Kraj:	Žilinský
Okres:	Ružomberok
Geomorfologická jednotka:	Veľká Fatra
Geologická jednotka:	jadrové pohorie
Chránené územie:	Národný park Veľká Fatra, národná prírodná rezervácia Čierny kameň
Prístup:	bus Liptovské Revúce – Stredná Revúca, zastávka Stredná Revúca, Požiarna zbrojnica
Východisko:	Kostol Obetovania Pána, ulica Malá Turecká
Trasa:	Stredná Revúca – Koliba nad Malou Tureckou – pramene Grúň – NPR Čierny kameň – Sedlo pod Čiernym kameňom (1266m n. m.) – Sedlo Ploskej (1396m n. m.) – Vyšná Revúca
Dĺžka, prevýšenie:	9,5 km, prevýšenie 716 m, resp. 852 m pri zdolaní vrcholu Ploskej
Čas prechodu:	5 h
Počet zastávok:	8
Náročnosť:	stredne náročná až náročná trasa vďaka prevýšeniu a dĺžke

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Prepojenie na červenú turistickú značku do sedla pod Čiernym kameňom, následne zelenú turistickú značku po sedlo Ploská a žltú turistickú značku smerujúcu do Vyšnej Revúcej, (prípadne možno pokračovať žltou značkou na Ploskú) ktorou je možné pokračovať až na Vápenicu a do obce Kordíky

Rok otvorenia: 2010

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je; informačné panely NCH Čierny kameň

Kontakt: Združenie na podporu a rozvoj cestovného ruchu v obci Liptovské Revúce, Liptovské Revúce 220, 03474 Liptovské Revúce, tel. +421 905 659 487; Obec Liptovské Revúce, Stredná 386, 034 74 Liptovské Revúce, tel: +421 44 4397 171, E-mail: obec@liptovskerevuce.sk

Poznámka: Trasa náučného chodníka nie je vyznačená turistickou značkou ale využíva značenie turistických chodníkov.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre realizáciu terénneho vyučovania a tiež ako geografickej exkurzie. Vzhľadom na náročnosť odporúčame absolvovať so staršími žiakmi za priaznivých poveternostných podmienok.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Liptovské Revúce. Obec ležiaca južne od Ružomberka v doline riečky Revúca. Prvé písomné zmienky o osadách pochádzajú z 13. storočia a následne až z 15. storočia, kedy sa osada spomína v súvislosti so spracovaním medenej rudy vyťaženej v Španej doline. Liptovské Revúce sa vyvinuli z osady Hričkov, ktorá vznikla na prelome 16. a 17.storočia. Historicky doložený je Dolný a Horný Hričkov. Neskôr sa názov Revúca preniesol na oba Hričkovy, pričom vznikla rozsiahla komunita s názvom Tri Revúce, dnes už Nižné, Stredné a Vyšné Revúce. Väčšina obyvateľov sa živila pastierstvom a ťažbou dreva. Revúckou dolinou viedla stará kráľovská cesta z Krakova cez Liptov, Veľký Šturec do Banskej Bystrice a ďalej do Budapešti. Revúčania sa preto často živili aj ako povozníci, alebo prenajímali svoje kone na prekonanie stúpania cez Šturec. Prvá polovica 20. storočia bola v obci v znamení vysťahovalectva za prácou. V súčasnosti okrem zrubových domov je významnou kultúrnou pamiatkou obce rímskokatolícky barokovo-klasicistický kostol z roku 1819, ktorý stojí na mieste staršieho dreveného z roku 1694. Nástenné maľby a obraz sú dielom známeho slovenského maliara Jozefa Hanulu.

Čierny kameň (1479 m n. m.). Ostrý bralnatý kopec jeden z najznámejších vrchov Veľkej Fatry. Svojím skalnatým charakterom ostro kontrastuje s okolitými šírymi hoľami. Predstavuje trosku chočského príkrovu tvorenú dolomitom, ktorý leží na menej odolných slienitých horninách krížňanského príkrovu. Je tiež krásnym príkladom reliéfu na naklonených geologických štruktúrach (kvestový reliéf). Vo vrcholových častiach Čierneho kameňa rastie množstvo vzácnych druhov vysokohorskej kveteny, napríklad známy plesnivec alpínsky či horec Clusiov. Samotný vrchol nie je prístupný po oficiálnom značkovanom chodníku.

Národná prírodná rezervácia Čierny Kameň v najprísnejšom stupni ochrany zaberá 34,40 ha bola vyhlásená v roku 1964 za účelom ochrany zachovaných pralesovitých porastov. Takmer všetky lesy gravitujúce do Revúckeho podolia, boli v minulosti výrazne ovplyvnené až zlikvidované činnosťou človeka – pastiera. Tu sa zachovali iba v úzkom páse na sutinách, blokoviskách alebo medzi skalami. V závislosti od typu biotopu dominuje v pralese buk s prímesou smreka, jedle, javora horského výnimočne bresta horského, smrek s prímesou jarabiny vtáčej a zriedkavo buka a javora horského alebo kosodrevina so smrekom a jarabinou vtáčou. Na skalnatej troske Čierneho Kameňa sa zachovali aj reliktné porasty kosodreviny, ktoré sú tu najrozsiahlejšie vo Veľkej Fatre. Hlavne v pásme javorovo-bukových lesov dosahujú obvody kmeňov niektorých jedincov drevín úctyhodných rozmerov (napr. smrek 420 cm, jedľa 350 cm, buk 340 cm, javor horský 330 cm, brest 260 cm). Priemerný vek porastov je 170 rokov, vek najstarších stromov výrazne presahuje 300 rokov. Čierny Kameň je významnou lokalitou horskej flóry s výskytom veľkého počtu vzácnych, reliktných a ohrozených taxónov. Relatívna odľahlosť a zachovalosť územia vytvára veľmi dobré existenčné podmienky pre vzácne a na vyrušovanie citlivé druhy fauny (veľké mäsožravce, kurovité, sovy, sokolovité).

Ploská (1 532,1 m n. m.) je vrch v hlavnom hrebeni Veľkej Fatry budovaný spodnokriedovými slieňmi príkrovu fatrika. Hôľnu, mierne uklonenú časť tvorí široká, mierne sklonená plošina, prevažne porastená subalpínskymi lúkami a pasienkami. Strmšie obvodové svahy sú poznačené svahovými poruchami a lavínovými ryhami.