Kraj: | Košický |
Okres: | Spišská Nová Ves |
Geomorfologická jednotka: | Volovské vrchy |
Geologická jednotka: | gemerské pásmo |
Chránené územie: | prírodná pamiatka Šarkanova diera |
Prístup: | bus Poráč, obecný úrad a pešo asi 2 km na východ po červenej turistickej značke do začiatku Poráčskej doliny |
Východisko: | Poráč, rekreačné stredisko v Poráčskej doline |
Trasa: | Poráč, rekreačné stredisko v Poráčskej doline – Borisová – Šarkanova diera |
Dĺžka, prevýšenie: | 2,8 km, prevýšenie 270 m |
Čas prechodu: | 1,5 h |
Počet zastávok: | 4 |
Náročnosť: | stredne náročná trasa |
Zameranie chodníka: prírodovedné
Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: čiastočné prepojenie na červenú a modrú turistickú značku
Rok otvorenia: 2012
Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2021).
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Rekreačné stredisko Poráč Park, Poráčska Dolina, 053 33 Poráč; Obecný úrad Poráč, Poráč 61, 053 23 Poráč, tel. 053 / 4297 185
Poznámka: Chodník možno absolvovať aj ako okružný s návratom inými značkovanými chodníkmi cez Vysoký vrch (874 m n. m.) a Poráč do východiska (6,5 km, prevýšenie 430 m, 2 – 3 h).
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Odporúčame spojiť s návštevou Banského múzea v Poráčskej doline.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Poráč. Obec juhovýchodne od Spišskej Novej Vsi vo Volovských vrchoch, najvyššie položená obec okresu Spišská Nová Ves (778 m n. m.). Prvá písomná zmienka je z roku 1277. V stredoveku sa volal Vereshégy či Rotenberg podľa charakteristického zafarbenia vápencovo-dolomitických skál v okolí. Pôvodné valašské a slovensko-nemecké banícke obyvateľstvo dosídlili po jeho úbytku po stavovských povstaniach a morových epidémiách v 17. storočí Rusíni. Ťažila sa tu železná ruda, meď aj zlato. Na južnom okraji obce stojí Chrám svätého Demetera, veľkomučeníka, národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1998. Ide o barokový jednoloďový grécko-katolícky farský kostol z roku 1776 s klasicisticky upravenou fasádou (1905). V obci sa zachovalo viacero dreveníc. Každoročne sa tu v septembri koná rusínsky folklórny festival „Šachtare volajú“. Obec je výborným východiskom a križovatkou turistických a cykloturistických trás.
Galmus. Časť Hnileckých vrchov, podcelku na severe Volovských vrchov, južne od línie Markušovce – Krompachy. Je to vápencovo-dolomitická polokrasová lesno-lúčna plošina, rozdelená Poráčskou dolinou na dve časti. Severná je rozčlenená dolinami (Zlatník, Kamenný potok, Biela voda…), južne od Poráčskeho potoka planina vrcholí skalným masívom Skala (aj Slovinská skala, 1 041 m n. m.). Oblasť je turisticky atraktívna s mnohými výhľadovými miestami (Vysoký vrch, Biela skala…), 9 km dlhou krasovou Poráčskou dolinou, vodopádmi (Šikľavá skala…), rekreačnými strediskami a turistickými trasami.
Prírodná pamiatka Šarkanova diera. Chránené územie vyhlásené v roku 1994 na ochranu puklinovo-riečnej jaskyne Šarkanova diera v triasových vápencoch skalného hrebeňa medzi Vysokým vrchom a Borisovou v rámci planiny Galmus vo Volovských vrchoch na sever od obce Poráč. Má zvyšky sintrovej výzdoby, významné archeologické a paleontologické nálezy. Jej chodby siahajú do hĺbky 177 m. Najzaujímavejšími časťami sú: Pastierska chodba, Vysoký dóm a Galéria. Vľavo od otvoru Šarkanovej diery sa nachádza (verejnosti neprístupná) jaskyňa Chyža dlhá 14 m, v ktorej sa našli najstaršie kosti domestikovaného psa na Slovensku. Obidve jaskyne boli osídlené v mladšej dobe kamennej (cca 4 400 rokov p. n. l.). Šarkanova diera patrí medzi najväčšie zaujímavosti obce Poráč. Je voľne verejnosti prístupná. Pamiatka leží v rámci územia európskeho významu Galmus a chráneného vtáčieho územia Volovské vrchy (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000).
Vysoký vrch (874 m n. m.). Odlesnený vrch nad obcou Poráč v rámci planiny Galmus na severe Volovských vrchov. Výhľad z neho je považovaný za jeden z najkrajších na Slovensku – vraj vidno z neho tretinu Slovenska. Za dobrej viditeľnosti vidno Tatry: Belianske, Vysoké i Západné, Kráľovu hoľu v Nízkych Tatrách, Slovenský raj, Spišský hrad a i. Na vrchole orientáciu uľahčuje výhľadová ružica a úkryt poskytuje altánok.
Národná prírodná rezervácia Červené skaly. Rozsiahle chránené územie vyhlásené v roku 1981 na oboch strmých svahoch centrálnej úzkej časti krasovej kaňonovitej doliny Poráčskeho potoka vrezanej do planiny Galmus vo Volovských vrchoch medzi obcami Poráč a Slovinky na ochranu skalných, lúčnych a lesných spoločenstiev Červených skál a ich okolia, ktoré predstavujú geobiocenózy typické pre Slovenské rudohorie. Rezervácia je súčasťou oveľa väčšieho územia európskeho významu Galmus a chráneného vtáčieho územia Volovské vrchy (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000).
Národná prírodná rezervácia Galmuská tisina. Chránené územie vyhlásené v roku 1982 v závere horskej doliny na severnom okraji Volovských vrchov južne od Spišských Vlachov na ochranu typických lesných fytocenóz vápencovej časti Galmusu s rozptýleným výskytom tisu obyčajného (Taxus baccata) a ďalších chránených i ojedinelých druhov rastlín, napr. jelenieho jazyka celolistého (Phyllitis scolopendrium). Rezervácia je súčasťou oveľa väčšieho územia európskeho významu Galmus a chráneného vtáčieho územia Volovské vrchy (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000).
Banské múzeum v Poráčskej doline a detský park Zahrajme sa na baníkov – pozri v textoch Poráčskeho baníckeho chodníka.
Názvy informačných panelov
- Ľudia Galmusu
- Fauna a flóra
- Galmus ako turistický systém
- Šarkanova diera a Chyža
Informačné panely v teréne nie sú číslované ani pomenované názvom chodníka.