Kraj:	Košický
Okres:	Rožňava
Geomorfologická jednotka:	Slovenský kras
Geologická jednotka:	gemerské pásmo
Chránené územie:	Národný park Slovenský kras, národná prírodná pamiatka Gombasecká jaskyňa
Prístup:	bus Gombasecká jaskyňa, vlak Slavec, jaskyňa, auto/autobus – parkovisko pred Gombaseckou jaskyňou
Východisko:	parkovisko pred vstupným areálom jaskyne
Trasa:	Gombasecká jaskyňa, vstupný areál – Čierna vyvieračka – pozostatky Paulínskeho kláštora Gombasek – Biela vyvieračka – Gombasecká jaskyňa, vstupný areál
Dĺžka, prevýšenie:	1,9 km, prevýšenie 36 m
Čas prechodu:	45 min, s návštevou jaskyne 2 h
Počet zastávok:	10
Náročnosť:	nenáročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, geovedné, kultúrno-historické

Typ chodníka: samoobslužný (v prípade návštevy Gombaseckej jaskyne čiastočne sprievodcovský), okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočne je trasa zhodná so žltou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2020

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: ŠOP SR, Správa slovenských jaskýň, Gombasecká jaskyňa, 049 11 Plešivec, tel: +421/ (0)58/ 788 20 20

Poznámka: Časť náučného chodníka vedie po štátnej ceste, je potrebná zvýšená opatrnosť.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Odporúčame spojiť s návštevou Gombaseckej jaskyne.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Slavec. Obec ležiaca na rieke Slaná medzi Silickou a Plešiveckou planinou sa po prvýkrát spomína v roku 1243. Do polovice 16. storočia bola vo vlastníctve paulínskeho kláštora v Gombaseku, ktorý založil v roku 1371 Juraj Bebek (Bebek György). Väčšina obyvateľov sa živila poľnohospodárstvom, pálením vápna, ťažbou dreva a výrobou drevného uhlia pre okolité huty. Obec sa členila sa na sedliacku a valašskú časť. V 16. a 17. storočí bolo územie vystavené tureckým nájazdom a drancovaniu cisárskych vojsk. V 19. storočí tu bol hámor Rimamuránskej spoločnosti a vo Vidovej vznikla huta a elektráreň. V súčasnosti sú súčasťou Slavca ako miestne časti aj obec Vidová, osady Gombasek a Hámor. Na území obce sa nachádza viacero významných pamiatok. Pozostatky paulínskeho kláštora v časti Gombasek, ktorý bol v roku 1566 vyplienený a už nebol nikdy obnovený, tvorí iba malá časť južného múru kostola Panny Márie, vysoká asi osem metrov. Areál je v súčasnosti upravený a prebieha tu archeologický výskum. V blízkosti prebieha obnova areálu rokokovej kúrie a hámra. V častiach Slavec a Vidová sa nachádzajú gotický a renesančný kostol Reformovanej cirkvi. V k. ú. obce je v prevádzke niekoľkoetážový kameňolom s ťažbou vápenca. Vápenec vznikol v morskom prostredí v období stredného triasu a vyznačuje sa vysokou čistotou a zastúpením kalcitu. Vyťažený vápenec sa spracúva na jemné kamenivo, vápno, ktoré sú využívané v oblasti výroby železa a ocele, papiernictva, stavebného priemyslu a chémie.

Gombasecká jaskyňa. Jaskyňa na západnom úpätí Silickej planiny zapísaná v Zozname prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Riečna výverová jaskyňa dlhú 1525 m tvorená dvomi poschodiami pozostávajúcimi z vodným podzemným tokom modelovaných i puklinových chodieb miestami rozšírených rútením do siení a dómov. Jaskyňa má bohatú sintrovú výzdobu s výraznou farebnosťou. Typický pre túto jaskyňu je bohaté zastúpenie tenkých sintrových brčiek, ktoré dosahujú dĺžku až 3 m. Jaskyňa bola objavená v 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky a sprístupnená v roku 1955. Od roku 1968 sa ako prvá jaskyňa na Slovensku využívala 10 rokov na speleoterapiu. Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 285 m.