---

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočne je trasa zhodná s červenou a zelenou (na začiatku) a žltou (na konci) turistickou značkou.

Rok otvorenia: 1985, niekoľkokrát rekonštrukcia, 2019 výmena informačných panelov

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: Tri samostatné rôznojazyčné publikácie: Národný park Slovenský kras: Sprievodca náučným chodníkom Domica; Szlovák-karszt Nemzeti Park: Domica tanösvény vezető; Slovak Karst National Park: Guide to Educational Trail Domica. (Autori: Ľ. Gaál, J. Kilík, M. Olekšák a R. Šuvajda. Vydala Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica 2019. Každá brožúrka má 32 strán.)

Kontakt: Správa Národného parku Slovenský kras so sídlom v Brzotíne, Hámosiho 188, 049 51 Brzotín, tel. 058 / 7326 815

Poznámky: (1) Informačné panely na trojstranných stojanoch sú v slovenskom, maďarskom a anglickom jazyku. (2) Pred vstupom do štôlne II. plavby v jaskyni Domica stojí doplnková informačná tabuľa venovaná podmienkam liečenia v jaskyni (speleoterapia). (3) Severne od obce Kečovo stoja pri dvoch upravených náučných lokalitách – Kečovská vyvieračka a Kečovské škrapy – ďalšie náučné tabule.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Odporúčame spojiť s návštevou jaskyne Domica, prípadne Baradla v Maďarsku.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Kečovo. Maličká obec na juhozápadnom okraji Slovenského krasu v závere doliny Kečovského potoka, na juhu východného Slovenska len necelý kilometer od slovensko-maďarskej štátnej hranice. Prvá písomná zmienka je z roku 1272. Po tureckých nájazdoch v roku 1564 bola opustená a znovu osídlená až v druhej polovici 18. storočia. Obyvatelia sa zaoberali kováčstvom, uhliarstvom, pálením vápna a chovom dobytka. V rokoch 1938 – 1945 bola pripojená k Maďarsku. Južne od obce sa nachádza jaskynný systém Domica-Baradla.

Národná prírodná pamiatka Domica. Chránené územie juhovýchodne od Plešivca, resp. Dlhej Vsi, na území obce Kečovo blízko slovensko-maďarskej štátnej hranice v najjužnejšom cípe Silickej planiny, podcelku Slovenského krasu, na jeho styku s Bodvianskou pahorkatinou, vyhlásené v roku 1972 na ochranu mimoriadnych prírodných a kultúrnych hodnôt fluviogenetickej jaskyne, zaujímavou najmä bohatou sintrovou výplňou, kaskádovými jazierkami, podzemným tokom Styx, početným druhovým zastúpením netopierov a nálezmi neolitického osídlenia. Je najznámejšou a najdlhšou jaskyňou v Slovenskom krase a jednou z najkrajších v Európe. Tvorí jednotný genetický celok s jaskyňou Baradla v maďarskom Národnom parku Aggtelek – jaskynný systém Domica-Baradla – v celkovej dĺžke 30,5 km, z ktorých na Domicu pripadá asi 8,5 km (2021). Jaskyňa vznikla v triasových svetlých wettersteinských vápencoch silického príkrovu pozdĺž tektonických porúch činnosťou podzemných tokov Styxu, Domického potoka a menších prítokov. Pamiatka je zároveň súčasťou územia európskeho významu Domické škrapy (heslo nižšie), chráneného vtáčieho územia Slovenský kras (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000), medzinárodne významnej mokrade (ramsarskej lokality) Domica, Národného parku Slovenský kras, Biosférickej rezervácie Slovenský kras a lokality Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu zapísanej v Zozname svetového dedičstva UNESCO (heslo nižšie). Jaskyňa Domica je prístupná celoročne po dvoch okruhoch (45 min × 780 m a 60 min × 930 m). Dlhší okruh s plavbou po podzemnej riečke Styx (150 m) býva v prípade nepriaznivého stavu vody v jaskyni mimo prevádzky. Vo vstupnom areáli je náučná expozícia archeologických nálezov a sintrovej výzdoby s ukážkami škrapov, krasových jám a jaskýň, jaskynných živočíchov, archeologickými a historickými exponátmi. V areáli je tiež miestnosť s veľkoplošným premietaním náučno-výchovných filmov. V exteriéri areálu je expozícia základných typov hornín Slovenského krasu.

Národná prírodná rezervácia Domické škrapy. Do roku 2023 chránené územie vyhlásené v roku 1973 v dvoch areáloch na južných svahoch vrchu Čertova diera v blízkosti jaskyne Domica na ochranu vzácnych teplo- a suchomilných spoločenstiev typických pre Slovenský kras (dnes zóna B Národného parku Slovenský kras). Územie je tu skrasovatelé následkom odlesnenia a pastvy, posiate voľnými škrapmi. Škrapy sú najmenšie povrchové krasové formy a vznikajú na miernych i strmých svahoch rozpúšťaním vápenca vodou obohatenou o oxid uhličitý. Často bývajú husto koncentrované a vytvárajú škrapové polia. Rezervácia bola súčasťou územia európskeho významu Domické škrapy, chráneného vtáčieho územia Slovenský kras (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000), medzinárodne významnej mokrade (ramsarskej lokality) Domica, Národného parku Slovenský kras, Biosférickej rezervácie Slovenský kras a lokality lokality Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu zapísanej v Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Národná prírodná rezervácia Kečovské škrapy. Do roku 2023 chránené územie vyhlásené v roku 1981 na svahu Maliníka severovýchodne nad obcou Kečovo v Slovenskom krase na ochranu pôvodných xerotermných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev škrapových polí s ojedinelými a chránenými druhmi a puklinovými škrapmi (dnes zóna C Národného parku Slovenský kras). Ide o lokalitu najtypickejšieho škrapového poľa Slovenského krasu s výskytom vyše desiatich typov škrapov. Rezervácia bola súčasťou rozsiahlejšieho územia európskeho významu Kečovské  škrapy, chráneného vtáčieho územia Slovenský kras (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000), Národného parku Slovenský kras, Biosférickej rezervácie Slovenský kras a lokality Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu zapísanej v Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu. Spoločná slovensko-maďarská hromadná lokalita Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Venuje sa jej  > Náučný chodník Jaskyne Slovenského krasu – svetové prírodné dedičstvo v Krásnohorskej Dlhej Lúke.

Národný park Slovenský kras. Veľkoplošné chránené územie na južnom Slovensku pri hraniciach s Maďarskom zaberajúce takmer celý geomorfologický celok Slovenský kras s maličkými presahmi do susedných celkov (Juhoslovenská kotlina a Volovské vrchy) zhruba medzi Gemerskými Teplicami, Kečovom, slovensko-maďarskou štátnou hranicou, Moldavou nad Bodvou, Jasovom, Hačavou a Štítnikom s výnimkou dien dolín Štítnika, Slanej a Turne, vyhlásené v roku 2002 na mieste predchádzajúcej rovnomennej chránenej krajinnej oblasti (z roku 1973); novo bol Národný park Slovenský kras, jeho zóny a ochranné pásmo vyhlásený s účinnosťou od roku 2024. Najväčšie súvislé krasové územie na Slovensku (na ktoré za hranicou v Maďarsku nadväzuje Aggtelecký kras s národným parkom Aggteleki Nemzeti Park) geologicky budujú najmä karbonátové horniny (rôzne druhy vápencov, dolomitov, bridlíc a p.) na seba nasunutých príkrovov. Tento do paroviny zarovnaný okraj Slovenského rudohoria bol po výzdvihu pri tektonických pohyboch rozčlenený až 400 m hlbokými kaňonovitými prielomovými dolinami Štítnika, Slanej, Blatného potoka (Zádielska dolina) a Hájskeho potoka na náhorné krasové plošiny – planiny (Koniar, Plešivská p., Silická p., Zádielska p., Jasovská p., Horný vrch, Dolný vrch) – s bohatstvom dokonale vyvinutých povrchových i podzemných krasových foriem (v roku 2017 bolo na území Slovenského krasu evidovaných takmer 1 200 jaskýň). Územie národného parku je súčasťou plošne rozsiahlejšej Biosférickej rezervácie Slovenský kras vyhlásenej v rámci medzinárodnej siete biosférických rezervácií programu UNESCO Človek a biosféra v roku 1977 ako prvej na Slovensku, a to aj pre pestrosť a zachovalosť flóry (endemit chudôbka drsnoplodá Klášterského – Draba lasiocarpa subsp. klasterskyii) a fauny. Národný park tvorí podstatnú časť územia lokality Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu pripísanej v roku 1995 do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Územie národného parku sa prekrýva s mnohými územiami európskeho významu a chráneným vtáčím územím Slovenský kras (obe posledné kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).

 

Názvy informačných panelov

1. Národný park Slovenský kras
2. Náučný chodník Domica
3. Živočíšstvo
4. Geológia a geomorfológia
5. Rastlinstvo