Kraj: | Banskobystrický |
Okres: | Lučenec |
Geomorfologická jednotka: | Cerová vrchovina |
Geologická jednotka: | sopečné pohorie |
Chránené územia: | žiadne |
Prístup: | bus Fiľakovo, autobusová stanica / vlak Fiľakovo, zastávka |
Východisko: | Fiľakovo, vstup do mestského parku na jeho severnom okraji |
Trasa: | Fiľakovo: v rámci mestského parku |
Dĺžka, prevýšenie: | 300 m, bez prevýšenia |
Čas prechodu: | 0,5 h |
Počet zastávok: | 12 |
Náročnosť: | nenáročná trasa |
Zameranie chodníka: prírodovedné, kultúrno-historické
Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: Okrajom parku s trasou náučného chodníka prechádza červená turistická značka – magistrála Cesta Márie Széchy.
Rok otvorenia: 2018
Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Mestský úrad Fiľakovo, Radničná 25, 986 01 Fiľakovo, tel. 047 / 4381 001
Poznámka: Texty na informačných paneloch sú v slovenčine, maďarčine a angličtine.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie a aj ako exkurzná lokalita.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Fiľakovo. Mesto na južnom Slovensku juhovýchodne od Lučenca v severnej časti Cerovej vrchoviny na nive a sprašou prikrytých riečnych terasách potoka Belina, ktoré geologicky „spestrujú“ nápadné vyvýšeniny z tufov a lapilových tufov zvyškov dvoch maarov – výbušných sopiek – (Červený vrch, 249 m n. m., Vyhliadka, Fiľakovský hradný vrch). Mesto vzniklo na mieste staršieho osídlenia na začiatku 11. storočia, v 12. storočí na hradnom vrchu stálo opevnenie – prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1242. Fiľakovský hrad v roku 1553 ovládli Turci a do roku 1593 bol sídlom administratívnej jednotky Osmanskej ríše – fiľakovského sandžaku. Rozvoj mesta v 19. storočí začal s vybudovaním jednej z prvých železničných tratí v Rakúsko-Uhorsku v roku 1871, prepájajúcej cez Fiľakovo Budapešť a Zvolen, a so vznikom priemyslu (smaltovňa, tehelňa). Medzi najvýznamnejšie pamiatky popri hrade patrí súbor farského kostola Nanebovstúpenia Panny Márie a františkánskeho kláštora, budovaný od roku 1694, barokovo prestavaný v roku 1728, a secesná radnica z roku 1912. V meste je niekoľko kaštieľov a kúrií, napr. barokový kaštieľ rodiny Berchtoldovcov (1830), dnes gymnázium, na okraji mestského parku, založeného v druhej polovici 19. storočia na mieste bývalých tureckých záhrad. Býval ohradený múrom a slúžil ako malá obora pre jeleniu a srnčiu zver, v súčasnosti je verejnosti voľne prístupný. Pamiatkou je i historická budova mestskej reduty Vigada (Vigadó) z roku 1900 (po roku 1940 meštianskej školy) s eklektickou fasádou, kde sídli mestská knižnica a mestské vlastivedné múzeum (obe sú organizačnými zložkami Hradného múzea vo Fiľakove). Jeho stála expozícia Od fiľakovskej palmy k svetoznámemu kohútovi predstavuje dejiny mesta od zničenia hradu v roku 1682 po 60. roky 20. storočia, a to prostredníctvom hnuteľných kultúrnych pamiatok šľachty a remeselníkov, kultúrneho dedičstva katolíckeho obyvateľstva, ľudového umenia maďarskej etnografickej skupiny Palócov, žijúcej aj na území severného Novohradu a juhozápadného Gemera, a špeciálnou expozíciou venovanou industrializácii mesta a zvlášť bývalej miestnej smaltovni. Väčšina obyvateľstva mesta je maďarskej národnosti.
Cesta Márie Széchy > pozri Náučný chodník po Ceste Márie Széchy
Novohrad-Nógrád globálny geopark UNESCO / Novohrad-Nógrád UNESCO Global Geopark. Geologicky cenné územie v oblasti Cerovej vrchoviny a jej pokračovania na maďarskom území, na ktorom miestni obyvatelia a inštitúcie vyvíjajú aktivity na podporu rozvoja územia prostredníctvom vytvárania podmienok pre šetrný geoturizmus, zvyšovania vzdelanosti a podnecovania záujmu o ochranu prírodných a historických hodnôt územia. Projekt medzinárodného geoparku Novohrad-Nógrád vznikol v nultých rokoch 21. storočia pre mimoriadne hodnoty dedičstva neživej prírody a krajiny významného z globálneho hľadiska, ale i ďalších rôznorodých kultúrnych a prírodných fenoménov a archeologických a historických pamiatok územia. Úspech iniciatívy vyústil do prijatia geoparku za 37. člena Európskej siete geoparkov, neskôr za 66. člena Globálnej siete geoparkov (2010) a stal sa prvým medzinárodným Globálnym geoparkom UNECSO (2015). Pozoruhodnosti z geológie (neogénnej paleogeografie, vulkanológie, mineralógie, petrológie, paleontológie, baníctva), ochrany prírody, histórie a ľudovej kultúry (oblasť je centrom etnickej skupiny Palóc, leží tu i lokalita Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO Hollókő) prezentuje spolu 76 geotopov (lokalít), z toho 32 na Slovensku a 44 v Maďarsku.
Fiľakovský hrad a Fiľakovský hradný vrch > pozri texty náučného chodníka Fiľakovský hradný vrch
Cerová vrchovina. Svojrázny geomorfologický celok na južnom Slovensku pri slovensko-maďarskej štátnej hranici – severný výbežok vrchoviny Cserhát z Maďarska –, u nás zo severu obklopený Juhoslovenskou kotlinou. Na našom území sa rozkladá medzi Kalondou na západe, Veľkými Dravcami, resp. Ožďanmi na severe a Vlkyňou na východe (a štátnou hranicou na juhu). Pohorie budujú v paleogénno-neogénnom mori sedimentované íly, pieskovce a zlepence, do ktorých po ich tektonickom výzdvihu začiatkom neogénu vnikli andezitové lakolity. Tieto po erózno-denudačnom vypreparovaní tvoria dnešné najvyššie vrchy Karanč (725 m n. m.) a Šiator (660 m n. m.) v okolí Šiatorskej Bukovinky. Na prelome neogénu a kvartéru sa do paleoúdolí vyliali bazaltové lávové prúdy – po ich následnom vypreparovaní z relatívne menej odolných sedimentárnych hornín vznikol inverzný reliéf – na miestach pôvodných údolí sú dnes tiahle ploché chrbty, napr. Mačacia, Belina, Pohanský hrad, Borkút, Chrasť (s dĺžkou až 11 km). V reliéfe tiež nápadne vystupujú vypreparované bazaltové a brekciové výplne sopečných komínov – neky, diatrémy – (Šomoška, Hajnáčsky hradný vrch, Šurice (Soví hrad), Steblová skala) a zvyšky troskových kužeľov (Medvedia výšina, Monosa, Ragáč, Dunivá hora, Veľký Bučeň a Malý Bučeň). Výsledkom špecifického geomorfologického vývoja územia so striedajúcimi sa kontrastnými horninami je veľká členitosť reliéfu a pestrý krajinný ráz – vyčlenené sú tu viaceré dielčie vrchoviny (Mučínska, Hajnáčska, Petrovská a Bučenská) a pozdĺž Beliny Fiľakovská brázda. Územie odvodňujú prítoky Suchej, ústiacej do Ipľa, a Ľukavy a Gortvy či priamo Rimavy. Veľká časť územia leží v malých nadmorských výškach (od 160 m), klimaticky tak celok patrí do teplej mierne suchej až mierne teplej mierne vlhkej oblasti. S tým súvisí značná odlesnenosť (asi tretina plochy). Lesy vytvárajú pestrú mozaiku od lesostepných a rozvoľnených spoločenstiev na skalných lokalitách cez zapojené dubové lesy prevažne na južných až po bučiny na severných expozíciách svahov s hlavnými drevinami dubom cerovým, bukom lesným, dubom zimným a hrabom obyčajným. Vyššie ležiace, lesnatejšie časti pohoria sú Chránenou krajinnou oblasťou Cerová vrchovina
Názvy informačných panelov
- Mestský park Fiľakovo (panel s plánom parku s polohou informačných panelov, stojaci na dvoch miestach na jeho okraji)
- Novohrad-Nógrad UNESCO Global Geopark
- Kaštieľ Berchtoldovcov
- História mestského parku
- Dub červený. Dub letný
- Platan javorolistý. Jaseň štíhly
- Sofora japonská. Platan východný
- Ginko dvojlaločné. Borovica čierna
- Jelša lepkavá. Topoľ čierny
- Topoľ biely. Javor horský
- Fauna mestského parku. Stavovce
- Vtáky
- Bezstavovce
Informačné panely v teréne nie sú označené názvom náučného chodníka, ale nápisom „Mesto Fiľakovo – Fülek város. Novohrad-Nógrad UNESCO Global Geopark“. Panely nie sú osadené v poradí, ako sú číslované.