Kraj:	Banskobystrický / Košický
Okres:	Revúca / Rožňava
Geomorfologická jednotka:	Revúcka vrchovina
Geologická jednotka:	veporské pásmo
Chránené územie:	nie je
Prístup:	bus – zastávka Gočaltovo, Hrádok v sedle Hrádok na ceste č. 526 Jelšava – Štítnik, po žltej turistickej značke k začiatku náučného chodníka pri Hoteli Hrádok
Východisko:	Hotel Hrádok
Trasa:	okruh po južnom hrebeni Magury (883 m n. m.)
Dĺžka, prevýšenie:	3,2 km, prevýšenie 103 m
Čas prechodu:	1,5 až 2 h
Počet zastávok:	11
Náročnosť:	nenáročná trasa

Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné, historické, poľovnícke

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa vedie čiastočne súbežne so zelenou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2019

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2020).

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Mestské lesy Jelšava, Námestie republiky 500, 049 16 Jelšava, tel. 058/4881118, mail: mestskelesyjelsava@stonline.sk

Poznámka: (1) Informačné panely nie sú číslované a nemajú jednotný dizajn. (2) Na trase náučného chodníka sú vybudované altánky a lavičky.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Informácie na paneloch sú využiteľné pre vyučovanie. Odporúčame spojiť s návštevou Ochtinskej aragonitovej jaskyne a Mestského múzea Jelšava.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Jelšava. Mesto na rozhraní Revúckej vrchoviny a Slovenského krasu v údolí rieky Muráň vzniklo ako banícka osada v blízkosti hámrov pod hradom spomínaným už v roku 1243. Od 14. storočia sa v okolí už banského mesta ťažila železná ruda, meď i zlato. V stredoveku patrila Jelšava medzi najvýznamnejšie centrá spracovania železnej rudy v Uhorsku. Od 18. storočia dochádza k poklesu ťažby a v meste sa viac rozvíja obchod a remeslá. Z tohoto obdobia pochádza časť historických budov v meste. Nový impulz v rozvoji mesta v 80. rokoch 19. storočia spôsobila ťažba magnezitu a mastenca a v lokalite Teplá voda, kde otvorili v roku 1894 historicky prvý závod na pálenie magnezitu na Slovensku. Súčasný magnezitový závod v Jelšave je najväčší ťažobný a spracovateľský magnezitový závod na Slovensku a súčasne jeden z najväčších svetových producentov mŕtvo-pálenej magnézie. Produkcia je určená hlavne pre oceliarenský priemysel, priemysel výroby žiaruvzdorných materiálov, chemický priemysel, poľnohospodárstvo a stavebníctvo. V centre mesta sa nachádza viacero historických objektov. Dominantou Námestia republiky je barokovo-klasicistický kaštieľ Koháryovcov z roku 1801 postavený na mieste pôvodného renesančného objektu a tiež rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla z prvej polovice 19. storočia. Južne od námestia sa nachádza evanjelický kostol z konca 18. storočia. Na námestí sa nachádzajú zrekonštruované budovy radnice a Mestského múzea, ako aj ďalšie meštianske domy.

Ochtinská aragonitová jaskyňa. Unikátna jaskyňa náhodne objavená v roku 1954 pri razení prieskumnej geologickej štôlne Kapusta bola sprístupnená pre verejnosť v roku 1972. Sprístupnená časť má dĺžku 230 metrov a je dostupná razenou chodbou. Jaskynné priestory vznikli v šošovke silne tektonicky porušených prvohorných spodnodevónskych kryštalických vápencov a ankeritov situovanej uprostred nekrasových hornín – fylitov. V podzemných chodbách jaskyne sa nachádza bohatá výzdob tvorená aragonitom, ktorý vzniká z vodných roztokov s vysokým obsahom Mg-, Fe- a Mn-iónov v podmienkach stabilnej mikroklímy. Najstaršie aragonitové útvary sú mliečno zakalené obličkovitého tvaru a ich vek je cca 138 tisíc rokov. Najviac zastúpené formy aragonitu v podobe až niekoľko decimetrov dlhých ihlíc a zakrivených až špirálovitých heliktitov majú vek cca 14 tisíc rokov. Tieto vytvárajú veľmi vzhľadovo atraktívne trsovité alebo kríčkovité útvary (vrátane tzv. železného kvetu). Aragonit vzniká v jaskyni aj v súčasnosti a aragonitová výzdoba dorastá, čím si udržuje bielu farbu a čistý vzhľad. Teplota vzduchu v jaskyni sa udržuje v rozpätí 7,2 až 7,8 °C, relatívna vlhkosť 92 až 97 %. K stabilizácii jaskynnej mikroklímy výrazne prispievajú železité okre (obsahujú 47 až 56 hm. % vody), pretože sú schopné vodnú paru uvoľňovať i pohlcovať. Jaskyňa je svojou výzdobou jedinečná a je jednou z mála podobných jaskýň na svete sprístupnených verejnosti a od roku 1995 je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO.

Mestské múzeum Jelšava. Múzeum sídli od roku 2011 v rekonštruovanom meštianskom dome z 18. storočia, v ktorom bolo pôvodne mestská škola. Zbierky múzea tvorí historický, etnografický a numizmatický fond a sú prístupné verejnosti denne okrem pondelka a nedele. Viac informácií na webovej stránke.