---

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické, ochranárske

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Druhá polovica chodníka je súbežná s modrou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 1993, 2010 obnova

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave. Chodník je dobre značený v teréne.

Textový sprievodca: nie je (pozri poznámku 1)

Kontakt: Občianske združenie Pre Prírodu, Mierové námestie 29, 911 01  Trenčín, tel. 0908  715 080

Poznámky: (1) Občianske združenie Pre Prírodu vydalo v rámci vlastnej edície „Strom poznania“ zborník inventarizačných výskumov v PR Beckovské Skalice (2010) a informačné skladačky „Beckovské Skalice“(2003) a „Beckovská brána – brána do Karpát“ (2004). (2) Odporúčame návštevu hradu Beckov, ktorý stojí v blízkosti konca trasy náučného chodníka, príp. blízkeho náučného chodníka Sychrov.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na terénne vyučovanie. Námetom k nemu môže byť pracovný list Náučný chodník Beckovské Skalice.

Informačné panely poskytujú informácie s dôrazom na manažment využívania krajiny.

Pozri poznámky vyššie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Beckov. Obec a hrad na styku Dolnovážskej nivy v Podunajskej nížine, Považského Inovca a Považského podolia severovýchodne od Nového Mesta nad Váhom. Územie bolo osídlené od paleolitu. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1208. Od 11. storočia budovali na brale nad obcou jeden z najstarších kráľovských pohraničných hradov. Výsady mestečka Beckov získal už v 14. storočí. Obyvateľstvo sa zaoberalo remeslami (súkenníctvo), poľnohospodárstvom, chovom dobytka, ovocinárstvom a vinohradníctvom, bola tu tehelňa a v 19. storočí päť páleníc. V obci sa zachovali viaceré renesančné kúrie, sakrálne pamiatky (rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana Kráľa z roku 1424, kláštor a kostol františkánov z konca 17. storočia, evanjelický a. v. kostol z roku 1792), viac ako 150-ročný Lipový sad. Obec je rodiskom ev. farára, národného buditeľa a prvého predsedu Slovenskej národnej rady Jozefa Miloslava Hurbana (1817 – 1888), geológa a paleontológa Dionýza Štúra (1827 – 1893), lekára, priekopníka v pôrodníctve Jána Ambra (1827 – 1890) a maliara Ladislava Medňanského (1852 – 1890). Hrad je verejnosti prístupný spravidla denne v sezóne (marec – október), inokedy obmedzene, resp. na objednávku. V renesančnej kúrii rodiny Ambrovcov z polovice 17. storočia je pobočka Trenčianskeho múzea s expozíciou venovanou histórii Beckova, spolku Tatrín a Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi. (Ďalšie info v textoch k náučnému chodníku Sychrov.)

Prírodná rezervácia Beckovské Skalice. Chránené územie v na severozápadnom okraji Považského Inovca južne od Beckova vyhlásené na svahoch pod kótou Skalíc (325 m n. m.) v roku 2003 na ochranu ojedinelých zvyškov pasienkov a riedkolesia v Beckovskej bráne, 200 m od fytogeografickej hranice, ako refúgia vzácnych taxónov organizmov, významného ekostabilizačného elementu krajiny so značnou biodiverzitou a výnimočného územia pre výskum v geovedných disciplínach. Cenné je najmä zachované pôvodné využívanie krajiny s extenzívnymi pasienkami a lesmi ako biotopmi prevažne sucho- a teplomilných živočíšnych druhov, napríklad jašterice zelenej, užovky stromovej, jazveca obyčajného či výra skalného, z hmyzu modlivky zelenej, vidlochvosta obyčajného, modráčika slovenského a fúzača dubového. Územie budujú druhohorné vápence (hľuznaté, gutensteinské) a kremence, ale i permské zlepence či pieskovce s návejmi pleistocénnej spraše. Rezervácia je zároveň rovnomenným územím európskeho významu (súčasť sústavy Natura 2000).

Prírodná pamiatka Skalka pri Beckove. Chránené územie na styku Dolnovážskej nivy v najsevernejšom bode Podunajskej nížiny a Považského Inovca južne od Beckova a Skalíc vyhlásené v roku 1983 na ochranu neveľkého vápencového tvrdoša, ktorý ostro vyčnieva nad okrajom nivy Váhu a akumuláciami náplavových kužeľov prikrytých sprašou ako drobná troska mezozoickej obalovej série Považského Inovca. Budujú ho kriedové sivé a tmavosivé doskovité hľuznaté vápence s rohovcami a sivé masívne vápence. Skalným reliéfom a lesným porastom ostro kontrastujúc voči okolitej poľnohospodárskej krajine predstavuje v nej významný krajinný prvok.

Považský Inovec. Jadrové pohorie na západnom Slovensku zhruba medzi Hlohovcom a Trenčínom pretiahnutého pôdorysu s dĺžkou cca 48 km a šírkou do 15 km, kulminujúce v severnej časti vrchom Inovec (1 042 m n. m.). Severne naň nadväzujú Strážovské vrchy, zo západnej strany susedí s Dolnovážskou nivou a z východnej s Nitrianskou pahorkatinou (obe sú podcelkami Podunajskej pahorkatiny). Geomorfologicky sa delí na štyri podcelky: Vysoký Inovec (Inovec 1 042 m), Nízky Inovec (Bezovec 743 m), Krahulčie vrchy (Marhát 748 m) a Inovecké predhorie na rozsiahlych plošinách pozdĺž západného okraja pohoria s výškami do 550 m n. m. Pohorie je bohaté na pramene. V severnej časti je viacero prameňov minerálnej vody (kyselky). Medzi najvýznamnejšie patria liečivé termálne pramene (s teplotou až 69 °C), vyvierajúce pozdĺž tektonických línií pri úpätí pohoria na Kúpeľnom ostrove v Piešťanoch, ktoré umožnili vznik svetoznámych kúpeľov. Lesy v pohorí tvoria dubiny, dubohrabiny až bučiny v najvyšších častiach. V pohorí je mnoho značených turistických chodníkov a cyklotrás, rozhľadne či vyhliadkové miesta, hrady (zrúcaniny), hradiská, lyžiarske strediská.

 

Názvy informačných panelov

1. Úvodný panel + Spraš / Koniec
2. Kameňolom
3. Lúky a pasienky
4. Orná pôda – úhor
5. Lesy
6. Ovocný sad
7. Koniec + Krajina / Úvodný panel