Kraj:	Banskobystrický / Košický
Okres:	Revúca / Rožňava
Geomorfologická jednotka:	Revúcka vrchovina
Geologická jednotka:	veporské pásmo
Chránené územie:	nie je
Prístup:	bus – zastávka Gočaltovo, Hrádok v sedle Hrádok na ceste č. 526 Jelšava – Štítnik, po žltej turistickej značke k začiatku náučného chodníka pri Hoteli Hrádok
Východisko:	Hotel Hrádok
Trasa:	okruh po južnom hrebeni Magury (883 m n. m.)
Dĺžka, prevýšenie:	3,2 km, prevýšenie 103 m
Čas prechodu:	1,5 až 2 h
Počet zastávok:	11
Náročnosť:	nenáročná trasa

Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné, historické, poľovnícke

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa vedie čiastočne súbežne so zelenou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2019

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2020).

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Mestské lesy Jelšava, Námestie republiky 500, 049 16 Jelšava, tel. 058/4881118, mail: mestskelesyjelsava@stonline.sk

Poznámka: (1) Informačné panely nie sú číslované a nemajú jednotný dizajn. (2) Na trase náučného chodníka sú vybudované altánky a lavičky.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Informácie na paneloch sú využiteľné pre vyučovanie. Odporúčame spojiť s návštevou Ochtinskej aragonitovej jaskyne a Mestského múzea Jelšava.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Jelšava. Mesto na rozhraní Revúckej vrchoviny a Slovenského krasu v údolí rieky Muráň vzniklo ako banícka osada v blízkosti hámrov pod hradom spomínaným už v roku 1243. Od 14. storočia sa v okolí už banského mesta ťažila železná ruda, meď i zlato. V stredoveku patrila Jelšava medzi najvýznamnejšie centrá spracovania železnej rudy v Uhorsku. Od 18. storočia dochádza k poklesu ťažby a v meste sa viac rozvíja obchod a remeslá. Z tohoto obdobia pochádza časť historických budov v meste. Nový impulz v rozvoji mesta v 80. rokoch 19. storočia spôsobila ťažba magnezitu a mastenca a v lokalite Teplá voda, kde otvorili v roku 1894 historicky prvý závod na pálenie magnezitu na Slovensku. Súčasný magnezitový závod v Jelšave je najväčší ťažobný a spracovateľský magnezitový závod na Slovensku a súčasne jeden z najväčších svetových producentov mŕtvo-pálenej magnézie. Produkcia je určená hlavne pre oceliarenský priemysel, priemysel výroby žiaruvzdorných materiálov, chemický priemysel, poľnohospodárstvo a stavebníctvo. V centre mesta sa nachádza viacero historických objektov. Dominantou Námestia republiky je barokovo-klasicistický kaštieľ Koháryovcov z roku 1801 postavený na mieste pôvodného renesančného objektu a tiež rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla z prvej polovice 19. storočia. Južne od námestia sa nachádza evanjelický kostol z konca 18. storočia. Na námestí sa nachádzajú zrekonštruované budovy radnice a Mestského múzea, ako aj ďalšie meštianske domy.

Ochtinská aragonitová jaskyňa. Unikátna jaskyňa náhodne objavená v roku 1954 pri razení prieskumnej geologickej štôlne Kapusta bola sprístupnená pre verejnosť v roku 1972. Sprístupnená časť má dĺžku 230 metrov a je dostupná razenou chodbou. Jaskynné priestory vznikli v šošovke silne tektonicky porušených prvohorných spodnodevónskych kryštalických vápencov a ankeritov situovanej uprostred nekrasových hornín – fylitov. V podzemných chodbách jaskyne sa nachádza bohatá výzdob tvorená aragonitom, ktorý vzniká z vodných roztokov s vysokým obsahom Mg-, Fe- a Mn-iónov v podmienkach stabilnej mikroklímy. Najstaršie aragonitové útvary sú mliečno zakalené obličkovitého tvaru a ich vek je cca 138 tisíc rokov. Najviac zastúpené formy aragonitu v podobe až niekoľko decimetrov dlhých ihlíc a zakrivených až špirálovitých heliktitov majú vek cca 14 tisíc rokov. Tieto vytvárajú veľmi vzhľadovo atraktívne trsovité alebo kríčkovité útvary (vrátane tzv. železného kvetu). Aragonit vzniká v jaskyni aj v súčasnosti a aragonitová výzdoba dorastá, čím si udržuje bielu farbu a čistý vzhľad. Teplota vzduchu v jaskyni sa udržuje v rozpätí 7,2 až 7,8 °C, relatívna vlhkosť 92 až 97 %. K stabilizácii jaskynnej mikroklímy výrazne prispievajú železité okre (obsahujú 47 až 56 hm. % vody), pretože sú schopné vodnú paru uvoľňovať i pohlcovať. Jaskyňa je svojou výzdobou jedinečná a je jednou z mála podobných jaskýň na svete sprístupnených verejnosti a od roku 1995 je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO.

Mestské múzeum Jelšava. Múzeum sídli od roku 2011 v rekonštruovanom meštianskom dome z 18. storočia, v ktorom bolo pôvodne mestská škola. Zbierky múzea tvorí historický, etnografický a numizmatický fond a sú prístupné verejnosti denne okrem pondelka a nedele. Viac informácií na webovej stránke.

Revúcka vrchovina. Pohorie na juhu stredného Slovenska s veľmi členitým pôdorysom i reliéfom ležiace medzi Tuhárom, Poltárom, Rožňavou, Dobšinou, Revúcou, Hnúšťou a Málincom, na severozápade nadväzujúce na Stolické vrchy a krátko i Veporské vrchy a Ostrôžky, na juhovýchode susediace s Juhoslovenskou kotlinou (resp. jej podcelkami Lučenská kotlina a Rimavská kotlina) a Slovenským krasom a na severovýchode s Volovskými vrchmi. Má veľmi pestrý reliéf, čo súvisí s jej tektonickým vývojom a veľmi zložitou geologickou stavbou. Tú predovšetkým na severe tvoria kryštalické horniny, najviac paleozoické ruly, granitoidy a paleovulkanity. V strednej časti sú zastúpené rôzne triasové sedimentárne horniny. V južnej časti sa na neogénnych andezitových tufoch a konglomerátoch vyvinul rozsiahly plochý reliéf (Pokoradzská tabuľa, Blžská tabuľa) s mohutnými kryhovými zosuvmi na jeho okraji na styku s Rimavskou kotlinou. V relatívne menej odolných horninách (napr. neogénnych morských sedimentoch) sú vymodelované brázdy až kotlinky (napr. Lovinobanská brázda, Málinská brázda, Rimavské podolie, Železnícka brázda). Hojný je výskyt nerastných surovín (magnezit, železné rudy, mramor, mastenec a i.) s bohatou ťažobnou históriou (napr. Tuhár, Lovinobaňa, Cinobaňa, Rákoš, Železník, Jelšava, Lubeník, Nižná Slaná, Vyšná Slaná, Dobšiná). Väčšie nadmorské výšky dosahuje v severovýchodnej časti (Železník 814 m, Magura 883 m, Bučina 858 m a Turecká 954 m na severozápad od Rožňavy). Vrchovinou priečne preteká mnoho vodných tokov – Krivánsky potok, Ipeľ, Poltarica, Rimava, Turiec, Muráň, Štítnik a Slaná –, ktorých doliny využívajú dopravné komunikácie. Pôvodne pomerne silno odlesnené územie (lúky a pasienky pri početných neveľkých sídlach aj rozptýleného charakteru) postupne čiastočne zarastá. Prevažne dubové, dubovo-hrabové a bukové lesy majú hospodársky charakter.