z roku 1208, kedy časť územia patrila grófom zo Sv. Jura a Pezinka. Už v roku 1292 sa tu spomínajú dve osady: Turna Maior (neskôr až do roku 1948 Kučišdorf, dnes Veľké Tŕnie) a Turna Minor (neskôr až do roku 1948 Trlinok, dnes Malé Tŕnie). Časť územia sa koncom 13. storočia stala majetkom Bratislavskej kapituly. Súčasný názov obce reflektuje bohatú vinohradnícku a vinársku históriu. V Malom Tŕní stojí v parku bývalý pálfiovský novorenesančný kaštieľ z roku 1884, vybudovaný na mieste predchádzajúceho barokového z roku 1776. Bol prestavaný v 20. storočí ako aj pred rokom 2006. Je v súkromných rukách, verejnosti neprístupný. Kaštieľ i park sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Vo Veľkom Tŕní bol vybudovaný v roku 1827 na mieste staršieho kostola jednoloďový kostol sv. Martina so vstavanou vežou a klasicistickým oltárom.

Holubyho lesostep. Jedna z najlepšie zachovaných xerotermných lokalít na juhovýchodnom okraji Malých Karpát severozápadne od Vinosadov. Predstavuje mozaiku lúčnych až lesostepných biotopov povyše obhospodarovaných vinohradov na juhozápadne orientovaných svahoch Kamenice (323 m n. m.) na paleozoickými fylitmi, metadrobami a metapieskovcami budovanom podloží. Z 280 druhov tu zistených cievnatých rastlín 14 patrí medzi vzácne a ohrozené, ako napr. poniklec lúčny český (Pulsatilla pratensis subsp. bohemica), mliečnik mnohofarebný (Tithymalus epithymoides), jasenec biely (Dictamnus albus) a viaceré druhy vstavačovitých. Pre zachovanie cenných biotopov je nutné kosenie a odstraňovanie náletových drevín. Lesostep bola pomenovaná na počesť Jozefa Ľudovíta Holubyho (1836 Lubina – 1923 Pezinok), evanjelického kňaza, botanika, polyhistora, historika, národopisca, archeológa a národného buditeľa, ktorý počas svojho života na odpočinku v Pezinku po roku 1909 študoval miestnu flóru a vegetáciu.

Podunajská pahorkatina. Rozsiahly geomorfologický celok v juhozápadnej časti Slovenska medzi Pezinkom a Trstínom na západe, Šahami a Štúrovom na východe, Sencom, Sereďou, Novými Zámkami a Dunajom na juhu s jazykovitými výbežkami k severu pozdĺž riek k Novému Mestu nad Váhom, Bánovciam nad Bebravou, Zlatým Moravciam, Pukancu a Sebechlebom, tvoriaci severnú a severovýchodnú časť Podunajskej nížiny. Na juhu susedí s Podunajskou rovinou, na západe ju ohraničujú Malé Karpaty a Považské podolie, zo severu do nej prenikajú ďalšie jadrové (Považský Inovec, Strážovské vrchy, Tribeč, Hornonitrianska kotlina) a na východe vulkanické geomorfologické jednotky (Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Krupinská planina a Burda). Podunajská pahorkatina sa rozprestiera v oblasti dolných tokov Váhu, Nitry, Žitavy, Hrona a Ipľa (tvoriaceho s Dunajom na juhovýchode slovensko-maďarskú štátnu hranicu) v nadmorských výškach od 103 m (povyše ústia Ipľa do Dunaja) do zhruba 400 m (severovýchodne od Pukanca v cípe zabiehajúcom pozdĺž Sikenice hlboko do Štiavnických vrchov). Povrch pahorkatiny je hladko modelovaný, striedavo rovinný – na nivách a terasách vodných tokov (hliny, piesky, štrkopiesky) či sprašových tabuliach (spraše, sprašové hliny) – a mierne zvlnený až zvlnený – na širokých a plochých chrbtoch so svahmi plytkých i hlbokých dolín a úvalín na erózno-denudačne rozčlenených zvyškoch neogénnych morských a jazerných akumulácií (íly, piesky a štrky), proluviálnych kužeľoch pod úpätiami susediacich pohorí (ostrohranný skelet, zvetralé valúny), ostrovoch naviatych pieskov či vulkanických tufov alebo na miestach postihnutých nerovnomernými tektonickými pohybmi, ktoré sa prezentujú mozaikou lokálnych (zamočiarených) zníženín a (zalesnených) vyvýšenín a náhlymi (pravouhlými) zálomami riečnej siete. V dôsledku tejto pestrosti reliéfu so striedajúcimi sa nápadnými, prevažne severo-južným smerom pretiahnutými paralelnými vyvýšeninami a zníženinami sa člení pahorkatina na 11 geomorfologických podcelkov – dielčích pahorkatín (Trnavská, Nitrianska, Žitavská, Hronská a Ipeľská) a nív (Dolnovážska, Nitrianska, Žitavská, Hronská, Čenkovská a Ipeľská). Neogénne sedimenty, prekryté sprašami a sprašovými hlinami tvoria materskú horninu černozemí a hnedozemí, patriacim k najúrodnejším pôdam Slovenska. Okrem na nich pestovaných obilnín a olejnín tu má výborné prírodné podmienky a dlhú tradíciu aj vinohradníctvo. Lesy sa prakticky nezachovali, s výnimkou miniatúrnych lokálnych zvyškov historických dúbrav či dubohrabín či ostrovov na menej úrodnom podloží (štrky, vulkanity). Na tektonické poruchy viazané prirodzené teplé a studené minerálne pramene (Dudince, Santovka, Levice, Piešťany) dopĺňajú umelé geotermálne pramene (vrty) (Štúrovo, Podhájska, Poľný Kesov).

 

Názvy informačných panelov

1. Vinársky a vinohradnícky náučný chodník / Vinosadskí vinári a staré názvy vinohradov
2. Vinosadskí vinári a staré názvy vinohradov
3. Čo robí vinohradník a vinár v  januári a februári
4. Čo robí vinohradník a vinár v marci a apríli / Kráľovná vinohradov / História
5. Čo robí vinohradník a vinár v máji / Othello biele / História
6. Čo robí vinohradník a vinár v júni / Bacchus / História
7. Čo robí vinohradník a vinár v júli / Medovec / História
8. Čo robí vinohradník a vinár v  auguste / Izabella / História
9. Čo robí vinohradník a vinár v septembri / Othello červené / História
10. Čo robí vinohradník a vinár v októbri / Ezerjó / História
11. Čo robí vinohradník a vinár v novembri / Semillon / História
12. Čo robí vinohradník a vinár v decembri / Bratislavské biele / História