Kraj:	Prešovský
Okres:	Poprad
Geomorfologická jednotka:	Kozie chrbty
Geologická jednotka:	veporské pásmo
Chránené územie:	prírodná rezervácia Baba
Prístup:	bus Svit, Štúrova ul. a pešo 1 km na juh okolo severozápadnej hranice cintorína na Nábreží Jána Pavla II.
Východisko:	Svit, povyše cintorína pri evanjelickom a katolíckom kostole na Nábreží Jána Pavla II.
Trasa:	Svit, južne od cintorína – Malý Smolník – Smolník – Lopušná dolina
Dĺžka, prevýšenie:	4,4 km, prevýšenie 280 m
Čas prechodu:	2 h
Počet zastávok:	5
Náročnosť:	stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa končí pri zelenej turistickej značke vedúcej Lopušnou dolinou.

Rok otvorenia: 1988, 2010 obnova

Textový sprievodca: nie je; na stránke Prírodná rezervácia Baba sú voľne dostupné texty z informačných panelov > .PDF

Kontakt: Pro Meliori, n. o., Mierová 115/87, 059 21 Svit

Aktuálny stav: Chodník je udržiavaný a dobre vyznačený.

Poznámky: (1) Trasa náučného chodníka vedie po južnom obvode, resp. okrajom prírodnej rezervácie, v ktorej je pohyb možný len po vyznačených trasách. Preto nevstupujte do okolitých porastov mimo chodníka. (2) Podľa informácie na stránke chodníka je náučný chodník obojsmerne prístupný aj pre cyklistov.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Svit. Mesto západne od Popradu v Popradskej kotline na jej styku s Kozími chrbtami pri rieke Poprad. Je jedným z najmladších na Slovensku. Vznikol v druhej polovici 30. rokov 20. storočia postavením veľkej továrne na výrobu umelého hodvábu – viskózy (celulózy získanej z dreva) – rodinou československých priemyselníkov Baťovcov a osady okolo nej. S výstavbou sa začalo po odvodnení močaristých pozemkov obce Veľká podľa územného plánu českých funkcionalistických architektov Vladimíra Karfíka a Františka Lydie Gahuru v podobnom duchu, ako to bolo v prípade moravského mesta Zlín. Priemyselnú časť mesta od obytnej delil zelený pás. Za ním bola občianska vybavenosť – spoločenský dom s kinosálou, škola s internátom, reštaurácia, ubytovne pre slobodných zamestnancov – a za tým pravouhlá sieť ulíc s rodinnými domami a dvojdomami. Od roku 1937 mesto začalo používať názov Svit, vraj podľa mena prvého tunajšieho Baťovho podniku: S-lovenské vi-skózové t-ovárne. V 50. rokoch 20. storočia sa pôvodná továreň rozdelila na dva podniky: Chemosvit (výroba umelých vlákien, fólií, celofánu) a Tatrasvit (výroba bielizne a pančuchového tovaru). Štatút mesta získal v roku 1962. Jedinou stavebnou národnou kultúrnou pamiatkou v meste je funkcionalistická výpravná budova železničnej stanice Svit s veľkou sklenou vitrážou, projektovanou baťovými architektmi, ale dostavanou až v roku 1969. V časti budovy stanice sídli múzeum Baťa pod Tatrami.

Prírodná rezervácia Baba. Chránené územie vyhlásené v roku 1988 na ochranu reliktných teplomilných spoločenstiev vápencových a dolomitových skál v lokalite Baba na severných svahoch Smolníka (995 m n. m.) a Malého Smolníka (954 m n. m.) pri severnom okraji Kozích chrbtov so vzácnymi a chránenými druhmi flóry a fauny. V dôsledku veľkých mezoklimatických rozdielov ovplyvnených expozíciou svahov voči svetovým stranám rovnobežkovo (východo-západne) orientovaného pohoria i masívu Baba sa tu navzájom prelínajú teplomilné a chladnomilné rastlinné i živočíšne druhy. Prevládajúcimi lesnými spoločenstvami sú reliktné borovicové lesy s bohatým bylinným podrastom. Masív Baba je tiež archeologickou lokalitou.

Červená kolónia a Múzeum pod Tatrami – pozri v textoch náučného chodníka Kimbiark.