| Kraj: | Banskobystrický |
| Okres: | Žiar nad Hronom |
| Geomorfologická jednotka: | Štiavnicke vrchy |
| Geologická jednotka: | sopečné pohorie |
| Chránené územie: | Chránená krajinná oblasť Štiavnicke vrchy |
| Prístup: | bus Vyhne, zastávka Vyhne – Fínske domky |
| Východisko: | Vyhne – Štôlňa sv. Antona Paduánskeho |
| Trasa: | v rámci obce, chodník po oboch stranách doliny |
| Dĺžka, prevýšenie: | 3,7 km, prevýšenie 100m |
| Čas prechodu: | 1,5 až 2 h |
| Počet zastávok: | 9 + centrálna tabuľa |
| Náročnosť: | stredne náročný |
Zameranie chodníka: historické, banícke
Typ chodníka: samoobslužný, obojsmerný, peší, celoročný,
Nadväznosť na turistickú značku: čiastočne so žltou turistickou značkou
Rok otvorenia: 2014
Aktuálny stav: Informačné panely sú dobrom stave.
Textový sprievodca: textový sprievodca k dispozícii v hoteloch a obchodoch vo Vyhniach
Kontakt: Občianske združenie Eisenbach Vyhne 433, 966 02 Vyhne; tel. 0915 813 990, mail: oz.eisenbach@gmail.com
Poznámka: Na trase sa nachádzajú vchody do starých banských diel – vstup do nich je zakázaný!
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný na terénne vyučovanie. Odporúčame spojiť s návštevou náučného chodníka vo Vyhniach.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Vyhne. Obec vznikla vďaka výskytu železnej rudy, najmä magnetitu. Pravdepodobne rudu ťažili už germánske kmene niekedy v 3. – 2. storočí p. n. l. Do príchodu Sasov, ktorých povolal uhorský kráľ Ondrej II. na ťažbu kovov, vyrábali kovy Slováci hoci jednoduchším spôsobom a nie s takou vyspelou zručnosťou, ako to potom robili Sasi. Výskyt rudy s bohatým obsahom železa takmer na povrchu a hlboké okolité lesy umožnili v kováčskych vyhniach spracovávať železnú rudu priamou redukciou. Takto sa s rozvojom baníctva vyvíjalo aj banské kováčstvo. V závere doliny Rudno a pri Vyhnianskom potoku bolo vedľa seba niekoľko kováčskych dielní, vyhní. Podľa toho dostala názov i obec. Starý názov Eisenbach a jeho kúpele boli známe už v 13. storočí. Názov Vihine sa v písomných prameňoch uvádza už v 14. storočí. Najstaršia známa písomná zmienka o obci Vyhne je z roku 1326. Vyhne boli poddanská obec a jej zemepánmi v roku 1256 boli potomkovia vojvodu Boršu. Zakladateľmi vyhnianskeho pivovaru boli údajne templárski rytieri. Od roku 1473 sa v prvom slovenskom pivovare varí pivo Steiger.
Kúpele Vyhne. Vyhne najviac preslávila železitá termálna voda a liečebné kúpele. Vznik kúpeľov vo Vyhniach je spojený s ťažbou železnej rudy. Pri razení štôlne baníci natrafili na prameň m horúcej vody. Kúpele sa spomínajú pod menom „Szénasi hévvíz – Bzenická teplá voda“, už v 13. storočí. Od 14. storočia až do prvej polovice 16. storočia boli majiteľmi kúpeľov príslušníci bohatej banskoštiavnickej rodiny Rösselovcov. Potom sa stala majiteľom Banská Štiavnica, až do roku 1917. Mesto však za tie roky často dávalo kúpele do prenájmu. V 17. a 18. storočí boli Vyhne vyhľadávané stredoeurópske kúpele. K dobrému chýru vyhnianskych kúpeľov prispel aj pobyt sedmohradského kniežaťa, vodcu stavovského povstania, Františka Rákocziho II. a jeho manželky Šarloty Amálie.
Kamenné more je prírodná rezervácia v katastrálnom území obce Vyhne. Územie bolo vyhlásené v roku 1923 na rozlohe 13,3000 ha. Je to plošne najväčšie kamenné more vo vulkanickej časti Karpát. Je tvorené ryolitovými balvanmi. Kamenné more vzniklo pri skalnom rútení (pravdepodobne vyvolanom zemetrasením), kedy sa najväčšie balvany zakotúľali najďalej a nachádzajú sa na úpätí. Na rozrušení skalného masívu Kamennej sa podieľalo mrazové zvetrávanie počas ľadových dôb v starších štvrtohorách (pleistocén). Priestory medzi balvanmi sú porastené brezou, smrkovcom opadavým a borovicou občajnou, ktoré dokážu v extrémnych podmienkach prežiť. Z hľadiska zoologického je významnou lokalitou chránených a zriedkavých druhov živočíchov, najmä plazov – typická je jašterica múrová.
Vyhniansky travertín je prírodná pamiatka tvorená travertínovým stĺpom a vodopádom s výškou 3,5 metra a šírkou približne 80 cm. Svojim tvarom pripomína hlavu slona. Vznikol vyzrážaním uhličitanov z vody minerálneho prameňa Vyhnianka, ktorého železitá voda má teplotu 38 stupňov Celsia vyteká zo 187 m dlhej štôlne. V okolí je možné nájsť kúsky travertínu/penovca s odtlačkami listov.
Názvy informačných panelov
- Štôlňa Anton Paduánsky (dopravná)
- Stará štôlňa sv. Antona Paduánskeho
- Stupa č. 5 a Vodná štôlňa
- Štôlňa Jozef a Šprochova dolina
- Štôlňa Lukáš a Horný láf
- Šachta Svätej Trojice
- Centrálna úpravňa a štôlňa Anna Antónia
- Katarína štôlňa a zberné jarky
- Prekop Ján k šachte Svätej Trojice
- Centrálna tabuľa náučného chodníka
