Juhoslovenská kotlina a Cerová vrchovinaBanskobystrický krajarcheologickýgeovednýhistorickýochranárskyprírodovednýobsahom pre malé detipešítrasa líniovávhodný pre školy
Kraj: Banskobystrický
Okres: Rimavská Sobota
Geomorfologická jednotka: Cerová vrchovina
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územia: Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina a prírodná rezervácia Hajnáčsky hradný vrch
Prístup: bus Hajnáčka, námestie, k začiatku náučného chodníka pokračovať v smere šípok „Hrad“ alebo „Vár“
Východisko: zvonica pod hradom
Trasa: v rámci  areálu zrúcaniny hradu Hajnáčka
Dĺžka, prevýšenie: 400 m, prevýšenie 40 m
Čas prechodu: 1 h
Počet zastávok: 4
Náročnosť: nenáročná

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske, archeologické, kultúrno-historické

Typ chodníka: samoobslužný, peší, líniový, obojsmerný, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je, prístup k náučnému chodníku z námestia po žltej turistickej značke.

Rok otvorenia: 2014, obnova 2018

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave, chodník pravidelne udržiavaný.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Obecný úrad Hajnáčka č. 484, 98033 Hajnáčka, tel. 047 5812143, mail: hajnacka@stonline.sk

Poznámka: Vstup do areálu zrúcaniny hradu je na vlastné nebezpečenstvo. Tabule sú vyhotovené v slovenskej, maďarskej a anglickej verzii.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie ako zaujímavá exkurzná lokalita. Podrobné geologické informácie o Cerovej vrchovine je možné vyhľadať na webovej stránke.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Hajnáčka. Obec v centrálnej časti Cerovej vrchoviny, v na hornom toku potoka Gortva. Písomne sa obec, ako aj hrad postavený na mieste staršej pevnosti,  spomína v roku 1425. Obec značne poznačilo obdobie tureckých vpádov, obyvatelia sa venovali najmä poľnohospodárstvu. Vďaka sírnemu prameňu tu vznikli v polovici 19.storočia kúpele na liečenie reumatických, cievnych a ženských chorôb, ktoré zanikli po roku 1945. V 19. storočí tu vznikla väčšia tehelňa. Od polovice 20. storočia tu fungoval, dnes už nefunkčný závod Ipeľských tehelní.

Hajnáčsky hradný vrch. Prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1958 na ploche 9,7 ha. Ide o pozostatok maaru, výbušnej sopky v podobe vnútornej výplne prívodného kanála – diatrémy. Výplň tvoria bazaltové tufy a sopečné brekcie, ktoré pretína mladšia bazaltová žila – dajka. Jej vek bol určený na základe rozpadu rádioaktívnych prvkov na 2,75 ± 0,44 mil. rokov, čo zodpovedá  mladšiemu pliocénu. Na vrchole skalného brala sú zrúcaniny Hajnáčskeho hradu. Vyskytujú sa tu vzácne spoločenstvá skál a pozostatky teplomilných spoločenstiev, ktoré sú však výrazne ovplyvnené šírením nepôvodného agáta bieleho.

Hrad Hajnáčka. V súčasnosti ho tvoria iba nepatrné zvyšky niekdajšieho kráľovského hradu Hajnáčka. Zreteľné je staré hradné schodište vytesané priamo do čadičového podložia, ktorým sa možno dostať do najvyššej časti náučného chodníka s južne orientovaným panoramatickým výhľadom na okolie. Dnes možno z hradu rozpoznať len ťažko prístupnú najvyššiu časť s palácom a baštou tvaru podkovy. Zvyšné časti ruiny dokonale splývajú s bazaltovou skalou. Hrad dobudovali v polovici 15. storočia ako obranný. Napriek tomu ho v roku 1545 Turci dobyli a mali ho v rukách jeden rok. Koncom 16.storočia a v prvej tretine 17. storočia hrad ako významný bod protitureckej obrannej línie znovu opevnili. Napriek tomu ho Turci 1645 znovu nakrátko obsadili, po ich odchode 1649 ho znovu opevnili. V roku 1703 vyhorel a už ho neobnovili.

Ragáč. Výrazný vrchol východným smerom od Hajnáčky s nadmorskou výškou 536 m. Buduje ho troskový kužeľ zložený z aglomerátov, bazaltových bômb, aglutinátov a lapilovo-troskových tufov, preniknutý bazaltovým nekom. Od okraja kužeľa smerom na juh vytiekol bazaltový lávový prúd budujúci chrbát Borkút. Jeho vek je 1,35 mil. rokov (pleistocén). Medzi významné prírodné hodnoty Roháča (Ragáča) okrem troskového kužeľa s lávovým nekom patria aj malé sopečné jaskyne v aglomerátoch. Územie je aj náleziskom viacerých druhov vzácnych rastlín, a preto je vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu na ploche 9,73 ha.

Kostná dolina. Vo výmoľovej rokline juhovýchodne od Hajnáčky je odkrytá časť bazaltového maaru s bohatými nálezmi kostí cicavcov, najmä mastodontov, nosorožcov a tapírov. Pochádzajú odtiaľ aj vzácne nálezy pandy, zvyšky kostí opice, hyeny a pod. Prvá zmienka o nálezoch z tejto lokality pochádza z r. 1861. Odvtedy ju s menšími prestávkami skúmali významní paleontológovia. Je typovou lokalitou biostratigrafickej škály európskeho kontinentálneho neogénu, zóny NM 16, a je vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku na rozlohe 4,92 ha.

Pohanský vrch. Národná prírodná rezervácia na ploche 223,35 ha juhozápadne od Hajnáčky patrí medzi najcennejšie územia v Cerovej vrchovine. Predstavuje bazaltovú náhornú plošinu, málo ovplyvnenú ľudskou činnosťou, so silne rozrušenými zvyškami sopečných kužeľov. Pri severnom okraji bazaltový pokrov prechádza do lávových prúdov. Na okrajoch plošiny sa nachádzajú bralnaté formy a ukážkové príklady svahových pohybov blokového typu, najmä zosunuté bloky hornín, kamenná ulica, rozsadliny a kamenné moria. Je tu 31 bazaltových jaskýň vytvorených následkom svahových pohybov, z ktorých najdlhšia je Stĺpová (182 m) a Labyrintová (151 m). Niektoré sú významnými archeologickými lokalitami, alebo sú cenné výskytom vzácnych bezstavovcov vďaka chladnému režimu podzemných priestorov. Bazalt má hrubostĺpcovitú, miestami doskovitú odlučnosť a jeho rádiometrický vek je 4,70 ± 0,31 mil. rokov (starší pliocén až miocén). Lokalita je hodnotná aj z botanického a zoologického hľadiska. Vyskytujú sa tu vzácne druhy teplomilnej flóry a fauny.

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Cerová vrchovina. Chránené územie pri hranici s Maďarskom južne od Rimavskej Soboty vyhlásené v roku 1989 v lesnatej vyššej časti geomorfologického celku Cerová vrchovina, ktorý je severným výbežkom vrchoviny Cserhát v Maďarsku a je typický mladým vulkanickým reliéfom. Cerová vrchovina je svojráznym územím budovaným v paleogénno-neogénnom mori sedimentovanými ílmi, pieskovcami, zlepencami, do ktorých po ich tektonickom výzdvihu začiatkom neogénu vnikli andezitové lakolity – po ich erózno-denudačnom vypreparovaní sú to dnešné najvyššie vrchy Karanč (725 m n. m.) a Šiator (660 m n. m.) v okolí Šiatorskej Bukovinky. Na prelome neogénu a kvartéru sa do paleoúdolí vyliali bazaltové lávové prúdy – po ich následnom vypreparovaní z relatívne menej odolných sedimentárnych hornín vznikol inverzný reliéf – na miestach pôvodných údolí sú dnes tiahle ploché chrbty, napr. Mačacia, Belina, Pohanský hrad, Borkút, Chrasť (s dĺžkou až 11 km, ležiaci mimo územia CHKO). V reliéfe tiež nápadne vystupujú vypreparované bazaltové a brekciové výplne sopečných komínov – neky, diatrémy – (Šomoška, Hajnáčsky hradný vrch, Šurice (Soví hrad), Steblová skala) a zvyšky troskových kužeľov (Medvedia výšina, Monosa, Ragáč, Dunivá hora, Veľký Bučeň a Malý Bučeň (oba mimo územia CHKO)). Lesy CHKO vytvárajú pestrú mozaiku od lesostepných a rozvoľnených spoločenstiev na skalných lokalitách cez zapojené dubové lesy prevažne na južných až po bučiny na severných expozíciách svahov s hlavnými drevinami dubom cerovým, bukom lesným, dubom zimným a hrabom obyčajným. Z chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje napr. poniklec lúčny český (Pulsatilla pratensis subsp. bohemica), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), hlaváčik jarný (Adonis vernalis), ľan chlpatý hladkastý (Linum hirsutum subsp. glabrescens), kukučka vencová (Lychnis coronaria) a rôzne druhy vstavačov (Orchis). Zoogeograficky územie patrí do panónskeho pásma stepí. Z viacerých vzácnych skupín bezstavovcov tu bolo zistených mnoho ohrozených druhov chrobákov a motýľov, zo stavovcov napr. skokan rapotavý, jašterica zelená, hadiar krátkoprstý, včelárik zlatý, výrik lesný a viaceré druhy netopierov využívajúce podzemné pseudokrasové priestory. Celé územie CHKO je súčasťou rozsiahlejšieho chráneného vtáčieho územia Cerová vrchovina-Porimavie a obsahuje viacero území európskeho významu, napr. Cerová vrchovina, Soví hrad, Vodokáš, Pieskovcové chrbty (obe kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).

 

Názvy informačných panelov

  1. Hajnáčsky hrad
  2. Prírodná rezervácia Hajnáčsky hradný vrch
  3. Bazaltové bralo
  4. Panoramatický výhľad

 

   

Exportovať do PDF