---

Zameranie chodníka: banícke, geovedné, historické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 2017

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2021).

Textový sprievodca: informačný leták „Machovský, F., 2018: Banský náučný chodník Rudňany. OÚ Rudňany“ pdf; stránka chodníka

Kontakt: Obecný úrad Rudňany, Rudňany 234, 053 23 Rudňany;

Poznámky: (1) Náučný chodník nie je v obci vyznačený značkou, ale orientácia je bezproblémová podľa mapy s jednotlivými zastávkami.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie na vlastivednú vychádzku. Odporúčame spojiť s návštevou miestneho múzea „Archív rudnianskeho baníctva“, návštevu je potrebné ohlásiť vopred u p. Antona Šaríka na tel. čísle 0911 970 715.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Rudňany. Obec juhovýchodne od Spišskej Novej Vsi vo Volovských vrchoch sa prvý krát spomína v roku 1325 a spája sa s ťažbou medi, čomu napovedá aj pôvodný názov obce Cufurbach. Tažba rúd obsahujúcich zlato, striebro, meď dominovala najmä v stredoveku. V 18. storočí až do polovice 19. storočia sa ťažili najmä meď, ortuť a striebro. Od druhej polovice 19. storočia sa ťažila predovšetkým železná ruda a Rudňany sa stali jej popredným dodávateľom. Ich význam vzrástol aj po vybudovaní Košicko-bohumínskej železnice, keď dodávali železnú rudu do železiarní vo Vítkoviciach. Dnešný názov obec používa od roku 1948, kedy nahradil zaužívaný názov Koterbachy. Po druhej svetovej vojne vybudovali v Rudňanoch najväčší železorudný závod v Československu, ktorý okrem železa produkoval aj meď, ortuť a baryt. V 90. rokoch 20. storočia došlo pre nerentabilitu a tiež negatívne vplyvy na životné prostredie, k dramatickému útlmu a následne aj zastaveniu ťažby. Dnes možno sledovať iba torzo zo zrušených prevádzok, upravené sú však napríklad vstupy do banských štôlní. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Klementa, ktorý bol pôvodne drevený – postavený z jedľového dreva – a po roku 1989 prestavaný na murovaný. Pri kostole je kaplnka sv. Klementa a tiež banícka zvonica so 4 zvonmi. Na neďalekom cintoríne bol v roku 1998 odhalený pamätník obetiam banských nešťastí. V centre obce sa nachádza miestne múzeum „Archív rudnianskeho baníctva“, ktorého expozície na dvoch poschodiach približujú bohatú históriu baníctva a spracovania rudy v Rudňanoch. Expozícia je prístupná verejnosti na požiadanie, kontakt: p. Anton Šarík, tel: 0911 970 715.

Banské múzeum v Poráčskej doline. Neveľké múzeum na začiatku Poráčskej doliny pri rekreačnom stredisku východne od Poráča, otvorené v septembri 2018, prezentujúce banícku históriu územia. Spolu s nadväzujúcim náučným baníckym chodníkom približuje zachované technické pamiatky spojené s ťažbou nerastných surovín, najmä medi a železnej rudy. Neďaleko vstup do štôlne Pavol. O vstup do múzea treba žiadať v recepcii rekreačného zariadenia Poráč Park (kontakt vyššie).

Galmus. Časť Hnileckých vrchov, podcelku na severe Volovských vrchov, južne od línie Markušovce – Krompachy. Je to vápencovo-dolomitická polokrasová lesno-lúčna plošina, rozdelená Poráčskou dolinou na dve časti. Severná je rozčlenená dolinami (Zlatník, Kamenný potok, Biela voda…), južne od Poráčskeho potoka planina vrcholí skalným masívom Skala (aj Slovinská skala, 1 041 m n. m.). Oblasť je turisticky atraktívna s mnohými výhľadovými miestami (Vysoký vrch, Biela skala…), 9 km dlhou krasovou Poráčskou dolinou, vodopádmi (Šikľavá skala…), rekreačnými strediskami a turistickými trasami.

Prírodná pamiatka Šarkanova diera. Chránené územie vyhlásené v roku 1994 na ochranu puklinovo-riečnej jaskyne v triasových vápencoch skalného hrebeňa medzi Vysokým vrchom a Borisovou v rámci planiny Galmus vo Volovských vrchoch na sever od obce Poráč. Má zvyšky sintrovej výzdoby, významné archeologické a paleontologické nálezy. Jej chodby siahajú do hĺbky 177 m. Najzaujímavejšími časťami sú: Pastierska chodba, Vysoký dóm a Galéria. Vľavo od otvoru Šarkanovej diery sa nachádza (verejnosti neprístupná) jaskyňa Chyža dlhá 14 m, v ktorej sa našli najstaršie kosti domestikovaného psa na Slovensku. Obidve jaskyne boli osídlené v mladšej dobe kamennej (cca 4 400 rokov p. n. l.). Šarkanova diera patrí medzi najväčšie zaujímavosti obce Poráč a je voľne verejnosti prístupná. Pamiatka leží v rámci územia európskeho významu Galmus a chráneného vtáčieho územia Volovské vrchy (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000). Viac v info k náučnému chodníku Šarkanova diera.

 

Názvy informačných panelov

1. Štôlňa Rochus
2. Kostol a kaplnka sv. Klementa, zvonica
3. Pamätník obetí banských nešťastí na cintoríne
4. Baňa Západ, autobusová zástavka
5. Archív baníctva Rudňany
6. Baňa Západ, ťažná šachta Mier
7. Štôlňa Terézia
8. Štôlňa Krížová

.