Kraj: | Košický |
Okres: | Spišská Nová Ves |
Geomorfologická jednotka: | Volovské vrchy |
Geologická jednotka: | gemerské pásmo |
Chránené územie: | žiadne |
Prístup: | bus Rudňany, |
Východisko: | Rudňany, Štôlňa Róchus |
Trasa: | Rudňany, Štôlňa Róchus – Námestie baníkov – Baňa Západ – Štôlňa Krížová |
Dĺžka, prevýšenie: | 2,9 km, prevýšenie 81 m |
Čas prechodu: | 1 – 1,5 h |
Počet zastávok: | 8 (v mape vyznačených 9) |
Náročnosť: | nenáročná trasa |
Zameranie chodníka: banícke, geovedné, historické
Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: nie je
Rok otvorenia: 2017
Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2021).
Textový sprievodca: informačný leták „Machovský, F., 2018: Banský náučný chodník Rudňany. OÚ Rudňany“ pdf; stránka chodníka
Kontakt: Obecný úrad Rudňany, Rudňany 234, 053 23 Rudňany;
Poznámky: (1) Náučný chodník nie je v obci vyznačený značkou, ale orientácia je bezproblémová podľa mapy s jednotlivými zastávkami.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie na vlastivednú vychádzku. Odporúčame spojiť s návštevou miestneho múzea „Archív rudnianskeho baníctva“, návštevu je potrebné ohlásiť vopred u p. Antona Šaríka na tel. čísle 0911 970 715.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Rudňany. Obec juhovýchodne od Spišskej Novej Vsi vo Volovských vrchoch sa prvý krát spomína v roku 1325 a spája sa s ťažbou medi, čomu napovedá aj pôvodný názov obce Cufurbach. Tažba rúd obsahujúcich zlato, striebro, meď dominovala najmä v stredoveku. V 18. storočí až do polovice 19. storočia sa ťažili najmä meď, ortuť a striebro. Od druhej polovice 19. storočia sa ťažila predovšetkým železná ruda a Rudňany sa stali jej popredným dodávateľom. Ich význam vzrástol aj po vybudovaní Košicko-bohumínskej železnice, keď dodávali železnú rudu do železiarní vo Vítkoviciach. Dnešný názov obec používa od roku 1948, kedy nahradil zaužívaný názov Koterbachy. Po druhej svetovej vojne vybudovali v Rudňanoch najväčší železorudný závod v Československu, ktorý okrem železa produkoval aj meď, ortuť a baryt. V 90. rokoch 20. storočia došlo pre nerentabilitu a tiež negatívne vplyvy na životné prostredie, k dramatickému útlmu a následne aj zastaveniu ťažby. Dnes možno sledovať iba torzo zo zrušených prevádzok, upravené sú však napríklad vstupy do banských štôlní. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Klementa, ktorý bol pôvodne drevený – postavený z jedľového dreva – a po roku 1989 prestavaný na murovaný. Pri kostole je kaplnka sv. Klementa a tiež banícka zvonica so 4 zvonmi. Na neďalekom cintoríne bol v roku 1998 odhalený pamätník obetiam banských nešťastí. V centre obce sa nachádza miestne múzeum „Archív rudnianskeho baníctva“, ktorého expozície na dvoch poschodiach približujú bohatú históriu baníctva a spracovania rudy v Rudňanoch. Expozícia je prístupná verejnosti na požiadanie, kontakt: p. Anton Šarík, tel: 0911 970 715.
Banské múzeum v Poráčskej doline. Neveľké múzeum na začiatku Poráčskej doliny pri rekreačnom stredisku východne od Poráča, otvorené v septembri 2018, prezentujúce banícku históriu územia. Spolu s nadväzujúcim náučným baníckym chodníkom približuje zachované technické pamiatky spojené s ťažbou nerastných surovín, najmä medi a železnej rudy. Neďaleko vstup do štôlne Pavol. O vstup do múzea treba žiadať v recepcii rekreačného zariadenia Poráč Park (kontakt vyššie).
Galmus. Časť Hnileckých vrchov, podcelku na severe Volovských vrchov, južne od línie Markušovce – Krompachy. Je to vápencovo-dolomitická polokrasová lesno-lúčna plošina, rozdelená Poráčskou dolinou na dve časti. Severná je rozčlenená dolinami (Zlatník, Kamenný potok, Biela voda…), južne od Poráčskeho potoka planina vrcholí skalným masívom Skala (aj Slovinská skala, 1 041 m n. m.). Oblasť je turisticky atraktívna s mnohými výhľadovými miestami (Vysoký vrch, Biela skala…), 9 km dlhou krasovou Poráčskou dolinou, vodopádmi (Šikľavá skala…), rekreačnými strediskami a turistickými trasami.
Prírodná pamiatka Šarkanova diera. Chránené územie vyhlásené v roku 1994 na ochranu puklinovo-riečnej jaskyne v triasových vápencoch skalného hrebeňa medzi Vysokým vrchom a Borisovou v rámci planiny Galmus vo Volovských vrchoch na sever od obce Poráč. Má zvyšky sintrovej výzdoby, významné archeologické a paleontologické nálezy. Jej chodby siahajú do hĺbky 177 m. Najzaujímavejšími časťami sú: Pastierska chodba, Vysoký dóm a Galéria. Vľavo od otvoru Šarkanovej diery sa nachádza (verejnosti neprístupná) jaskyňa Chyža dlhá 14 m, v ktorej sa našli najstaršie kosti domestikovaného psa na Slovensku. Obidve jaskyne boli osídlené v mladšej dobe kamennej (cca 4 400 rokov p. n. l.). Šarkanova diera patrí medzi najväčšie zaujímavosti obce Poráč a je voľne verejnosti prístupná. Pamiatka leží v rámci územia európskeho významu Galmus a chráneného vtáčieho územia Volovské vrchy (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000). Viac v info k náučnému chodníku Šarkanova diera.
Názvy informačných panelov
- Štôlňa Rochus
- Kostol a kaplnka sv. Klementa, zvonica
- Pamätník obetí banských nešťastí na cintoríne
- Baňa Západ, autobusová zástavka
- Archív baníctva Rudňany
- Baňa Západ, ťažná šachta Mier
- Štôlňa Terézia
- Štôlňa Krížová
.