Podunajsko, Malé Karpaty, Považský Inovec a TribečTrnavský krajarcheologickýhistorickýpešítrasa líniovávhodný pre malé detivhodný pre školy
Kraj: Trnavský
Okres: Trnava
Geomorfologická jednotka: Malé Karpaty
Geologická jednotka: jadrové pohorie
Chránené územia: Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty
Prístup: bus Smolenice, Lesy
Východisko: Smolenice, parkovisko pri kostole pod zámkom
Trasa: Smolenice, pri kostole – hradisko Molpír
Dĺžka, prevýšenie: 0,8 km, prevýšenie 100 m
Čas prechodu: 1 h
Počet zastávok: 7
Náročnosť: nenáročná trasa

Zameranie chodníka: historické, archeologické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: ???, 2017 obnova

Aktuálny stav: Chodník je vo veľmi dobrom stave.

Textový sprievodca: Revitalizácia hradiska na Molpíri (vyd. [Smolenice]: Občianske združenie Naše Smolenice, 2017, 16 strán)

Kontakt: Občianske združenie Naše Smolenice, tel. 0903  936 287

Poznámky: (1) V najvyššej časti areálu hradiska na styku jeho plošiny a strmých vysokých svahov Hlbočianskej doliny je nevyhnutá obozretnosť! (2) Náučný chodník sa nachádza v mimoriadne turisticky atraktívnom prostredí a je možné ho skombinovať s návštevou Smolenického zámku či miestneho Múzea Molpír, blízkej jaskyne Driny, mnohými značenými turistickými trasami či náučným chodníkom Smolenický kras.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Pozri poznámku 1 vyššie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Smolenice. Obec na západnom okraji Podunajskej pahorkatiny na úpätí najvyššej časti Malých Karpát západne od Trnavy. Prvá písomná zmienka je z roku 1256. Avšak už v 6. storočí pred Kr. existovalo na blízkom vŕšku Molpír veľké keltské hradisko a neskôr predveľkomoravská osada. V 14. storočí bol na susednom výbežku postavený gotický hrad na ochranu malokarpatských priesmykov a Českej cesty. Po jeho zničení v 19. storočí ho nahradil v 20. storočí vybudovaný romantický zámok (pozri samostatné heslo nižšie). Správa panstva v 19. a 20. storočí sídlila v barokovom kaštieli v obci, v ktorom jeho posledný majiteľ – Jozef Pálffy ml. – žil do konca marca 1945. Pre dezolátny stav bol kaštieľ v roku 2002 asanovaný. Od roku 1855 až do rozpadu monarchie bol pod hradom pálffyovský žrebčín. Obec má dnes dve časti – Smolenice a Smolenickú Novú Ves (pôvodný názov Neštich). K pamiatkam patria okrem komplexu zámku a jeho parku aj pálffyovský park (pri bývalom kaštieli), pranier, kostol Narodenia Panny Márie, súsošie Pieta, hradisko Molpír (samostatné heslo). Ďalšími pozoruhodnými historickými budovami sú: starý pivovar Erdődyovcov, zemianska kúria Kollerovcov, stará škola či stará fara s Múzeom Molpír. Na rodnom dome Štefana Baniča (1870 – 1941), vynálezcu padáka a spoluobjaviteľa jaskyne Driny, v Smolenickej Novej Vsi je pamätná tabuľa.

Molpír. Vyvýšenina na okraji Malých Karpát nad Smolenicami nad Hlbočianskou dolinou s bralnými svahmi, ktorá je významnou archeologickou lokalitou. Na jej vrcholovej plošine a východne orientovanom pomerne strmom svahu s výškovým rozpätím vyše 100 m sa našli zvyšky opevneného keltského hradiska, ktoré sa tu rozkladalo na ploche 12 ha. Vzniklo na križovatke obchodných ciest a plnilo funkciu centrálneho hradiska s rozvinutým hospodárskym a nábožensko-kultovým životom. Významné postavenie malo najmä v halštatskej dobe s ťažiskom osídlenia v 8. – 7. až 1. polovici 6. storočia pred Kr. Zo slovanského obdobia pochádza niekoľko mohýl a viaceré nálezy z predveľkomoravského odbobia. Od roku 1963 je hradisko Molpír národnou kultúrnou pamiatkou. V teréne je vybudovaný náučný chodník a prezentácia častí opevnenia, brány, kultového objektu a cisterny. V budove starej fary v Smoleniciach je sezónne otvorené Múzeum Molpír.

Národná prírodná rezervácia Hlboča. Chránené územie v strednej časti Malých Karpát na ich východnej strane západne od Smoleníc vyhlásené v roku 1981 na ochranu zachovalých lesných spoločenstiev na rôznych horninách s bohatstvom aj chránených druhov sucho- a teplomilnej flóry a fauny a krasových foriem v Hlbočianskej doline (predtým dolina Hlboča). V tejto riečno-krasovej vrecovitej doline, miestami až vyše 100 m hlbokej, tvoria geologický podklad najmä druhohorné vápence, na ktoré sa vo vrchnej časti doliny viaže bralný reliéf a jediný malokarpatský občasný 9 m vysoký vodopád nazývaný Padlá voda. Povyše vodopádu v skalnej kaplnke Panny Márie Lurdskej zaujmú tvoriace sa zúbkovité sintre, typické aj pre výzdobu neďalekej jaskyne Driny. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Biele hory a chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty (obe kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).

Prírodná pamiatka Čertov žľabChránené územie v strednej časti Malých Karpát západne od Smoleníc vyhlásené na svahoch Čela, Zárub a Havranice v roku 1992 na ochranu ojedinelého geologického útvaru skalného žľabu a krasových foriem na triasových svetlých wettesteinských vápencoch (napr. puklinové škrapy). Žľab má tektonickú (zlomovú) predispozíciu. Na jeho dne sú nahromadené skalné bloky z gravitačného rozpadu strmých bralnatých svahov. Pamiatka je súčasťou územia európskeho významu Biele hory a chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty (obe kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).

Národná prírodná rezervácia Záruby. Chránené územie v ústrednej najvyššej časti Malých Karpát medzi Smolenicami a Plaveckým Petrom vyhlásené v oblasti hrebeňov Veterlín – Čelo a Ostrý Kameň – Záruby včítane bezvodej doliny medzi nimi v roku 1984 na ochranu lesných spoločenstiev ako ukážky ich stupňovitosti a rôznorodosti v území s výškovým rozpätím 350 – 768 m n. m., z čoho vyplýva bohaté zastúpenie rastlinných a živočíšnych druhov s výskytom chránených a zriedkavých druhov. V najvyšších polohách sú zachovalé bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy, na skeletnatých pôdach s výstupmi skalného podložia (vápence, dolomity) lipovo-javorové sutinové lesy pralesného charakteru. Okrem dominujúceho buka sa tu hojne vyskytuje jaseň štíhly a javor horský, zriedkavejšie aj dub zimný, brest horský, lipa veľkolistá, hrab, javor poľný, javor mliečny, čerešňa mahalebková. V najcennejšej časti rezervácie v oblasti Veterlína je priemerný vek porastov vyše 160 rokov a niektoré stromy dosahujú ohromné rozmery. Aj tu vo vrcholových častiach Malých Karpát, tohto izolovaného tiahleho pohoria, orientovaného naprieč prevládajúcim vetrom a náhle vystupujúceho z rozsiahlych nížin, na plytkých skeletnatých pôdach s výstupmi skalného podložia sa v dôsledku neočakávane drsných poveternostných podmienok vyskytujú bizarne tvarované stromy (javor horský, jaseň štíhly a i.), krovité formy stromov, riedkoles či malé bezlesia. Pozoruhodnosťou sú aj krasové fenomény (územie je súčasťou Plaveckého krasu) s výskytom početných jaskýň v masíve Veterlín – Čelo (Malá skala, Peterská priepasť, Tomášova sonda, Mastné fleky, Hačova jaskyňa a i.). V rámci prieskumu Vajsáblovej priepasti v sedle medzi Čelom a Zárubami trnavskí jaskyniari dosiahli v júli 2021 hĺbku 179,5 m a táto jaskyňa sa tak považuje za najhlbšiu v Malých Karpatoch. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Biele hory a chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty (obe kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).

Smolenický zámok. V 14. storočí bol na výbežku z masívu Havranice východne od hradiska Molpír na okraji Malých Karpát nad dnešnou obcou Smolenice postavený gotický hrad, najsevernejší v rade pevností strážiacich z podunajskej strany malokarpatské priesmyky ako aj Českú cestu. Panstvo v roku 1388 kráľ Žigmund daroval Ctiborovi zo Ctiboríc, postupne boli majiteľmi hradu i obce pezinskí a svätojurskí grófi, Orzságovci, Erdődyovci a napokon od roku 1777 Pálffyovci. Od polovice 18. storočia hrad pustol a v období napoleonských vojen začiatkom 19. storočia vyhorel. Zostala z neho len časť vonkajšieho opevnenia. Sídlo správy panstva sa presunulo do kaštieľa v obci. V roku 1911 pristúpili Pálffyovci k znovuvybudovaniu rodinného sídla na mieste ruiny hradu podľa vzoru stredofrancúzskych zámkov a návrhu architekta Jozefa Huberta. Obnova bola však dokončená až po druhej svetovej vojne, keď sa v roku 1945 majiteľom zámku stal štát a ako svoje letné sídlo neskôr prevzala Slovenská národná rada. Po dostavbe a zariadení sa v roku 1953 stal zámok reprezentačným miestom Slovenskej akadémie vied a dosiaľ slúži ako jej konferenčné centrum. Je teda obývaným objektom a nie klasickým pamiatkovým zámkom, v ktorom sa robia hromadné prehliadky. Pre verejnosť je sezónne čiastočne prístupný – v júli a auguste denne a v máji, júni a septembri len v nedeľu. Verejnosti voľne prístupný je okolitý rozľahlý anglický park, ktorým prechádzajú aj turistické značky a cyklotrasa.

Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty. Chránené územie vyhlásené v roku 1976 v troch izolovaných areáloch na väčšine územia jadrového pohoria Malé Karpaty medzi Devínom a Novým Mestom nad Váhom na juhozápadnom Slovensku. Horské územie – väčšinou náhle sa dvíhajúce z oboch susediacich nížin – s nadmorskými výškami kulminujúcimi vrchom Záruby (768 m) nad Smolenicami budujú najmä žuly, vápence, kremence, fylity a amfibolity. Nachádza sa tu osem krasových oblastí s približne 300 jaskyňami, z ktorých je jediná sprístupnená so sprievodcom (Driny) a dve neveľké (Deravá skala a Veľká pec) sú verejnosti voľne prístupné. Podstatnú časť pokrývajú listnaté lesy s bukom, dubom či hrabom, na skeletnatých podložiach tiež jaseňom, javorom horským a lipou. Miestami sa vyskytuje nepôvodný gaštan jedlý, borovica čierna, teplo- a suchomilné travinno-bylinné porasty, skalné a sutinové spoločenstvá, vzácne i rašeliniská a slatiny. Najvyššie časti najmä na obalových a príkrovových štruktúrach ako aj krasové areály sú turisticky veľmi atraktívne a frekventované. V rámci oblasti leží takmer dvadsať rôzne veľkých území európskeho významu (najrozsiahlejšie sú: Devínske Karpaty, Homoľské Karpaty, Kuchynská hornatina a Biele hory) a dva veľké areály z nej zaberá chránené vtáčie územie Malé Karpaty (obe kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).

 

Názvy informačných panelov

  1. Všeobecné informácie o hradisku
  2. I. a II. nádvorie – výskum a artefakty
  3. Život na hradisku
  4. Obydlia, terasy a spôsob života
  5. Akropola
  6. Múr akropoly
  7. Význam hradiska a obchodné cesty

 

Exportovať do PDF