Kraj: | Košický |
Okres: | Spišská Nová Ves |
Geomorfologická jednotka: | Volovské vrchy |
Geologická jednotka: | gemerské pásmo |
Chránené územie: | žiadne |
Prístup: | bus Poráč, obecný úrad a pešo asi 2 km na východ po červenej turistickej značke do začiatku Poráčskej doliny |
Východisko: | Poráč, rekreačné stredisko v Poráčskej doline, štôlňa Pavol (Banské múzeum v Poráči) |
Trasa: | Poráč: rekreačné stredisko v Poráčskej doline – štôlňa Pavol – štôlňa Peter – štôlňa István – Stredná Jozef štôlňa – Jama Poráč – Šachta Všechsvätých – rekreačné stredisko v Poráčskej doline |
Dĺžka, prevýšenie: | 1. okruh (červený) – 4,5 km, prevýšenie 190 m
2. okruh (žltý) – 5,8 km, prevýšenie 190 m 3. okruh (modrý) – 8,3 km, prevýšenie 190 m |
Čas prechodu: | každý z okruhov 1,5 – 3 h |
Počet zastávok: | 7 |
Náročnosť: | nenáročné až stredne náročné trasy |
Zameranie chodníka: banícke, geovedné, historické
Typ chodníka: samoobslužný, okružný (tri čiastočne sa prelínajúce okruhy), obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: Trasy čiastočne súbežné s červenou a modrou turistickou značkou.
Rok otvorenia: 2018
Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2021).
Textový sprievodca: informačný leták; stránka chodníka so zverejnenými informačnými panelmi; ortofotomapa
Kontakt: Tovarišstvo Poráčskeho baníctva, o. z., Poráč 447, 053 23 Poráč; recepcia Poráč Parku tel. 0905 794 705; Obecný úrad Poráč, Poráč 61, 053 23 Poráč, tel. 053 / 4297 185
Poznámky: (1) Náučný chodník tvoria tri okruhy s čiastočne spoločnými úsekmi. (2) V Banskom múzeu v Poráčskej doline vo východisku trás chodníka ako aj na náučnom chodníku po dohode možný odborný doprovod – kontakt Ing. František Pramuka, predseda Tovarišstva Poráčskeho baníctva, o. z., tel. 0905 408 653.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Odporúčame spojiť s návštevou Banského múzea v Poráčskej doline vo východisku trás náučného chodníka.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Poráč. Obec juhovýchodne od Spišskej Novej Vsi vo Volovských vrchoch, najvyššie položená obec okresu Spišská Nová Ves (778 m n. m.). Prvá písomná zmienka je z roku 1277. V stredoveku sa volal Vereshégy či Rotenberg podľa charakteristického zafarbenia vápencovo-dolomitických skál v okolí. Pôvodné valašské a slovensko-nemecké banícke obyvateľstvo dosídlili po jeho úbytku po stavovských povstaniach a morových epidémiách v 17. storočí Rusíni. Ťažila sa tu meď, v 20. storočí železná ruda a baryt. Na južnom okraji obce stojí Chrám svätého Demetera, veľkomučeníka, národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1998. Ide o barokový jednoloďový grécko-katolícky farský kostol z roku 1776 s klasicisticky upravenou fasádou (1905). V obci sa zachovalo viacero dreveníc. Každoročne sa tu v septembri koná rusínsky folklórny festival „Šachtare volajú“. Obec je výborným východiskom a križovatkou turistických a cykloturistických trás.
Banské múzeum v Poráčskej doline. Neveľké múzeum na začiatku Poráčskej doliny pri rekreačnom stredisku východne od Poráča, otvorené v septembri 2018, prezentujúce banícku históriu územia. Spolu s nadväzujúcim náučným baníckym chodníkom približuje zachované technické pamiatky spojené s ťažbou nerastných surovín, najmä medi a železnej rudy. Neďaleko vstup do štôlne Pavol. O vstup do múzea treba žiadať v recepcii rekreačného zariadenia Poráč Park (kontakt vyššie).
Zahrajme sa na baníkov. Detský park v rekreačnom stredisku v Poráčskej doline s funkčnými modelmi banských strojov v prírode – projekt Obecného úradu v Poráči. Stroje uvádzajú do pohybu tokom vody v drevenom koryte detskí návštevníci sediaci na lavičke nad parkom. Roztočia tak napr. vodný mlyn, ktorý „oživí“ baníka, verné imitácie banských vozíkov sa po naplnení vodou do určitej výšky preklopia podobne, ako sa z vozíkov vyklápala vyťažená ruda. V blízkosti detského parku banské múzeum a vstup do štôlne Pavol.
Galmus. Časť Hnileckých vrchov, podcelku na severe Volovských vrchov, južne od línie Markušovce – Krompachy. Je to vápencovo-dolomitická polokrasová lesno-lúčna plošina, rozdelená Poráčskou dolinou na dve časti. Severná je rozčlenená dolinami (Zlatník, Kamenný potok, Biela voda…), južne od Poráčskeho potoka planina vrcholí skalným masívom Skala (aj Slovinská skala, 1 041 m n. m.). Oblasť je turisticky atraktívna s mnohými výhľadovými miestami (Vysoký vrch, Biela skala…), 9 km dlhou krasovou Poráčskou dolinou, vodopádmi (Šikľavá skala…), rekreačnými strediskami a turistickými trasami.
Prírodná pamiatka Šarkanova diera. Chránené územie vyhlásené v roku 1994 na ochranu puklinovo-riečnej jaskyne v triasových vápencoch skalného hrebeňa medzi Vysokým vrchom a Borisovou v rámci planiny Galmus vo Volovských vrchoch na sever od obce Poráč. Má zvyšky sintrovej výzdoby, významné archeologické a paleontologické nálezy. Jej chodby siahajú do hĺbky 177 m. Najzaujímavejšími časťami sú: Pastierska chodba, Vysoký dóm a Galéria. Vľavo od otvoru Šarkanovej diery sa nachádza (verejnosti neprístupná) jaskyňa Chyža dlhá 14 m, v ktorej sa našli najstaršie kosti domestikovaného psa na Slovensku. Obidve jaskyne boli osídlené v mladšej dobe kamennej (cca 4 400 rokov p. n. l.). Šarkanova diera patrí medzi najväčšie zaujímavosti obce Poráč a je voľne verejnosti prístupná. Pamiatka leží v rámci územia európskeho významu Galmus a chráneného vtáčieho územia Volovské vrchy (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000). Viac v info k náučnému chodníku Šarkanova diera.
Národná prírodná rezervácia Červené skaly. Rozsiahle chránené územie vyhlásené v roku 1981 na oboch strmých svahoch centrálnej úzkej časti krasovej kaňonovitej doliny Poráčskeho potoka vrezanej do planiny Galmus vo Volovských vrchoch medzi obcami Poráč a Slovinky na ochranu skalných, lúčnych a lesných spoločenstiev Červených skál a ich okolia, ktoré predstavujú geobiocenózy typické pre Slovenské rudohorie. Rezervácia je súčasťou oveľa väčšieho územia európskeho významu Galmus a chráneného vtáčieho územia Volovské vrchy (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000).
Názvy informačných panelov
- Štôlňa Pavol
- Štôlňa Peter
- Štôlňa Všechsvätých
- Východ ložiska na povrch
- Šachta (jama) Poráč
- Stredná Jozef štôlňa
- Štôlňa Ištván
Informačné panely nie sú číslované ani pomenované názvom chodníka.