---

Zameranie chodníka: historické, prírodovedné

Typ chodníka: samoobslužný, obojsmerný, peší, celoročný,

Nadväznosť na turistickú značku: čiastočne so žltou a zelenou turistickou značkou

Rok otvorenia: 2005

Aktuálny stav: Vzhľadom na materiál z ktorého sú vyrobené, informačné panely sa rýchlo znehodnocujú. Niektoré IP v roku 2020 obnovené.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Obec Vyhne 100, 966 02 Vyhne; tel. 0910 912 760, mail: vyhne@vyhne.sk

Poznámka: Informačné panely sú zle čitateľné, niektoré sú „dobre schované“ v poraste alebo za plotom.

 

Využiteľnosť pre školy

Lokality na náučnom chodníku sú vhodné na terénne vyučovanie, ale samotný NCH je využiteľný iba obmedzene (nečitateľné IP, informácie). Odporúčame spojiť s návštevou Banského náučného chodníka Po stopách banskej činnosti vo Vyhniach.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Vyhne. Obec vznikla vďaka výskytu železnej rudy, najmä magnetitu. Pravdepodobne rudu ťažili už germánske kmene niekedy v 3. – 2. storočí p. n. l. Do príchodu Sasov, ktorých povolal uhorský kráľ Ondrej II. na ťažbu kovov, vyrábali kovy Slováci hoci jednoduchším spôsobom a nie s takou vyspelou zručnosťou, ako to potom robili Sasi. Výskyt rudy s bohatým obsahom železa takmer na povrchu a hlboké okolité lesy umožnili v kováčskych vyhniach spracovávať železnú rudu priamou redukciou. Takto sa s rozvojom baníctva vyvíjalo aj banské kováčstvo. V závere doliny Rudno a pri Vyhnianskom potoku bolo vedľa seba niekoľko kováčskych dielní, vyhní. Podľa toho dostala názov i obec. Starý názov Eisenbach a jeho kúpele boli známe už v 13. storočí. Názov Vihine sa v písomných prameňoch uvádza už v 14. storočí. Najstaršia známa písomná zmienka o obci Vyhne je z roku 1326. Vyhne boli poddanská obec a jej zemepánmi v roku 1256 boli potomkovia vojvodu Boršu. Zakladateľmi vyhnianskeho pivovaru boli údajne templárski rytieri. Od roku 1473 sa v prvom slovenskom pivovare varí pivo Steiger.

Kúpele Vyhne. Vyhne najviac preslávila železitá termálna voda a liečebné kúpele. Vznik kúpeľov vo Vyhniach je spojený s ťažbou železnej rudy. Pri razení štôlne baníci natrafili na prameň m horúcej vody. Kúpele sa spomínajú pod menom „Szénasi hévvíz – Bzenická teplá voda“, už v 13. storočí. Od 14. storočia až do prvej polovice 16. storočia boli majiteľmi kúpeľov príslušníci bohatej banskoštiavnickej rodiny Rösselovcov. Potom sa stala majiteľom Banská Štiavnica, až do roku 1917. Mesto však za tie roky často dávalo kúpele do prenájmu. V 17. a 18. storočí boli Vyhne vyhľadávané stredoeurópske kúpele. K dobrému chýru vyhnianskych kúpeľov prispel aj pobyt sedmohradského kniežaťa, vodcu stavovského povstania, Františka Rákocziho II. a jeho manželky Šarloty Amálie.

Kamenné more je prírodná rezervácia v katastrálnom území obce Vyhne. Územie bolo vyhlásené v roku 1923 na rozlohe 13,3000 ha. Je to plošne najväčšie kamenné more vo vulkanickej časti Karpát. Je tvorené ryolitovými balvanmi. Kamenné more vzniklo pri skalnom rútení (pravdepodobne vyvolanom zemetrasením), kedy sa najväčšie balvany zakotúľali najďalej a nachádzajú sa na úpätí. Na rozrušení skalného masívu Kamennej sa podieľalo mrazové zvetrávanie počas ľadových dôb v starších štvrtohorách (pleistocén). Priestory medzi  balvanmi sú porastené brezou, smrkovcom opadavým a borovicou občajnou, ktoré dokážu v extrémnych podmienkach prežiť. Z hľadiska zoologického je významnou lokalitou chránených a zriedkavých druhov živočíchov, najmä plazov – typická je jašterica múrová.

Vyhniansky travertín je (v minulosti so štatútom prírodná pamiatka) tvorený travertínovým stĺpom a vodopádom s výškou 3,5 metra a šírkou približne 80 cm. Svojim tvarom pripomína hlavu slona. Vznikol vyzrážaním uhličitanov z vody minerálneho prameňa Vyhnianka, ktorého železitá voda má teplotu 38 stupňov Celsia vyteká zo 187 m dlhej štôlne. V okolí je možné nájsť kúsky travertínu/penovca s odtlačkami listov.

Andrej Kmeť (19.11.1841 – 16.2.1908). Narodil sa v neďalekej Bzenici, vyštudoval teológiu a pôsobil ako kňaz a vzdelanec.  Významný slovenský archeológ, geológ, historik, botanik a etnograf, ktorý pôsobil v regióne Banskej Štiavnice. V prírodných vedách spolupracoval s profesormi Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Počas svojich výskumov objavil viacero nových druhov rastlín, najmä ruží, ktoré sú podľa neho pomenované. Andrej Kmeť zostavil herbár, ktorý obsahuje 72 tisíc položiek a v súčasnosti je súčasťou zbierok Slovenského národného múzea.

 

Názvy informačných panelov

1. Vyhniansky travertín
2. Minerálny prameň Vyhnianka
4. Hrabová alej
5. Margočiho vila
6. Hájovňa
7. Vila Elvíra