---

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske

Typ chodníka: samoobslužný (v prípade návštevy jaskyne Domica čiastočne sprievodcovský), okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočne je trasa zhodná s červenou a zelenou (na začiatku) a žltou (na konci) turistickou značkou.

Rok otvorenia: 1985, niekoľkokrát rekonštrukcia, 2019 výmena informačných panelov

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: Tri samostatné rôznojazyčné publikácie: Národný park Slovenský kras: Sprievodca náučným chodníkom Domica; Szlovák-karszt Nemzeti Park: Domica tanösvény vezető; Slovak Karst National Park: Guide to Educational Trail Domica. (Autori: Ľ. Gaál, J. Kilík, M. Olekšák a R. Šuvajda. Vydala Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica 2019. Každá brožúrka má 32 strán.)

Kontakt: Správa Národného parku Slovenský kras so sídlom v Brzotíne, Hámosiho 188, 049 51 Brzotín, tel. 058 / 7326 815

Poznámky: (1) Pred vstupom do štôlne II. plavby v jaskyni Domica stojí doplnková informačná tabuľa venovaná podmienkam liečenia v jaskyni (speleoterapia). (2) Severne od obce Kečovo stoja pri dvoch upravených náučných lokalitách – Kečovská vyvieračka a Kečovské škrapy – ďalšie náučné tabule.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Odporúčame spojiť s návštevou jaskyne Domica, prípadne Baradla v Maďarsku.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Kečovo. Maličká obec na juhozápadnom okraji Slovenského krasu v závere doliny Kečovského potoka, len necelý kilometer od slovensko-maďarskej štátnej hranice. Prvá písomná zmienka je z roku 1272. Po tureckých nájazdoch v roku 1564 bola opustená a znovu osídlená až v druhej polovici 18. storočia. Obyvatelia sa zaoberali kováčstvom, uhliarstvom, pálením vápna a chovom dobytka. V rokoch 1938 – 1945 bola pripojená k Maďarsku. Južne od obce sa nachádza jaskynný systém Domica-Baradla.

Jaskyňa Domica. Najznámejšia a najdlhšia jaskyňa v Slovenskom krase južne od Rožňavy, pri slovensko-maďarskej štátnej hranici, jedna z najkrajších v Európe. Tvorí jednotný genetický celok s jaskyňou Baradla v maďarskom Národnom parku Aggtelek – jaskynný systém Domica-Baradla – v celkovej dĺžke 30,5 km, z ktorých na Domicu pripadá asi 8,5 km (2021). Jaskyňa vznikla v druhohorných svetlých wettersteinských vápencoch pozdĺž tektonických porúch činnosťou podzemných tokov Styxu, Domického potoka a menších prítokov. Na ochranu prírodných a kultúrnych hodnôt tejto fluviogenetickej jaskyne s mimoriadnymi podzemnými krásami (bohatá sintrová výplň), podzemným tokom Styx, nálezmi neolitického osídlenia a početným druhovým zastúpením netopierov bola v roku 1972 vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku Domica. Zároveň je súčasťou územia európskeho významu Domické škrapy, chráneného vtáčieho územia Slovenský kras (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000), medzinárodne významnej mokrade (ramsarskej lokality) Domica, Národného parku Slovenský kras, Biosférickej rezervácie Slovenský kras a lokality Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu zapísanej v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Jaskyňa Domica je prístupná celoročne po dvoch okruhoch (45 min × 780 m a 60 min × 930 m). Dlhší okruh s plavbou po podzemnej riečke Styx (150 m) býva v prípade nepriaznivého stavu vody v jaskyni mimo prevádzky. Vo vstupnom areáli je náučná expozícia archeologických nálezov a sintrovej výzdoby s ukážkami škrapov, krasových jám a jaskýň, jaskynných živočíchov, archeologickými a historickými exponátmi. V areáli je tiež miestnosť s veľkoplošným premietaním náučno-výchovných filmov. V exteriéri areálu je expozícia základných typov hornín Slovenského krasu.

Národná prírodná rezervácia Domické škrapy. Chránené územie vyhlásené v roku 1973 v dvoch areáloch na južných svahoch vrchu Čertova diera v blízkosti jaskyne Domica na ochranu vzácnych teplo- a suchomilných spoločenstiev typických pre Slovenský kras. Územie je tu skrasovatelé následkom odlesnenia a pastvy, posiate voľnými škrapmi. Škrapy sú najmenšie povrchové krasové formy a vznikajú na miernych i strmých svahoch rozpúšťaním vápenca vodou obohatenou o oxid uhličitý. Často bývajú husto koncentrované a vytvárajú škrapové polia. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Domické škrapy, chráneného vtáčieho územia Slovenský kras (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000), medzinárodne významnej mokrade (ramsarskej lokality) Domica, Národného parku Slovenský kras, Biosférickej rezervácie Slovenský kras a lokality lokality Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu zapísanej v Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Národná prírodná rezervácia Kečovské škrapy. Chránené územie vyhlásené v roku 1981 na svahu Maliníka severovýchodne nad obcou Kečovo v Slovenskom krase na ochranu pôvodných xerotermných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev škrapových polí s ojedinelými a chránenými druhmi a puklinovými škrapmi. Ide o lokalitu najtypickejšieho škrapového poľa Slovenského krasu s výskytom vyše desiatich typov škrapov. Rezervácia je súčasťou rozsiahlejšieho územia európskeho významu Kečovské  škrapy, chráneného vtáčieho územia Slovenský kras (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000), Národného parku Slovenský kras, Biosférickej rezervácie Slovenský kras a lokality Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu zapísanej v Zozname svetového dedičstva UNESCO.

 

Názvy informačných panelov

1. Národný park Slovenský kras
2. Náučný chodník Domica
3. Živočíšstvo
4. Geológia a gemorfológia
5. Rastlinstvo