Kraj: | Banskobystrický |
Okres: | Rimavská Sobota |
Geomorfologické jednotky: | Revúcka vrchovina |
Geologické jednotky: | gemerské pásmo |
Chránené územie: | nie je |
Prístup: | bus Kyjatice |
Východisko: | Kyjatice, archeologické nálezisko |
Trasa: | Kyjatice, alrcheologické nálezisko – Kyjatice, Kožiak |
Dĺžka, prevýšenie: | 1,2 km, prevýšenie 73 m |
Čas prechodu: | 1 – 1,5 h |
Počet zastávok: | 4 |
Náročnosť: | nenáročná trasa |
Zameranie chodníka: prírodovedné, historické, archeologické
Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: nie je
Rok otvorenia: 2022
Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2022).
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Obec úrad Kyjatice, 980 50 Kyjatice
Poznámka: Trasa náučného chodníka vedie po asfaltovej ceste, ktorej kvalita je miestami katastrofálna.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný ako zastávka vlastivednej alebo historickej exkurzie.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Kyjatice. Malá obec v Revúckej vrchovine v doline potoka Papča. Obci dominuje románsko-gotický kostol z prelomu 13. a 14. storočia, pôvodne katolícky, v súčasnosti evanjelický. V kostole sa zachovala hodnotná fresková výzdoba z konca 14. a začiatku 15. storočia, jednoduchá krstiteľnica z 13. storočia, sochy svätých a tiež drevený kazetový strop zo 17. storočia. Kostol bol pôvodne opevnený. V katastrálnom území obce boli objavené viaceré lokality s pohrebiskami ľudí tzv. kyjatickej kultúry. Žiarové hroby sú sprístupnené v malom skanzene na sever od obce, na začiatku náučného chodníka.
Kyjatická kultúra. Archeologická kultúra známa z juhu stredného Slovenska, z Gemera a v priľahlého Maďarska existovala v neskorej dobe bronzovej, od 1100 pred Kr. do cca 750/700 pred Kr. Kyjatická kultúra zanikla na konci neskorej doby bronzovej, jej územie potom asi dvesto rokov zostalo vyľudnené, iba severnejšie oblasti zaujal ľud lužickej kultúry. Sídliská mala neopevnené v nížine, opevnené na vyvýšených stanovištiach – hradiskách. Obyvatelia sa venovali najmä poľnohospodárstvu a na hradiskách tiež spracovaniu rúd a výrobe bronzu. Obyvatelia kyjatickej kultúry pochovávali na plochých žiarových pohrebiskách. Charakteristické sú skrinkové hroby, hroby s obložením hrobu kameňmi vyznačujúce pôvodný pôdorys hrobovej jamy a v časti hrobov bol iba plochý kameň, ktorý slúžil ako podložka pre popolnicu. Z územia kyjatickej kultúry sa doteraz eviduje dokopy vyše 40 pohrebísk. K významným patria pohrebiská v Kyjaticiach, Podrečanoch, Radzovciach a nedávno skúmanej Cinobani.
Vodná nádrž Teplý vrch. Akumulačná vodná nádrž s rozlohou cca 100ha na potoku Blh v k. ú. rovnomennej obce. Vodná nádrž je v súčasnosti využívané najmä na rekreačné účely – kúpanie a vodné športy. Na brehoch nádrže sú vybudované pláže a zariadenia cestovného ruchu. V západnej časti nádrže sa sústreďuje športový rybolov.
Názvy informačných panelov
- Žiarové pohrebisko
- Pro Silva
- Chránené územia OZ Rimavská Sobota
- Fauna a flóra v oblasti Kyjatíc