Slovenské rudohorieBanskobystrický krajarcheologickýhistorickýpešítrasa líniovávhodný pre školy obmedzene
Kraj: Banskobystrický
Okres: Poltár
Geomorfologické jednotky: Revúcka vrchovina
Geologické jednotky: gemerské pásmo
Chránené územie: nie je
Prístup: bus Cinobaňa, obecný úrad
Východisko: Cinobaňa, obecný úrad
Trasa: Cinobaňa, obecný úrad – archeologická expozícia v prírode – Lovinka – Strieborná (719 m n. m.)
Dĺžka, prevýšenie: 4,5 km, prevýšenie 450 m
Čas prechodu: 1,5 až 2,5 h
Počet zastávok: 5
Náročnosť: stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: historické, archeologické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: v časti trasy súbežný so zelenou turistickou značkou

Rok otvorenia: 2021

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2022).

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Obec úrad Cinobaňa, Banská ulica 315/1, 985 22 Cinobaňa

Poznámka: Súčasťou náučného chodníka je interaktívna expozícia v prírode.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný ako zastávka vlastivednej alebo historickej exkurzie. Časť trasy náučného chodníka vedie po frekventovanej ceste.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Cinobaňa. Pôvodne banícka osada v západnej časti Revúckej vrchoviny v doline Cinobanského potoka sa prvý krát spomína v listine z roku 1279. Rozvoj baníctva súvisel s ťažbou striebra,  medi a zlata, ako aj ďalších farebných kovov. V 18. a 19. storočí sa ťažila a spracovávala železná rude. Význam obce v 17. a 18. storočí dokladá aj štatút mesta v tomto období. Začiatkom 19. storočia nastal veľký dopyt po železe a liatine. Vznikla železiareň, ktorá 25 rokov spracovávala železnú rudu ťaženú v okolí obce. Výroba sivej liatiny v začala v roku 1846. Po roku 1948 sa v závode vyrábali odpadové rúry, kanalizačná liatina, veľkokuchynské sporáky, smaltovaný riad a strojné odliatky. V súčasnosti sa závod orientuje na výrobu odliatkov odpadovej kanalizačnej liatiny a strojných odliatkov až do hmotnosti 2500 kg zo sivej liatiny. V roku 1836 založili podnikatelia z rodiny Kuchynka skláreň v osade Katarínska Huta. V sklárni sa produkovalo spotrebné a tabuľové sklo. Od konca 19. storočia vyrábalo sa väčšinou kvalitné stolné sklo, nápojové súpravy, kalichy a sklo farebné. K obci Cinobaňa patria aj časti: Maša, Katarínska Huta, Turičky, Hrnčiarky a Žihľava. V centre obce sa nachádza evanjelický kostol z 18. storočia, v interiéri ktorého dominuje drevený vyrezávaný oltár z roku 1718 neznámeho rezbára majstra z Haliče. V miestnej časti Turičky stojí drevená zvonica, pravdepodobne z roku 1371 a evanjelický kostol z 13. storočia. Súčasťou kostola je presbytérium so vzácnymi freskami na stenách, znázorňujúcimi viaceré biblické motívy.

Kyjatická kultúra. Archeologická kultúra známa z juhu stredného Slovenska, z Gemera a v priľahlého Maďarska existovala v neskorej dobe bronzovej, od 1100 pred Kr. do cca 750/700 pred Kr. Kyjatická kultúra zanikla na konci neskorej doby bronzovej, jej územie potom asi dvesto rokov zostalo vyľudnené, iba severnejšie oblasti zaujal ľud lužickej kultúry. Sídliská mala neopevnené v nížine, opevnené na vyvýšených stanovištiach – hradiskách. Obyvatelia sa venovali najmä poľnohospodárstvu a na hradiskách tiež spracovaniu rúd a výrobe bronzu. Obyvatelia kyjatickej kultúry pochovávali na plochých žiarových pohrebiskách. Charakteristické sú skrinkové hroby, hroby s obložením hrobu kameňmi vyznačujúce pôvodný pôdorys hrobovej jamy a v časti hrobov bol iba plochý kameň, ktorý slúžil ako podložka pre popolnicu. Z územia kyjatickej kultúry sa doteraz eviduje dokopy vyše 40 pohrebísk. K významným patria pohrebiská v Kyjaticiach, Podrečanoch, Radzovciach a nedávno skúmanej Cinobani.

 

 

Názvy informačných panelov

  1. Archeologické náleziská v Cinobani
  2. Praveká osada pod Striebornou
  3. Miesto pre mŕtvych, miesto obradov

 

 

Exportovať do PDF