Kraj:	Košický
Okres:	Rožňava
Geomorfologická jednotka:	Slovenský kras
Geologická jednotka:	gemerské pásmo
Chránené územie:	Národný park Slovenský kras a národná prírodná pamiatka Gombasecká jaskyňa
Prístup:	bus Slavec, Gombasecká jaskyňa a pešo k juhozápadu 300 m / vlak Slavec jaskyňa Szalóc a pešo k juhu po žltej turistickej značke 2,7 km
Východisko:	Slavec, Gombasecká jaskyňa, parkovisko pred jej vstupnou budovou
Trasa:	Slavec, Gombasek: vstupný areál Gombaseckej jaskyne – Čierna vyvieračka – ruiny kláštora pavlínov – Biela vyvieračka – vstupný areál Gombaseckej jaskyne
Dĺžka, prevýšenie:	2 km, prevýšenie 35 m
Čas prechodu:	1 h
Počet zastávok:	10
Náročnosť:	nenáročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, geovedné, kultúrno-historické

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa je súbežná na začiatku krátko so zelenou a v druhej polovici žltou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2020

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: ŠOP SR, Správa slovenských jaskýň, Gombasecká jaskyňa, 049 11 Plešivec, tel. 058 / 7882 020

Poznámky: (1) Názvy väčšiny zastávok v pláne náučného chodníka sa líšia od názvov informačných panelov v teréne. (2) Informačné panely na trojstranných stojanoch sú v slovenskom, maďarskom a anglickom jazyku. (3) Vo východisku pri Gombaseckej jaskyni je dobrá možnosť parkovania.

Upozornenie: Úsek náučného chodníka medzi zastávkami 6 a 8 vedie po štátnej ceste, kde je potrebná zvýšená opatrnosť.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Odporúčame spojiť s návštevou Gombaseckej jaskyne. Pozri upozornenie vyššie.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Slavec. Počtom obyvateľov neveľká obec juhozápadne od Rožňavy v západnej časti Slovenského krasu uprostred kaňonovitej doliny Slanej medzi Plešivskou a Silickou planinou. Od roku 1961 je jej súčasťou pôvodne samostatná obec Vidová, patria k nej aj osady Gombasek a Hámor. Obec leží priamo na komunikáciách celoslovenského významu na trase Zvolen – Košice, a to na ceste I. triedy 16 a železničnej trati číslo 160 (so zastávkami Vidová a Slavec jaskyňa Szalóc). Vznikla v 13. storočí vyčlenením sa z Brzotína, prvýkrát sa písomne spomína v roku 1243. Patrila Bubekovcom a Štítnickovcom, do polovice 16. storočia čiastočne aj pavlínskemu kláštoru v Gombaseku a neskôr ďalším zemianskym rodom: Hámossyovcom, Eszterháziovcom, Ragályiovcom a až do roku 1945 Andrássyovcom. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, pastierstvom, chovom dobytka, pálením vápna, ťažbou dreva a výrobou drevného uhlia pre huty v okolí. V 16. – 17. storočí územie trpelo tureckými nájazdmi a drancovaním cisárskych vojsk. V druhej polovici 18. storočia tu vznikla železiareň, neskôr vo Vidovej huta a elektráreň. Medzi ústredím obce a jej časťou Vidová sa v okraji Plešivskej planiny od roku 1905 rozvíjala ťažba vysokokvalitného vápenca v rozsiahlom lome Gombasek. Vápenec sa spracúva na jemné kamenivo a vápno (v roku 1973 tu vybudovali 1973 závod Vápenka Gombasek) pre výrobu železa a ocele, papiernický, stavebný a chemický priemysel. V rokoch 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Na území obce sa nachádzajú početné archeologické náleziská s osídlením od paleolitu a viacero významných pamiatok. V časti Gombasek (2 km južne od centra obce) sú zachované zvyšky pavlínskeho kláštora, založeného v roku 1371 Jurajom Bubekom a vyplieneného v roku 1566, ktoré tvorí malá, asi 8 m vysoká časť južného múru kostola Panny Márie. V areáli prebieha archeologický výskum, je upravený a voľne prístupný pre verejnosť, vedie ním náučný chodník. V blízkosti stojí kúria Andrássyovcov s manzardovou strechou, ktorá vznikla prestavbou pravdepodobne niekdajšieho kaštieľa alebo mlyna zo 16. storočia patriaceho kláštoru, remeselnícky (šafárov, správcov) dom (oba objekty sú zrekonštruované) a ruina hámra. V centre Slavca sa nachádza opevnený gotický kostol z 15. storočia, prestavaný v roku 1801, s dreveným kazetovým stropom a emporou, a vo Vidovej renesančný kostol, oba patriace reformovanej cirkvi. V časti Gombasek v kempe blízko Gombaseckej jaskyne (pozri samostatné heslo nižšie) sa každoročne v lete koná Gombasecký letný tábor (maď. Gombaszögi Nyári Tábor) – multižánrový festival a otvorená univerzita, ktorý usporadúvajú vysokoškolskí študenti maďarskej národnosti zo Slovenska, študujúci na Slovensku, v Česku a Maďarsku. Toto osvetové podujatie vychádza z dlhoročnej tradície (česko)slovenskej maďarskej komunity – prvý tábor so skautskými koreňmi sa konal už v roku 1928, na ktorom bolo založené hnutie maďarskej mládeže v Československu Kosák (Sarló ifjúsági mozgalom).

Národná prírodná pamiatka Gombasecká jaskyňa. Chránené územie južne od Slavca, resp. v jeho časti Gombasek, na úpätí svahu v západnom okraji strednej časti Silickej planiny v Slovenskom krase, vyhlásené v roku 1972 na ochranu výverovej fluviokrasovej jaskyne s aktívnym vodným tokom. Vznikla koróznou a eróznou činnosťou Čierneho potoka a jeho občasného prítoku z Mramorovej siene pozdĺž tektonických porúch v strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch, tmavosivých gutensteinských vápencoch, svetlosivých vápencoch a dolomitických vápencoch. Má dve poschodia a bohatú sintrovú výzdobu v oválnych riečne modelovaných i puklinových chodbách s celkovou dĺžkou 3 057 m, miestami rozšírených rútením do siení a dómov. Pre jaskyňu sú charakteristické sintrové brčká – unikátne tenké trubicovité stalaktity dlhé až 3 m. Zvláštnosťou je aj nález mnohonôžky rodu Typhloiulus sp., ktorá dĺžkou tela 26 mm predstavuje doteraz najväčšieho troglobionta – pravého jaskynného živočícha – slovenských jaskýň. Netopiere sa tu vyskytujú len ojedinele. Jaskyňa bola objavená v roku 1951 a sprístupnená v roku 1955. Ako prvá na Slovensku sa využívala po roku 1968 desať rokov na speleoterapiu. Pamiatka leží v rámci Národného parku Slovenský kras, od roku 1995 v rámci hromadnej lokality Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu je zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO, je súčasťou chráneného vtáčieho územia Slovenský kras (súčasť sústavy Natura 2000). Jaskyňa je verejnosti prístupná sezónne (spravidla apríl – august) po trase dlhej 530 m s minimálnym prevýšením, prehliadka trvá 30 min.

Národná prírodná pamiatka Silická ľadnica. Chránené územie západne od obce Silica, resp. juhovýchodne od Slavca na Silickej planine v strednej časti Slovenského krasu, vyhlásené v roku 1982 na ochranu korózno-rútivej priepasti s čiastočným zaľadnením v jej hornej časti. Vznikla v strednotriasových vápencoch slilického príkrovu v okraji veľkého závrtu preborením povaly jaskyne, ktorej spodné časti preteká podzemný úsek Čierneho potoka. Ním je táto 1 100 m dlhá a 110 m hlboká jaskyňa prepojená so západnejšie ležiacou Gombaseckou jaskyňou (objav z roku 1988), tvoriac tak silicko-gombasecký podzemný hydrologický systém. V dôsledku špecifickej mikroklímy v tejto nezvyčajnej forme reliéfu sa na jej dne vyskytujú rastlinné a živočíšne druhy montánneho (horského) stupňa (biogeografická inverzia). Tento výnimočný prírodný fenomén predstavuje zároveň najnižšie položenú klasickú ľadovú jaskyňu v rámci území do 50° severnej geografickej šírky mierneho klimatického pásma – ústie vstupnej priepasti sa nachádza vo výške 503 m n. m. Osídlenie jaskyne z doby pred jej zaľadnením dokumentujú významné archeologické nálezy bukovohorskej, halštatskej a laténskej kultúry. K vstupnej portálovej časti jaskyne vedie odbočka zo značkovaného turistického chodníka (pohyb mimo chodníka a vyhliadkovej terasy je zakázaný a nebezpečný!). Pamiatka leží v rámci Národného parku Slovenský kras, od roku 1995 v rámci hromadnej lokality Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu je zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO, je súčasťou chráneného vtáčieho územia Slovenský kras (súčasť sústavy Natura 2000).

Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu. Spoločná slovensko-maďarská hromadná lokalita Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Venuje sa jej > Náučný chodník Jaskyne Slovenského krasu – svetové prírodné dedičstvo v Krásnohorskej Dlhej Lúke.

Národný park Slovenský kras. Veľkoplošné chránené územie na južnom Slovensku pri hraniciach s Maďarskom zaberajúce takmer celý geomorfologický celok Slovenský kras s maličkými presahmi do susedných celkov (Juhoslovenská kotlina a Volovské vrchy) zhruba medzi Gemerskými Teplicami, Kečovom, slovensko-maďarskou štátnou hranicou, Moldavou nad Bodvou, Jasovom, Hačavou a Štítnikom s výnimkou dien dolín Štítnika, Slanej a Turne, vyhlásené v roku 2002 na mieste predchádzajúcej rovnomennej chránenej krajinnej oblasti (z roku 1973); novo bol Národný park Slovenský kras, jeho zóny a ochranné pásmo vyhlásený s účinnosťou od roku 2024. Najväčšie súvislé krasové územie na Slovensku (na ktoré za hranicou v Maďarsku nadväzuje Aggtelecký kras s národným parkom Aggteleki Nemzeti Park) geologicky budujú najmä karbonátové horniny (rôzne druhy vápencov, dolomitov, bridlíc a p.) na seba nasunutých príkrovov. Tento do paroviny zarovnaný okraj Slovenského rudohoria bol po výzdvihu pri tektonických pohyboch rozčlenený až 400 m hlbokými kaňonovitými prielomovými dolinami Štítnika, Slanej, Blatného potoka (Zádielska dolina) a Hájskeho potoka na náhorné krasové plošiny – planiny (Koniar, Plešivská p., Silická p., Zádielska p., Jasovská p., Horný vrch, Dolný vrch) – s bohatstvom dokonale vyvinutých povrchových i podzemných krasových foriem (v roku 2017 bolo na území Slovenského krasu evidovaných takmer 1 200 jaskýň). Územie národného parku je súčasťou plošne rozsiahlejšej Biosférickej rezervácie Slovenský kras vyhlásenej v rámci medzinárodnej siete biosférických rezervácií programu UNESCO Človek a biosféra v roku 1977 ako prvej na Slovensku, a to aj pre pestrosť a zachovalosť flóry (endemit chudôbka drsnoplodá Klášterského – Draba lasiocarpa subsp. klasterskyii) a fauny. Národný park tvorí podstatnú časť územia lokality Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu pripísanej v roku 1995 do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Územie národného parku sa prekrýva s mnohými územiami európskeho významu a chráneným vtáčím územím Slovenský kras (obe posledné kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).