| Kraj: | Banskobystrický |
| Okres: | Poltár |
| Geomorfologické jednotky: | Revúcka vrchovina |
| Geologické jednotky: | gemerské pásmo |
| Chránené územie: | nie je |
| Prístup: | bus Cinobaňa, obecný úrad |
| Východisko: | Cinobaňa, obecný úrad |
| Trasa: | Cinobaňa, obecný úrad – archeologická expozícia v prírode – Lovinka – Strieborná (719 m n. m.) |
| Dĺžka, prevýšenie: | 4,5 km, prevýšenie 450 m |
| Čas prechodu: | 1,5 až 2,5 h |
| Počet zastávok: | 5 |
| Náročnosť: | stredne náročná trasa |
Zameranie chodníka: historické, archeologické
Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: v časti trasy súbežný so zelenou turistickou značkou
Rok otvorenia: 2021
Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2022).
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Obec úrad Cinobaňa, Banská ulica 315/1, 985 22 Cinobaňa
Poznámka: Súčasťou náučného chodníka je interaktívna expozícia v prírode.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný ako zastávka vlastivednej alebo historickej exkurzie. Časť trasy náučného chodníka vedie po frekventovanej ceste.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Cinobaňa. Pôvodne banícka osada v západnej časti Revúckej vrchoviny v doline Cinobanského potoka sa prvý krát spomína v listine z roku 1279. Rozvoj baníctva súvisel s ťažbou striebra, medi a zlata, ako aj ďalších farebných kovov. V 18. a 19. storočí sa ťažila a spracovávala železná rude. Význam obce v 17. a 18. storočí dokladá aj štatút mesta v tomto období. Začiatkom 19. storočia nastal veľký dopyt po železe a liatine. Vznikla železiareň, ktorá 25 rokov spracovávala železnú rudu ťaženú v okolí obce. Výroba sivej liatiny v začala v roku 1846. Po roku 1948 sa v závode vyrábali odpadové rúry, kanalizačná liatina, veľkokuchynské sporáky, smaltovaný riad a strojné odliatky. V súčasnosti sa závod orientuje na výrobu odliatkov odpadovej kanalizačnej liatiny a strojných odliatkov až do hmotnosti 2500 kg zo sivej liatiny. V roku 1836 založili podnikatelia z rodiny Kuchynka skláreň v osade Katarínska Huta. V sklárni sa produkovalo spotrebné a tabuľové sklo. Od konca 19. storočia vyrábalo sa väčšinou kvalitné stolné sklo, nápojové súpravy, kalichy a sklo farebné. K obci Cinobaňa patria aj časti: Maša, Katarínska Huta, Turičky, Hrnčiarky a Žihľava. V centre obce sa nachádza evanjelický kostol z 18. storočia, v interiéri ktorého dominuje drevený vyrezávaný oltár z roku 1718 neznámeho rezbára majstra z Haliče. V miestnej časti Turičky stojí drevená zvonica, pravdepodobne z roku 1371 a evanjelický kostol z 13. storočia. Súčasťou kostola je presbytérium so vzácnymi freskami na stenách, znázorňujúcimi viaceré biblické motívy.
Kyjatická kultúra. Archeologická kultúra známa z juhu stredného Slovenska, z Gemera a v priľahlého Maďarska existovala v neskorej dobe bronzovej, od 1100 pred Kr. do cca 750/700 pred Kr. Kyjatická kultúra zanikla na konci neskorej doby bronzovej, jej územie potom asi dvesto rokov zostalo vyľudnené, iba severnejšie oblasti zaujal ľud lužickej kultúry. Sídliská mala neopevnené v nížine, opevnené na vyvýšených stanovištiach – hradiskách. Obyvatelia sa venovali najmä poľnohospodárstvu a na hradiskách tiež spracovaniu rúd a výrobe bronzu. Obyvatelia kyjatickej kultúry pochovávali na plochých žiarových pohrebiskách. Charakteristické sú skrinkové hroby, hroby s obložením hrobu kameňmi vyznačujúce pôvodný pôdorys hrobovej jamy a v časti hrobov bol iba plochý kameň, ktorý slúžil ako podložka pre popolnicu. Z územia kyjatickej kultúry sa doteraz eviduje dokopy vyše 40 pohrebísk. K významným patria pohrebiská v Kyjaticiach, Podrečanoch, Radzovciach a nedávno skúmanej Cinobani.
Názvy informačných panelov
- Archeologické náleziská v Cinobani
- Praveká osada pod Striebornou
- Miesto pre mŕtvych, miesto obradov
