Juhoslovenská kotlina a Cerová vrchovinaBanskobystrický krajarcheologickýgeovednýhistorickýprírodovednýpešítrasa líniovávhodný pre malé detivhodný pre školy
Kraj: Banskobystrický
Okres: Lučenec
Geomorfologická jednotka: Cerová vrchovina
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územia: nie je
Prístup: bus Fiľakovo – Autobusová stanica, vlak Fiľakovo – zastávka
Východisko: Vstupný areál hradu
Trasa: v rámci areálu zrúcaniny hradu Fiľakovo
Dĺžka, prevýšenie: 300 m, prevýšenie 40 m
Čas prechodu: 30 min + prehliadka hradu 1 h
Počet zastávok: 5
Náročnosť: nenáročná

Zameranie chodníka: prírodovedné, archeologické, kultúrno-historické

Typ chodníka: samoobslužný, peší, líniový, obojsmerný, let

Nadväznosť na turistickú značku: nie je,

Rok otvorenia: 1999, obnova 2018

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave, chodník pravidelne udržiavaný.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Hradné múzeum vo Fiľakove, Hlavná ul. 14, 986 01 Fiľakovo, 047/43 82 017, mail: muzeum@hradfilakovo.sk

Poznámka: Vstup do areálu zrúcaniny hradu je spoplatnený, okrem náučného chodníka je možné navštíviť historickú a prírodovednú expozíciu Hradného múzea v Bebekovej veži. Tabule sú vyhotovené v slovenskej, maďarskej a anglickej verzii. Hrad (aj náučný chodník) je pre verejnosť prístupný od 15. marca do 15. novembra.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie ako zaujímavá exkurzná lokalita. Podrobné geologické informácie o Cerovej vrchovine je možné vyhľadať na webovej stránke.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Fiľakovo. Mesto v severnej časti Cerovej vrchoviny ležiace na nive a terasách potoka Belina vzniklo na mieste staršieho osídlenia na začiatku 11. storočia. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1242. História mesta je úzko previazaná s hradom, ktorý je v jeho centrálnej časti. Rýchly rozvoj mesta súvisel v 19. storočí so vznikom priemyslu – smaltovňa a teheľňa (v súčasnosti nefunkčné). Medzi najvýznamnejšie pamiatky mesta patrí Františkánsky kláštor s Kostolom nanebovstúpenia Panny Márie zo 16. storočia, ktoré boli počas tureckej nadvlády zničené a na začiatku 18. storočia znova postavené v barokovom štýle. V meste je niekoľko kaštieľov a kúrií. Na mieste pôvodných tureckých záhrad bol v druhej polovici 19. storočia pri kaštieli Berchtoldovcov založený mestský park s vysadenými domácimi a cudzokrajnými drevinami. V súčasnosti žije v meste približne 10 000 obyvateľov.

Hrad Fiľakovo. Prvá zmienka o hrade je z r. 1242, no archeologické nálezy dokazujú osídlenie už z doby medenej. Jadrom hradu bola pôvodne štvorboká veža vybudovaná už v 12. storočí. V neskorších obdobiach bol hrad postupne rozširovaný. Pôvodne to bol kráľovský, neskôr ho vlastnili rodiny Čákovcov, Bebekovcov, Perényiovcov, Koháryovcov a Coburgovcov. Zásadná predtavba sa uskutočnila v roku 1551, kedy došlo ku stavbe dvoch päťhranných bášt na nárožiach opevnenia. V roku 1451 hrad dobyl J. Jiskra, v r. 1554 Turci a do r. 1593 bol sídlom fiľakovského sandžaku, odkiaľ Turci spravovali časť južného Slovenska. Hrad bol poškodený bojmi počas Protihabsburských povstaní, vyhorel v roku 1682 počas obliehania a odvtedy je v ruinách. Zrekonštruovaná Bebekova veža je miestom stálej expozície o histórii hradu ako aj prírodovednej expozície.

Fiľakovský hradný vrch. Hradný kopec, ako aj neďaleký Červený vrch sú zvyškami dvoch maarov – výbušných sopiek. Budujú ich lapilové tufy (sopečné vyvreniny veľkosti hrachu) a bazaltové trosky s úklonom do stredu bývalého krátera. Sklzové javy a súčasne vznikajúce zlomy v nich prezrádzajú seizmický nepokoj v čase sopečnej aktivity. Miestami sa v lapilových tufoch nachádzajú bazaltové bomby s koncentrickou stavbou a úlomky vypálených spodnomiocénnych sedimentov s limonitovými kôrami. Maary sa v súčasnosti nachádzajú zhruba 130 m pod úrovňou najbližších lávových prúdov komplexu Veľký Bučeň (východne od Fiľakova), čo prezrádza ich mladší vek. Na základe ich vzťahu k riečnym terasám sa predpokladá, že vznikli v období kvartéru (cca 500 až 600 tisíc rokov). Fiľakovský hradný vrch patrí medzi najvýznamnejšie slovenské lokality Novohrad-Nógrád globálneho geoparku UNESCO. V roku 2018 múzeum sprístupnilo dve (25 a 65 m dlhé) podzemné chodby vytesané do skaly pod hradom. V jednej z nich je umiestnená inštalácia dokumentujúca miestne udalosti druhej svetovej vojny. Obdobie vojny návštevníkom približuje cez 19 náučných panelov a mnohých predmetov, ktoré boli vo Fiľakove a na blízkom okolí používané počas vojny. Sú to míny, časti pušiek, zneškodnená munícia či vojenská výstroj nájdená v okolitých lesoch. Okrem štyroch vitrín s predmetmi zriadili veliteľské stanovište bunkra, kde sú vystavené nemecké a ruské uniformy, zbrane a zariadenie bunkra.

Mestské vlastivedné múzeum.  Súčasť Hradného múzea sídliaca v budove bývalej reduty (Vigadó) od roku 1994. Po rozsiahlej rekonštrukcii budovy sa návštevníkom v roku 2014 múzeum sprístupnilo novú stálu expozíciu s názvom „Od fiľakovskej palmy k svetoznámemu kohútovi“, venovanú dejinám Fiľakova od zničenia hradu v roku 1682, respektíve od znovuosídlenia mestečka po 60-te roky 20. storočia. Sú tu prezentované hnuteľné kultúrne pamiatky miestnej šľachty a remeselníkov, ako aj  kultúrneho dedičstva katolíckeho obyvateľstva okolia. Popri ľudovom umení maďarskej etnografickej skupiny Palócov, žijúcej aj na území severného Novohradu a juhozápadného Gemera, poukazuje expozícia aj na multietnický charakter mikroregiónu. Samostatnú miestnosť venovali autori výstavy tradíciám miestnej smaltovne, respektíve miestnym priemyselným závodom. Krásne zdobené kusy smaltovaného riadu budú prezentované spolu s ďalšími výrobkami – sporáky, kachle. Výstavu doplňujú fotografie dokumentujúce industrializáciu mesta.s dôrazom na históriu miestneho priemyslu (smaltovne).

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Cerová vrchovina. Chránené územie pri hranici s Maďarskom južne od Rimavskej Soboty vyhlásené v roku 1989 v lesnatej vyššej časti geomorfologického celku Cerová vrchovina, ktorý je severným výbežkom vrchoviny Cserhát v Maďarsku a je typický mladým vulkanickým reliéfom. Cerová vrchovina je svojráznym územím budovaným v paleogénno-neogénnom mori sedimentovanými ílmi, pieskovcami, zlepencami, do ktorých po ich tektonickom výzdvihu začiatkom neogénu vnikli andezitové lakolity – po ich erózno-denudačnom vypreparovaní sú to dnešné najvyššie vrchy Karanč (725 m n. m.) a Šiator (660 m n. m.) v okolí Šiatorskej Bukovinky. Na prelome neogénu a kvartéru sa do paleoúdolí vyliali bazaltové lávové prúdy – po ich následnom vypreparovaní z relatívne menej odolných sedimentárnych hornín vznikol inverzný reliéf – na miestach pôvodných údolí sú dnes tiahle ploché chrbty, napr. Mačacia, Belina, Pohanský hrad, Borkút, Chrasť (s dĺžkou až 11 km, ležiaci mimo územia CHKO). V reliéfe tiež nápadne vystupujú vypreparované bazaltové a brekciové výplne sopečných komínov – neky, diatrémy – (Šomoška, Hajnáčsky hradný vrch, Šurice (Soví hrad), Steblová skala) a zvyšky troskových kužeľov (Medvedia výšina, Monosa, Ragáč, Dunivá hora, Veľký Bučeň a Malý Bučeň (oba mimo územia CHKO)). Lesy CHKO vytvárajú pestrú mozaiku od lesostepných a rozvoľnených spoločenstiev na skalných lokalitách cez zapojené dubové lesy prevažne na južných až po bučiny na severných expozíciách svahov s hlavnými drevinami dubom cerovým, bukom lesným, dubom zimným a hrabom obyčajným. Z chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje napr. poniklec lúčny český (Pulsatilla pratensis subsp. bohemica), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), hlaváčik jarný (Adonis vernalis), ľan chlpatý hladkastý (Linum hirsutum subsp. glabrescens), kukučka vencová (Lychnis coronaria) a rôzne druhy vstavačov (Orchis). Zoogeograficky územie patrí do panónskeho pásma stepí. Z viacerých vzácnych skupín bezstavovcov tu bolo zistených mnoho ohrozených druhov chrobákov a motýľov, zo stavovcov napr. skokan rapotavý, jašterica zelená, hadiar krátkoprstý, včelárik zlatý, výrik lesný a viaceré druhy netopierov využívajúce podzemné pseudokrasové priestory. Celé územie CHKO je súčasťou rozsiahlejšieho chráneného vtáčieho územia Cerová vrchovina-Porimavie a obsahuje viacero území európskeho významu, napr. Cerová vrchovina, Soví hrad, Vodokáš, Pieskovcové chrbty (obe kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).

 

Názvy informačných panelov

  1. Úvodný informačný panel
  2. Geologický podklad
  3. Dejiny Fiľakovského hradu
  4. Živá príroda
  5. Krajina

 

Exportovať do PDF