Malá Fatra, Veľká Fatra a TuriecŽilinský krajprírodovednýpešítrasa líniová
Kraj: Žilinský
Okres: Ružomberok
Geomorfologická jednotka: Veľká Fatra
Geologická jednotka: jadrové pohorie
Chránené územie: Národný park Veľká Fatra
Prístup: bus Liptovské Revúce – Nižná Revúca, zastávka Jednota
Východisko: parkovisko pri ceste č. 2223
Trasa: Zahorovo – Dve veže
Dĺžka, prevýšenie: 700 m, prevýšenie 140 m
Čas prechodu: 30 min
Počet zastávok: 4
Náročnosť: stredne náročná vďaka prevýšeniu

Zameranie chodníka: prírodovedné, športové

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Prepojenie na zelenú turistickú značku

Rok otvorenia: 2019

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Gothal, Liptovská Osada 756, 034 73 Liptovská Osada, tel. +421 945 44 55 44; mail: recepcia@gothal.sk

Poznámka: Náučný chodník a zaistená cesta ferrata sa môže využívať v období od 15. 6 do 31. 1.. Pohyb je dovolený v dennej dobe od hodiny po východe slnka do hodiny pred západom slnka. Náučný chodník (zelenú turistickú značku) možno absolvovať bez ferratového výstroja. Návštevníci ferraty (nástup pri IP č. 3) musia mať ferratový set, ktorý pozostáva zo sedáka, 2 karabín, tlmiča pádov, prilby, rukavíc, vhodnej obuvi na lezenie s Vibram podrážkou. Menej skúseným návštevníkom odporúčame pohyb po ferrate len pod odborným dozorom, prípadne vždy v sprievode ďalšej osoby, či so skupinou ľudí.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník nie je vhodný pre realizáciu terénneho vyučovania. So staršími žiakmi je možné absolvovať náučný chodník Čierny kameň.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Liptovské Revúce. Obec ležiaca južne od Ružomberka v doline riečky Revúca. Prvé písomné zmienky o osadách pochádzajú z 13. storočia a následne až z 15. storočia, kedy sa osada spomína v súvislosti so spracovaním medenej rudy vyťaženej v Španej doline. Liptovské Revúce sa vyvinuli z osady Hričkov, ktorá vznikla na prelome 16. a 17. storočia. Historicky doložený je Dolný a Horný Hričkov. Neskôr sa názov Revúca preniesol na oba Hričkovy, pričom vznikla rozsiahla komunita s názvom Tri Revúce, dnes už Nižné, Stredné a Vyšné Revúce. Väčšina obyvateľov sa živila pastierstvom a ťažbou dreva. Revúckou dolinou viedla stará kráľovská cesta z Krakova cez Liptov, Veľký Šturec do Banskej Bystrice a ďalej do Budapešti. Revúčania sa preto často živili aj ako povozníci, alebo prenajímali svoje kone na prekonanie stúpania cez Šturec. Prvá polovica 20. storočia bola v obci v znamení vysťahovalectva za prácou. V súčasnosti okrem zrubových domov je významnou kultúrnou pamiatkou obce rímskokatolícky barokovo-klasicistický kostol z roku 1819, ktorý stojí na mieste staršieho dreveného z roku 1694. Nástenné maľby a obraz sú dielom známeho slovenského maliara Jozefa Hanulu.

Dve veže. Skalný útvar tvoria tri skalné veže tvorené prevažne triasovými masívnymi dolomitmi, ktoré boli selektívnou eróziou vypreparované z okolitých menej odolných hornín, najmä slienitých vápencov. Vo vrcholovej časti, kde sú vhodné podmienky na rast stromov, rastú borovicové reliktné lesy tvorené prevažne borovicou lesnou s prímesou jarabiny mukyňovej, smrekovca opadavého a buka lesného. Na vrchol vedie zelená turistická značka ako aj niekoľko zaistených ciest – via ferrata.

Čierny kameň (1479 m n. m.). Ostrý bralnatý kopec jeden z najznámejších vrchov Veľkej Fatry. Svojím skalnatým  charakterom ostro kontrastuje s okolitými šírymi hoľami. Predstavuje trosku chočského príkrovu tvorenú dolomitom, ktorý leží na menej odolných slienitých horninách krížňanského príkrovu. Je tiež krásnym príkladom reliéfu na naklonených geologických štruktúrach (kvestový reliéf). Vo vrcholových častiach Čierneho kameňa rastie množstvo vzácnych druhov vysokohorskej kveteny, napríklad známy plesnivec alpínsky či horec Clusiov. Samotný vrchol nie je prístupný po oficiálnom značkovanom chodníku.

Národná prírodná rezervácia Čierny Kameň v najprísnejšom stupni ochrany zaberá 34,40 ha bola vyhlásená v roku 1964 za účelom ochrany zachovaných pralesovitých porastov. Takmer všetky lesy gravitujúce do Revúckeho poddolia, boli v minulosti výrazne ovplyvnené až zlikvidované činnosťou človeka – pastiera. Tu sa zachovali iba v úzkom páse na sutinách, blokoviskách alebo medzi skalami. V závislosti od typu biotopu dominuje v pralese buk s prímesou smreka, jedle, javora horského výnimočne bresta horského, smrek s prímesou jarabiny vtáčej a zriedkavo buka a javora horského alebo kosodrevina so smrekom a jarabinou vtáčou. Na skalnatej troske Čierneho Kameňa sa zachovali aj reliktné porasty kosodreviny, ktoré sú tu najrozsiahlejšie vo Veľkej Fatre. Hlavne v pásme javorovo-bukových lesov dosahujú obvody kmeňov niektorých jedincov drevín úctyhodných rozmerov (napr. smrek 420 cm, jedľa 350 cm, buk 340 cm, javor horský 330 cm, brest 260 cm). Priemerný vek porastov je 170 rokov, vek najstarších stromov výrazne presahuje 300 rokov. Čierny Kameň je významnou lokalitou horskej flóry s výskytom veľkého počtu vzácnych, reliktných a ohrozených taxónov. Relatívna odľahlosť a zachovalosť územia vytvára veľmi dobré existenčné podmienky pre vzácne a na vyrušovanie citlivé druhy fauny (veľké mäsožravce, kurovité, sovy, sokolovité).

Prielom Teplého potoka. Prírodná pamiatka vyhlásená v roku 1984 na ploche cca 20 ha v doline Teplého potoka. Na vzdialenosti približne 180 metrov Teplý potok prerezáva vrstvy odolných druhohorných gutensteinských vápencov a vytvára zaujímavý kaňonovitý úsek so strmými skalnými stenami. V prevažne smrekovom lese sú na skalách enklávy borovice lesnej. Je dostupná po žltej turistickej značke asfaltovou cestou od Hájovne pred Teplou dolinou.

 

 

Názvy informačných panelov

  1. Úvodný informačný panel

  2. Rastliny a živočíchy v okolí

  3. Ferrata Dve veže

  4. Prírodné scenérie v okolí

 

 

 

Exportovať do PDF